Príspevky

Zobrazujú sa príspevky z dátumu júl, 2024

Ken Follett - Na veky vekov

Obraz
    Pri niektorých knihách má človek pocit, že aj dve strany z nich sú priveľa a svet mohol byť krajším miestom, keby sa ten papier použil napríklad na podanie demisie vlády. No a potom sú tu také knihy, na ktoré potrebujete špeciálne vystuženú policu v knižnici, objemový tréning a nosiča, no užijete si každú jednu stranu z toho bambilióna, ktorým disponuje. Tým druhým prípadom je rozhodne pokračovanie skvelej série Kingsbridge od Kena Folletta, Na veky vekov. Nebojte sa, naveky ju čítať určite nebudete. A snáď ju ani Ján Kamenistý neprekladal veky vekov.     Na začiatku boli štyri decká a jeden trojnohý pes, čo utekali lesom. Nie všetci ten les aj opustili, a to sme len na začiatku. Jeden z nich bude navyše svedkom udalosti, ktorá sa podpíše na celom jeho ďalšom živote, a nebude to zber skorých dubákov. Merthin túžil byť rytierom, ale dospelí rozhodli, že radšej chce byť tesárom, tak sa musel prispôsobiť. Caris zo všetkého najviac túži po nezávislosti a samostatnosti, ku ktorej sa vša

Matthew McConaughey - Len preto

Obraz
      Hovorí sa "šuster, drž sa svojho kopyta" - ono sa tým pravdepodobne nemyslí odkaz na kurióznu anatomickú indispozíciu - ale ja som skôr za to, že keď vieš dobre chodiť, môžeš sa naučiť lietať (poetická chvíľka pripáleného mozgu) a preto ma zaujal fakt, že pán Interstellar napísal knihu pre deti.     No, napísal. Ono tam toho textu nejak veľa nie je a dovolím si tvrdiť, že nebyť roztomilých ilustrácií Renée Kurilly, Matthewove výkriky do tmy by mali výrazne menšiu šancu uspieť. Ale nie je na tom nič zlé - mnoho kníh pre menšieho čitateľa je založených práve na vizuálnej stránke veci. Veď aj ja sama som ochotná za pekný obrázok odpustiť aj tvrdenie, že sova plieska krídlami.     Knižka Len preto je v podstate zbierkou motivačných citátikov pre deti, ktoré im majú ukázať a vysvetliť, že je úplne normálne a prirodzené mať protichodné pocity. Ak urobíte niečo zlé, nerobí to z vás zlého človeka. Ak sa vaše okolie zhodne na jednej veci, nemusíte s nimi nutne súhlasiť (príprava

Filip Horník - Jelenia hlava

Obraz
    Keď príde reč na tvorbu slovenských autorov, netreba ma dvakrát ponúkať, aby som začala básniť o Ďurovi Červenákovi. Musím však s hanbou priznať, že aj k nemu som si dlhšie hľadala cestu, lebo som trpela, tak ako mnoho iných knihomoľov, nevysvetliteľnou patriotfóbiou - ak to výrastlo na našom poli, tak to nežerem. Vďaka Ďurovi som zistila, že aj autori, ktorých netreba prekladať, aby im bolo rozumieť, majú čo ponúknuť, a musím sa pochváliť, že som na svojom výbere v tomto smere dosť popracovala. A keď vyjde kniha, ktorá sľubuje ponurý príbeh z tajomnej osady spojený s dokonalými ilustráciami, naozaj nie je o čom. Preto som sa s chuťou pustila do prvotiny Filipa Horníka so sympatickým názvom Jelenia Hlava (R.I.P. Bambi).     Pisár sa plahočí krajinou s úmyslom zaznamenať pánu kráľovi, ktorý sa lenivo rozvaľuje dakde v hrade, čo kde leží v jeho zemi, aby sa náhodou nestratil ak sa raz rozhodne zdvihnúť riť. Nešťastie však nie je český turista, takže nechodí po horách, ale po ľuďoch,