Zakliaty kláštor - DaVinciho kód na slovenský spôsob

    Strašidelné príbehy ma priťahovali odkedy si spomínam. Nemyslím teraz vyslovene horory, bola som štandardné dieťa, takže vybaliť na mňa Pennywisea keď som mala deväť rokov, zrejme by som dodnes dostávala hysterické záchvaty pri pohľade na McDonald. On ma ten ich čudný klaun vždy desil aj bez toho, ak mám pravdu povedať. Ale také Dobšinského rozprávky, kde si draci varia polievky z udatných princov a hlavy sa kotúľajú ako bochníky syra dole Cooper´s hillom, tým som nikdy nepovedala nie. Možno preto som v dospelosti plynulo presedlala na fantasy a uja Dobšinského vymenila za uja Červenáka. Hoci, v jeho najnovšej knihe Zakliaty Kláštor som to mala dva v jednom.

    Drak sa vracia. Teda pardon, nie drak, dnes nebudeme rozoberať život a dielo Dobroslava Chrobáka. Šarkan sa vracia. Adam Šarkan, ktorý strávil posledných 13 rokov v Amerike, a nie na Havaji s kokosom v ruke, sa vracia na rodnú hrudu. Prichádza práve včas, aby uľavil v trápení svojej sestre Júlii. Jej manžel Henrich sa vyparil ako Ficove predvolebné sľuby a jej nechal na krku chátrajúci majetok a úžerníkov. Krátke pátranie privedie Adama a Júliu k zisteniu, že Henrich sa pravdepodobne vydal hľadať tajomný Zakliaty kláštor, v ktorom by mohol byť ukrytý templársky poklad. Spolu s miestnym farárom Pavlom Dobšinským a jeho pastorkyňou Zuzanou sa vydávajú po stopách bájneho pokladu, alebo menej bájneho zločinu.

    No čo povedať, opäť Ďuro Červenák v najlepšej forme. Čoho sa ten chlap chytí, to nemôže zle dopadnúť. Jeden by mu až chcel navrhnúť dať sa na politickú dráhu, ale na tú zberbu čo tam aktuálne sedí by zrejme nestačil ani čarovný vlk z podsvetia. Pardon za odbočku, aby som sa teda vrátila k Zakliatemu kláštoru, Ďuro nám tentokrát ponúka príbeh, ktorý má pokojnejšie, pomalšie tempo, ale rozhodne v ňom nie je núdza ani o napätie a akciu. Vzhľadom k obsadeniu však logicky nemôžu lietať guľky, šípy a taniere už od prvej strany (to som blbo povedala, akurát na prvých stranách lietajú), keď scéne kraľujú dve ženy, krívajúci farár a sexi pištoľník. Ehm, pri poslednom menovanom sa ešte pristavíme. Zakliaty kláštor má skôr historicko-detektívny ráz s jemným fantasy nádychom. Výborne vystavanému príbehu sekunduje dôraz na geografiu a históriu, tlmočenú práve postavou Pavla Dobšinského. Zisťujem, že takéto obsadenie reálnych postáv do fiktívneho príbehu mi veľmi sedí, ak je dobre odvedené. Či už to bol Andersen vo Vražde malej morskej panny, alebo tuto Pali v Zakliatom kláštore, obaja sa do deja hodili ako ja do náručia Ryana Reynoldsa (nech si už o tom on myslí čo chce). Ťažko povedať, ako osobou bol skutočný Pavol Dobšinský, no Ďuro ho vykreslil presne podľa mojich naivných detských predstáv: prívetivý, inteligentný ujo s valaškou v ruke, ktorý má slabosť pre dobré príbehy (štamprlu tiež do jarku nevyleje, ale všeho s mierou). 

