tyrkySOVA

      Tento rok som si dala predsavzatie, že začnem čítať viac klasiky. Väčšinou obsahoval môj zoznam klasických diel prečítaných za rok v priemere jednu knihu - takže naplniť tento záväzok voči sebe by nemal byť až taký problém, veď už aj dve sú viac než jedna. Problém s predsavzatiami býva, že najneskôr začiatkom marca človeku dôjde motivácia, ktorou sa jeho hruď plnila spolu s novoročným prípitkom, tak som to vzala z opačného konca - odsúvala som začiatok jeho realizácie na neurčito, z ktorého sa nakoniec vylúpol apríl. A ktorá kniha sa minimálne názvom hodí k súčasnému obdobiu (ak Pánbu dá, práve končiacemu) ako Sto rokov samoty?      Nebudem klamať, napriek tomu, že sa táto kniha určite mihla mojimi poznámkami z hodín literatúry, nemala som ani len hmlistú predstavu, do čoho idem. V duchu hesla "anotácie sú pre slabochov" som sa to ani nepokúšala vopred zistiť a rovno som sa pustila do čítania. Ak však nemáte radi mačky vo vreci (alebo neznáme hrkotajú...