tyrkySOVA

  O čom to je     Naši traja kamaráti do dažďa zdrhli z Prahy, skôr než sa stihli nakaziť morom, a vydali sa každý svojou cestou. Barbarič si vezie riťku v kočiari, keď mu cez cestu prebehne pes s ľudskou rukou v papuli. S rukou bez toho zvyšku, ku ktorému je normálne prišróbovaná. Táto nemilá scéna vyústi do nového prípadu, keď sa v Prešporku strácajú spanilé devy, objavujú sa mŕtvoly uhrdúsené prízrakom a k notárovi sa pridáva aj Stein a Jaroš, aby tomu celému prišli na kobylku. Správne namiešaný guláš     Tretí prípad sympatickej trojky a ja sa neprestávam baviť. Nebojte, s tými sympatiami to zas nebudeme preháňať, Stein je stále neznesiteľný homofóbny rasista, čo sa oháňa krížom a svätenou vodou takmer tak často ako bambitkou, ale človek ho tak nejak musí mať rád. Jeho pokrytecké svätuškárstvo výborne vyvažuje Maťko Barbaričovie, ten keby si má vybrať medzi vínom, polkou prasaťa a kvalitným sexom, tak berie to tretie a prvé dve si kúpi. A vlastne aj za to tr...

  O čom to je     Praha tentokrát nebude iba o dobrom pivku a VKZ (vepřo-knedlo-zelo, nie vole koukej, Zeman), ale o hanebných vraždách prominentnej omladiny. Naša obľúbená (moja určite) trojka Stein-Jaroš-Barbarič zavítava do stovežatej roku pána Císařovho pekaře, aby vyšetrili, čo za hovado unáša prvorodené deti českej šľachty, aby potom ich zohavené telo pohodil dakde do hovien na brehu Vltavy. Tri negrandiózne grácie     Nekonvenčnú trojicu vyšetrovateľov v zložení rasisticko-homofóbny rytier bez metalurgického brnenia, latentne sadistický katov syn a záletnícky notár som si obľúbila už v predchádzajúcej knihe, a druhá časť moju náklonnosť iba prehĺbila. Kamoši už majú ustálenejšiu dynamiku než v prvej časti, Stein sa pomaly zmieruje s faktom, že Barbarič má slabosť pre hlboké dno, a až tak nezáleží na tom, či ide o krígeľ alebo kurtizánu, no a Jaroš ako obyčajne mlčí a myslí si svoje. Teda, pokiaľ práve netreba niekomu poštekliť miešok žeravým kutáčom, ale ...

 O čom to je     Kapitán Stein má koleno v riti. To nie je nezvyčajná sexuálna poloha, to bol turecký šíp úspešne zacielený na jeho končatinu. Vrchnosť mu teda slušne odporúča držať sa od bojiska ďalej, keďže by tam bol platný ako priemyselné hnojivo v cukrárni. Ale nakoľko v hlave nasrané nemá, prikážu mu odhaliť a zadržať zradcu, ktorý má doviesť turecké jednotky tajnými chodníčkami do Štiavnice. Spoločnosť mu bude robiť kaprál Jaroš, majster remesla katovského, a notár Barbarič. Rôznorodý trojlístok postupne zisťuje, že zradcom môže byť aj ten, čo sa tvári ako neviniatko jezuliatko, a že hrôzostrašné historky o démonoch na Pekelnom vrchu nakoniec môžu mať niečo do seba. Hrdinovia a antihrdinovia     Doteraz moje skúsenosti s knihami Ďurami Červenáka spájalo okrem očarujúceho, napínavého a svižného dobového deja aj moje ultimátne poblúznenie hlavným hrdinom. Lebo uznajte, keby Dormeo predávalo s matracom z pamäťovej peny aj Rogana, neposielali by sme ich tak č...

