tyrkySOVA

      Ako decko som samozrejme frčala na rozprávkových knihách. Tie od Hansa Christiana Andersena sa však na mojom rebríčku obľúbenosti nachádzali pomerne nízko. Dobšinského či Grimmovcov som mohla čítať do omrzenia - troj a -viacnásobnehlaví draci, odseknuté ruky, hovoriace hlavy, kliatby meniace verných priateľov na kus šutra, vhodný akurát ako luxusná záhradná dekorácia, bratovraždy, sestrovraždy, otcovraždy, synovraždy, kanibalizmus - nič pre mňa nebolo neúnosné, veď stačilo za frťana živej vody alebo francúzák z pravej lásky po prvom stretnutí (myslím bozk, nie montérsky kľúč) a všetci žili šťastne, až kým nepomreli prirodzenou a bezbolestnou smrťou. Naproti tomu milý Hans Christian sa neštítil nechať princa v rukách nejakej štetky a skoncovať s úbohou morskou pannou, vystaviť nevinné káčatko krutej šikane alebo odsúdiť dieťa na smrť umrznutím. Samozrejme aj v jeho rozprávkach sa našli svetlé výnimky - napríklad taký cisár exhibicionista - ale vždy mi u neho chýbala ...