Juliane Stadler - Král turnajů
Asi každý už videl v nejakej klasickej rozprávke scénu z turnaja. Takú tú značne romantizovanú, kde rytieri idú proti sebe spôsobne každý vo vlastnej brázde ako autíčka na autodráhe, neškodne do seba drcnú dreveným drúkom, načo ten "zlý" skončí prdelou odetou v čiernom zamate v blate a "dobrý" (spravidla Popolvár alebo podobne diskriminovaný jediniec) získa prsteň, venček, princeznú a ďalšie vecné dary. Potom prišli Hry o tróny a realistickejšie stvárnenie, ktoré sa viac podobalo aj knihe Král turnajů od Juliane Stadler. Erec (hej, fakt sa tak volá a nikto sa nad tým nepozastavil, prudérna spoločnosť) s partiou priateľov sa potĺkajú dedinskými pseudoturnajmi v snahe zabezpečiť si živobytie a možno nejakú tú hrdinskú kariéru. Zatiaľ sa im darí zabezpečiť si akurát odreté rite a prázdne žalúdky. Keď už to vyzerá, že prídu aj o to málo, čím disponujú, podarí sa im ohúriť najlepšieho rytiera doby, Guillauma le Maréchal, a vďaka nemu sa dostať až na dvor mla...