 O čom to je     Po krvavom a nie tak celkom racionálne vysvetliteľnom dobrodružstve si Adam, Zuzka a Pali Dobšinský (najlepšie cameo na slovenskej fantasy scéne, ak sa ma pýtate) naivne myslia, že budú mať chvíľu svätý pokoj. Teda hneď po tom, čo sa zapletú do prípadu záhadnej vraždy na cmiteri. A potom, čo im skríži cestu divný sikulský patrón, ktorý za sebou vlečie tureckého učenca ako džípíesku a mexického šermiara ako esbéeskara. A trepe dačo o Attilovej hrobke. Alebo netrepe? Návrat domov     Niežeby som bývala na Gemeri, ale čítať knihy Ďura Červenáka sú pre mňa takým návratom domov. Jeho štýl, dej jeho kníh, jeho postavy (ach, Adam...priznajte sa, ktorá nechcete domov vlastného pištoľníka čo behal po prériách za Lincolnom!), vždy mi to sadne ako prdelka do pampersky. Samozrejme, že séria o Šarkanovi nie je výnimkou. Priznávam, že za dva roky od čítania Zakliateho kláštora mi jeho zápletka už sakra vyšumela z hlavy, ale to vôbec nevadí. Šarkanove poklady ...

     Musím sa s hanbou priznať, že k slovenskej fantasy tvorbe pristupujem obozretne ako panna k vibrátoru. Niežeby som pochybovala o tom, že domáca scéna disponuje vysokokvalitnými autormi, ale keď párkrát padnete na hubu, nabudúce si už dáte pozor pod nohy. Zato taký Ďuro Červenák, to je pre mňa absolútna stávka na istotu. A keď príde na Černokňažníka Rogana, ejkejej čiernovlasý figurant mojich absolútne nevinných decentných snov, nie je o čom, jeho dobrodružstiev s extented verziou vlka po boku nebudem mať nikdy dosť.     Tretie súborné vydanie príbehov o černokňažníkovi Roganovi, potomkovi Černoboha a vytrvalého bojovníka s chamraďou ľudského aj neľudského pôvodu, obsahuje zbierku poviedok Vojna s besmi, román Prízraky na Devíne a zbierku noviel (aspoň myslím, no, je to dlhšie ako poviedka a kratšie ako román, moja kamoška Ivka by vedela, ja strieľam naslepo a tvárim sa múdro) Ostrov bohýň. O tej poslednej menovanej som už rečnila, ak ťuknete tuhľa , nájdete...

          Hoci tak zrejme nepôsobím, je pre mňa pomerne ťažké sa knižne zamilovať. Nie do knihy ako takej, v tomto smere som tá najväčšia běhna v okolí a už teraz mám zo 10 adeptov na najlepšiu knihu roka. Ale keď príde na knižného hrdinu, mám pomerne vysoké nároky. V prvom rade, nemôže byť príliš dobrý. Chápete, ak je pozitívny ako tehotenský test na trojčatá, je to nudné. My ženy sme v podstate veľmi nenáročné stvorenia. Chceme dobrého muža, ale pozor, nemôže byť príliš dobrý, lebo v tom prípade ho ukameňujeme v kamarátskej zóne. Na druhej strane ma nebavia ani vyslovení badguys, ktorí píšu sarkasticky ešte aj nákupný zoznam a k ženám sa správajú ako k sáčkom na psie exkrementy - majú zmysel len keď ich treba naplniť - samozrejme, iba do chvíle keď sa na scéne objaví ONA a zlý chlapec razom vymäkne ako cencúľ pod výfukom. Aby som sa zamilovala do knižného hrdinu, musí to byť dobrý chlap, ktorý si ale nenechá skákať po hlave, naopak nemá problém urobiť z h...

    Strašidelné príbehy ma priťahovali odkedy si spomínam. Nemyslím teraz vyslovene horory, bola som štandardné dieťa, takže vybaliť na mňa Pennywisea keď som mala deväť rokov, zrejme by som dodnes dostávala hysterické záchvaty pri pohľade na McDonald. On ma ten ich čudný klaun vždy desil aj bez toho, ak mám pravdu povedať. Ale také Dobšinského rozprávky, kde si draci varia polievky z udatných princov a hlavy sa kotúľajú ako bochníky syra dole Cooper´s hillom, tým som nikdy nepovedala nie. Možno preto som v dospelosti plynulo presedlala na fantasy a uja Dobšinského vymenila za uja Červenáka . Hoci, v jeho najnovšej knihe Zakliaty Kláštor som to mala dva v jednom.     Drak sa vracia. Teda pardon, nie drak, dnes nebudeme rozoberať život a dielo Dobroslava Chrobáka. Šarkan sa vracia. Adam Šarkan, ktorý strávil posledných 13 rokov v Amerike, a nie na Havaji s kokosom v ruke, sa vracia na rodnú hrudu. Prichádza práve včas, aby uľavil v trápení svojej sestre Júlii. Jej man...

