Ken Follett - Ohnivý stĺp

Ja sa na staré kolená nakoniec zamilujem do historických románov. Ale iba ak sú písané tak majstrovsky, ako to dokáže Ken Follett. Všeobecne tento rok dobieham zameškané a struhla som si už tretiu jeho knihu, lebo na dobré sa ľahko zvyká. Po Pilieroch zeme (chválospev tu ) a Na veky vekov (óda tu ) pre mňa nebol sklamaním ani Ohnivý stĺp , hoci už dokážem predvídať Kenov rukopis. Niežeby som bola skúsený grafológ, ale chápete, keď v posteli dostanete dvakrát po hlave uprostred akcie, tretíkrát už budete vedieť. Dejovo sa ocitáme o ďalších 100 rokov neskôr (znova si dovolím pripomenúť, že Kingsbridgeskú sériu nemusíte čítať po poradí, lebo z postáv z predchádzajúcej časti už väčšinou neostali ani len ohlodané červivé kosti). V Anglicku sa kresťania nevedia dohodnúť, či sa môže s Bohom kecať len latinsky, alebo tak, ako komu huba narástla, čo vedie k neustálym treniciam medzi katolíkmi a protestantmi. Láska sa však nepýta, či ovládaš ruženec, a tak si sympatiza...