tyrkySOVA

     Sú autori, od ktorých je aj jedna kniha priveľa, a potom takí, ktorí by mohli napísať každý týždeň ďalšiu a stále by to nestačilo. Pre mňa je tým druhým prípadom miláčik Stephen King  (ak ste sem zablúdili prvýkrát, zrejme ešte nepoznáte mieru mojej posadnutosti týmto majstrom a nechápem, ako ste sa sem vlastne dostali. Čo sa týka ohromných davov mojich pravidelných čitateľov: Ivka, Peťa, Peťo a Veverka, pokojne toto preskočte a choďte až na recenziu, ktorá bude klasicky nadšená ako vždy. Lebo som objektívna ako smerácky predvolebný letáčik). Napriek pokročilému veku je Pišta stále nadmerne plodný (reč je o písaní, samozrejme. O jeho potencii nemám informácie a zas všetko vedieť nemusím), takže každý rok mám malé Vianoce, keď vychádza jeho nová kniha (a na rozdiel od veľkých Vianoc, nemusím rozmýšľať, či sú ponožky naozaj príliš trápnym darčekom a či u detí prejdem argumentom "túto pečiatku zo zemiaku som pre teba vyrobila úplne sama"). Skrátka a dobre, tento rok, prízna

      Komiksy a grafické romány boli dlho zaznávané ako nižšia forma čítania, lebo však len čumíte na obrázok a čítate dialóg. Okej, na oči je možno vyvíjaný menší nátlak, ale nemyslím, že kvalitný komiks poskytuje menej kalorickú výživu pre mozog. A Nukleus takým žrádlom rozhodne je.      Ray má na svoj útly vek robustné množstvo problémov. Stále sa vyrovnáva so smrťou otca, no mama je vyrovnaná až príliš a doniesla si domov nového amanta, starší brat ho štve a navyše ho šikanuje banda motorkárov. Keď za mesto spadne meteorit, spočiatku v tom Ray vidí príležitosť na dobrodružstvo sledované z diaľky, no neskôr zistí, že z neba tentokrát nespadlo dievčatko s účesom podľa posledného modelu šerbľa, ale intergalaktická umelá bytosť, s ktorou si padne do oka a dá jej meno Nukleus. Dvojica nezvyčajných kamošov však bude čeliť väčšej hrozbe než je banda výrastkov.      Nukleus v sebe príjemne spája ľahšiu čitateľnosť komiksu s hlbokou témou ekologickej zodpovednosti a s typickým napätím klasi

     Knihy o 2. svetovej vojne netreba hľadať s lupou a detektorom kovu, ono ich vyšlo viac než dosť. Mnoho čitateľov od nich práveže bočí, lebo vidia okolo seba priveľa utrpenia na to, aby si ešte pridávali ťaživú históriu, to je ako keby ste si nechali vytrhnúť zub, lebo vás bolí koleno. Za seba hovorím, že tieto knihy vnímam ako možnosť poučiť sa a nepadnúť druhýkrát do tej istej žumpy, ale rozhodne teraz nejdem zvoniť od domu k domu a rozdávať Mengeleho dievča. Laura Spence - Ash sa rozhodla vydať inou cestou a vojnu použiť ako pozadie pre príbeh o rodinnej identite. Dva brehy oceánu preložila Ľubica Dvončová.     Keď má Beatrix 11 rokov, Londýn sužuje vojna a jej rodičov sužuje predstava, že im všetkým padne jedna na hlavu, takže dcéru posadia na loď a pošlú do Ameriky, kde sa jej má ujať neznáma rodina. Ich počiatočné obavy sa zmenia na úľavu a neskôr takmer na žiarlivosť, pretože Beatrix do dočasnej famílie zapadne ako dvojeuračka medzi zadné sedačky a zrejme bude rovnako náročn

      Pri všetkej úcte ku cnostnému životu prostému akéhokoľvek hriechu, nezdá sa vám, že peklo je fascinujúcejšie než nebo? Podľa toho, čo všetko je považované za správanie Bohu nemilé, je jednoduchšie sa tam dostať, a zrejme sa tam toho aj viac deje. Niežeby to boli práve aktivity, v ústrety ktorým by sa človek rozbehol s iskrou v oku a nadšením v srdci (jedine že by iskra bola z letlampy a nadšenie iný názov pre  krvnú zrazeninu). Očividne nie som sama s týmto pekelníckym zmýšľaním, pretože peklo má väčšie zastúpenie aj v zábavnom priemysle, či už ide o rozprávky, filmy, knihy alebo ohňostroje. Delobuch s anjelom na obale by si asi nikto nekúpil, čo keď to bude namiesto rany z Aurory spievať chóry? Peklo si ako javisko vybrala aj Claudia Lux vo svojej prvotine Stačí podpis. Do češtiny ju preložil Lukáš Tomášek.     Lofofor Trip (dobre čítate. V pekle nemá nikto zvučné meno, z ktorého padajú nohavičky) pracuje na obchodnom oddelení Pekla. Nemá roztomilé kučierky, kopýtko ani iné atri