     Keď som bola mladá a sprostá, tvorbe Juraja Červenáka  som sa vyhýbala. Môj šťúply mozog, hladký a lesklý sťa Voldemortova hlava nejak nedokázal spracovať fakt, že vysokokvalitná fantasy kniha by sa mohla urodiť aj na našich nivách. Alebo iných odrodách syra s ušľachtilou plesňou. Z takýchto čudných názorov som našťastie vyrástla rovnako ako z bedrových zvonových riflí. Bola s nimi vážne zábava, keď bol mokrý chodník. Ešte že mám odolné obličky. Ale späť k téme, dnes už mladá nie som. Sprostá áno, no aj tak som uznala, že vyhýbať sa Červenákovi by bola rovnaká chyba ako rozčesávať si vlasy hrabľami. A takú lahôdku, akou je westernová chuťovka Štrkáč Callahan , som si naozaj nemohla nechať ujsť.     Pištoľníka Callahana prezývajú Štrkáč. Nie preto, že by mal slabosť pre kostené hrkálky. A ani preto, že by sa jeho "had" dvíhal pri každej vhodnej aj nevhodnej príležitosti z "hniezda". Štrkáč je Štrkáčom preto, že vám ustrelí prdel skôr, než stihnete poved...

     S hanbou priznávam, že som dlho žila v domnienke, že autori fantasy sú čosi ako pomaranče. Nie preto, že by boli ako Donald Trump - guľatí a oranžoví - skôr som ich pokladala za niečo, čo si s trochou námahy môžeme vypestovať aj doma, ale z dovozu to bude predsa len chutiť lepšie. Z tohto omylu ma s istotou Knight Riderovej GPSky vyviedol Juraj Červenák knihou Strážcovia Varadína. Tá bola mojím prvým stretnutím s chlapíkom, ktorého považujem za kráľa slovenskej fantasy literatúry. Keď začalo vydavateľstvo Artis Omnis vydávať knižky-tlstoprdky s jeho sériou o černokňažníkovi Roganovi, hneď mi bolo jasné, že tieto krásky musia zdobiť moje police, a tak som sa nedávno pustila už do druhej z nich - dobrodružstva menom Zlato Arkony.     Rogan a jeho vlčí parťák Goryvlad prichádzajú k brehom Bieleho mora, kam ich priviedlo zúfalé volanie žrecov z bohatej svätyne Arkona. Na jej poklady si totiž brúsi zuby dosiaľ nevídaný nepriateľ - rasa neľútostných bojovníkov zv...

       Juraja Červenáka som dlho vnímala ako Toho chlapa, od ktorého si raz niečo prečítam. Raz – ten špecifický časový údaj, ktorý máme vyhradený pre kamošku, s ktorou sa nám nechce ísť na kávu, ale je blbé poslať ju do riti priamou cestou a tak zvolíme diplomatickú okľuku. Našťastie Červenák nie je ten typ kamošky, a keď som si prečítala prvé dobrodružstvo kapitána Báthoryho, vedela som, že to nie je naše posledné rande. Potom vydavateľstvo Artis Omnis pustilo do sveta prvú časť súborných vydaní fantasy série Černokňažník, a bolo rozhodnuté – toto musím mať, aj keby na chleba nebolo (stále si predsa môžem dať strúhanku so salámou, mleté rožky sú tragicky podceňované)!      Hlavný protagonista, známy ako Čierny Rogan, je obávaným avarobijcom a odvážnym bojovníkom. Jeho cesta za pomstou ho zavedie do slovanského podsvetia, kde sa dozvie pravdu o svojom pôvode, prijme poslanie a späť sa vráti obdarený čarovnou mocou – ...