    Pátranie po Zakliatom kláštore mi pripomínalo začiatočnícku verziu Da Vinciho kódu - hrdinovia nezakopávali o tajomné stopy ešte aj cestou na verejný záchod, ale zopár obrazov s ukrytou správou, či tajných chodieb predsa len objavili. Prvá polovica knihy sa nesie v pomalšom tempe, veľa sa rozpráva, veľa sa popíja, objaví sa príslovečný slizký záporák, čo na ilustrácii vyzerá ako škaredý Fantomas (a už ten sám o sebe nie je bohvieako pekný). V druhej polovici však nastane zlom a kniha nadobudne akčné tempo, ktoré si udrží až do poslednej strany. Mne tento pokojnejší rozjazd vôbec nevadil, veľmi ma bavila tajomná atmosféra okolo Henrichovho zmiznutia a postupné odhaľovanie, čo by za tým mohlo byť. 

    A Adam Šarkan! Povedzte mi, ako to ten Červenák robí, že keď píše, čo chlap, to skvost! Ešte som od neho nečítala takú knihu, z ktorej by som hlavnú mužskú postavu nechcela mať doma. Pre istotu nejdem špecifikovať aj miestnosť, ale špajza to nie je. Či už to bol hrdinský a obetavý Báthory, sarkastický a samovražedne odvážny Rogan alebo naposledy realisticky sebecký Callahan, do Červenák boys sa zamilovávam s pravidelnosťou Igorových "duchaplných" statusov. Samozrejme, tuto Mr. Šarkan nie je výnimkou. Spravodlivý, statočný chlap so zmyslom pre humor a rôznofarebnými očami, podržte mi pivo a nohavičky! Ech, zase som povedala viac než som chcela...no nič, skrátka nám tu Ďuro znova ponúka veľmi dobre a veľmi sympaticky napísaného hrdinu. Takže ma samozrejme škrie to iskrenie medzi ním a istou ženskou postavou, namiesto plameňa by som im dopriala ice bucket challenge, ale čo už. Moja žiarlivosť má radšej osamelých hrdinov. 

    Juraj Červenák patrí k autorom, ktorí vedia, o čom píšu. Na jednej strane máte autorky, čo vás idú presviedčať, že človek týždeň po transplantácii srdca skáče ako rybička z rybníka napusteného elektrinou (a nielen skáče), na druhej strane autorov ako Ďuro, čo nenapíšu len to, že chlap má na boku pripnutú búchačku, ale aj ako vyzerá, kto ju vyrobil, čím sa nabíja, ako sa z nej strieľa a aké percento mozgu sa po zásahu rozprskne po okolí. Krása. Okrem toho ponúka čitateľovi už spomínané znalosti z histórie a geografie, takže jeho kniha je komplexným vzdelávaco-detektívno-akčným zážitkom. 

    A aby som nezabudla, je to pastva nielen pre oko, ale aj pre oko! Teda, nielen pre to oko čo číta, ale aj pre to, ktoré sa rado pokochá vydarenou ilustráciou. Zakliaty kláštor si vzal pod patronát ilustrátor Michal Ivan, a že stránky vybavil naozaj štedro! Jeho maľby majú špecifický a veľmi atraktívny rukopis. Ak niečo milujem viac než knihy, tak sú to takto parádne ilustrované knihy. 

    Tak, to, že budem ďalšiu Ďurovu knihu ospevovať do nebies, zrejme nie je väčším prekvapením než kostýmy v Tvoja tvár znie povedome, ale naozaj s rukou na srdci slávnostne prisahám, že to myslím vo všetkej počestnosti a tak objektívne, ako to len je možné pri interpretácii subjektívneho názoru. Zakliaty kláštor je skrátka dielko, ktoré očarí opismi dobového slovenského vidieka, pobaví iskrivými konverzáciami, nadchne historickými odkazmi a zaujme napätím a tajomnom. Črtá sa tu ďalšia príťažlivá séria a ja sa už neviem dočkať ďalšieho stretnutia s Adamom Šarkanom...no dobre, aj s tými ostatnými, keď už to musí byť.

    Prajem príjemné čítanie! :)