tyrkySOVA

       Minulý rok som sa výnimočne nechala zlákať obálkou - lebo s hrdosťou oznamujem, že som ten typ jedinca, čo pokojne zvládne knihu s vrecom hnilých krumplí na obale, pokiaľ zaujme anotácia, v opačnom prípade môže byť aj vykladaná diamantami a ani to mnou nehne. A nielen preto, že moje financie by stačili možno na vyleštený kremeň. Takže k veci, nechala som sa zlákať krásnym zjavom knihy Anatómia - príbeh lásky. Asi nemusím veľmi vysvetľovať, že môjmu ignorantskému mozgu stačili šaty rozprestreté do tvaru chlopní a zmienka o anatómii, aby bol schopný prehliadnuť všetku lásku sveta, a tak to aj dopadlo (recenzia tu ). Hovorí sa, že dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš, no ja som si svižne nadbehla po prúde a vhupsla tam až po kolená - a prečítala si aj pokračovanie románu Dany Schwartzovej  s názvom Nesmrteľnosť - príbeh lásky. O preklad sa postarala Denisa Jahičová.     Hazel si povedala, že najlepší liek na zlomené srdce sú zlomené kosti, a tak sa...

     Vždy som obdivovala chirurgov. Nie v zmysle, že by som si trúfala stať sa jednou z nich – pohľad na primerané množstvo krvi síce zvládnem, ale ja nie som schopná bez návodu zložiť ani hračku z kindervajca, tak ako by som asi dala dokopy človeka, čo sa intímne stretol s chladičom Escalade? Ťažko dokážem pochopiť, že v niektorých kruhoch boli (možno stále sú) chirurgovia považovaní za lepší druh mäsiarov – taký, ktorého výsledný produkt by mal byť súci aj na niečo iné než opekanie na miernom ohni za občasného otáčania. Hoci mi teda nedá nespomenúť jednu moju nie práve pozitívnu skúsenosť, ale to bol chirurg skôr švadlenkou – vyčistil, zašil kolom dokola, pochválil sa a skončil. Dodnes na neho spomínam s láskou a s vidinou prebdenej noci, keď som pološialená od bolesti uvažovala, či ten prst fakt potrebujem. Každopádne, hoci dnes sa už (našťastie) nikto nepozastavuje nad tým, že si žena zvolí kariéru chirurgičky, v minul...