     Niektoré historické obdobia sa v literárnom svete tešia väčšej popularite než iné, hoci žiť v nich nebolo lízať magnum s kúskami malín a dvojitou vrstvou čokolády. Ako príklad mi z fleku napadá 2. svetová vojna - a ak sa ešte konkrétne zameriavate na prostredie koncentračných táborov, nepotrebujete lupu, kompas ani džípíesku, stačí vojsť do miestnosti, kde sa nachádza viac než desať kníh a na nejakú tam zrejme naďabíte. Pri všetkej úcte k autentickým svedectvám, tie mám v hlave od beletrie oddelené hrubou čiarou s ostnatým drôtom navrchu, ma vždy poteší príbeh z obdobia, ktoré nie je až tak "atraktívne" (zdôrazňujem úvodzovky a atraktivitou myslím výskyt na policiach knižníc). Kniha Modré z neba od Jeannette Wallsovej preto nemohla uniknúť moje pozornosti - dej sa odohráva v období prohibície v Amerike. Skvelý preklad pre nás ukuchtila Zuzana Angelovičová.     Sallie Kincaidová sa vedela narodiť. No, viac menej. Jej otec, známy ako Vojvoda, je neoficiálnym šéfom Claiborn

       Minulý rok som sa výnimočne nechala zlákať obálkou - lebo s hrdosťou oznamujem, že som ten typ jedinca, čo pokojne zvládne knihu s vrecom hnilých krumplí na obale, pokiaľ zaujme anotácia, v opačnom prípade môže byť aj vykladaná diamantami a ani to mnou nehne. A nielen preto, že moje financie by stačili možno na vyleštený kremeň. Takže k veci, nechala som sa zlákať krásnym zjavom knihy Anatómia - príbeh lásky. Asi nemusím veľmi vysvetľovať, že môjmu ignorantskému mozgu stačili šaty rozprestreté do tvaru chlopní a zmienka o anatómii, aby bol schopný prehliadnuť všetku lásku sveta, a tak to aj dopadlo (recenzia tu ). Hovorí sa, že dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš, no ja som si svižne nadbehla po prúde a vhupsla tam až po kolená - a prečítala si aj pokračovanie románu Dany Schwartzovej  s názvom Nesmrteľnosť - príbeh lásky. O preklad sa postarala Denisa Jahičová.     Hazel si povedala, že najlepší liek na zlomené srdce sú zlomené kosti, a tak sa tvrdohlavo pretĺka životom ako pr

      Pacho hovoril, že oheň je dobrý sluha, ale zlý pán, a on o tom musel vedieť svoje, keď oplýval znalosťami o konci sveta a vlastnoručne vyskúšal horľavosť kaštieľov všetkých okolitých zemepánov (a tí potom boli nešťastní, čím sa dostávame k detským večerníčkom. Ale nie o tom som chcela). Po vojne v Sýrii a neľahkej situácii pomocníčok na Cypre sa Christy Lefteri  zamerala práve na skazonosnú stránku ohňa a vo svojej Knihe ohňa (brutálne nápaditý názov pre knihu o požiari) nás zavedie do Grécka sužovaného pohromou. Horúce prekladové sústo si vzala na paškál Simona Klimková.     Irini s manželom Tassom a dcérou Charou majú útulný bejváček uprostred lesa, práve si vychutnávajú grécke raňajky a rozprávajú sa o tom aký je život fajn, keď im cez terasu prebehne väčšina zástupcov lesnej fauny. Nakoľko nežijú v disneyovke, je im hneď jasné že tu niečo nehrá, a vzápätí aj zistia čo - k ich domovu sa blíži obrovský požiar. Podarí sa im zachrániť si život, no ich zázemie je zničené. Po nejak

     Stáva sa vám niekedy, že kniha spracováva tému, od ktorej váš mozog automaticky bočí preč ako Fico od generálnej prokuratúry, ale pritom si ju strašne chcete prečítať? Tentokrát výnimočne nemyslím Kinga, ktorý by mohol napísať aj recept na vegánsky guláš z tofu, šalotky, sóje a neperlivej minerálky, ja by som si to aj tak zadovážila (vlastne by ani nebol tak ďaleko od svojej domácej pôdy, však to znie minimálne na R-rating). Musím priznať, že môj záujem o gotickú architektúru začína a končí pri lomenom oblúku, lebo musím uznať, že vyzerá viac cool než obyčajný oblúk, no napriek tomu som si strašne dlho túžila prečítať rozsiahly román Kena Folletta Piliere zeme , len som mala stále niečo iné na robote. Tomuto nádhernému novému vydaniu sa však nedalo odolať, takže konečne prišiel čas dozviedieť sa niečo o stavbe katedrál. Skvelý preklad má na svedomí Mária Kočanová.     Život v stredovekom Anglicku nebol prechádzka botanickou záhradou s lízankou v ruke. Svoje o tom vedia deti grófa