tyrkySOVA

    Koniec sveta je všeobecne obľúbeným námetom sci-fi kníh a filmov. Najmä vo filmoch spravidla kopíruje podobný scenár - niečo prestane byť také, aké by to malo byť, ale nikto tomu nevenuje pozornosť, okrem jedného vedca. Ten príde podrobným skúmaním na to, že ak to takto pôjde ďalej, tak ďalej už vlastne nič nebude, lebo Zem vybuchne/zamrzne/skamenie/upadne do sebaľútosti a obviňovania všetkých naokolo. Vlastne to posledné nie je katastrofický scenár Zeme, ale našej vlády. Pardon, omyl. No, takže náš vedec začne kontaktovať všetkých zainteresovaných od meteorológov cez seizmológov po amerického prezidenta (musí byť americký. S prezidentom Peru sa koniec sveta zásadne nerieši), pričom mu nikto neverí, až do chvíle, kedy je už takmer neskoro. Vtedy prezident prednesie v televízii oznam, ktorý zakončí žehnaním Amerike, prehliadaný vedec v hodine dvanástej učiní takmer neuskutočniteľný zázrak a všetko je zrazu v poriadku. Našťastie máme aj autorov ako je Andy Weir , ktorý dokáž...

     Dnes je sviatok pre všetkých milovníkov hororu, napätia a vynikajúceho čítania všeobecne. Totiž, pokiaľ viem, v skutočnosti nikto z nás sviatok nemá, takže žiadny mafinček s dezertnou sviečkou a pivo zdarma. Kto však sviatok má, je jeho kráľovská výsosť, maestro desu, eminencia hrôzy a šampión pútavého rozprávania, Stephen King. Pred 75 rokmi začal rozprávať svoj prvý desivý príbeh, v tom čase pravdepodobne o dusivej prázdnote, rozliehajúcej sa jeho vnútrom a nútiacej ho túžiť po sekrétoch žliaz vlastnej matky, prípadne o fatálnom znečistení, spôsobujúcom neznesiteľný diskomfort jeho sedacím svalom. Teda že je ako každý novorodenec hladný a posral sa, ale on vie aj najbanálnejšiu vec podať tak, že zostanete čumieť s otvorenou hubou.      No, vzhľadom k tomu, že nemám to šťastie a česť poblahoželať svojmu absolútne najobľúbenejšiemu, najmilovanejšiemu a najobdivovanejšiemu auto...

        Druhé pokračovanie série je ošemetná záležitosť. Niežeby napísať prvú časť bola brnkačka, ktorú zvládne aj niekto s inteligenciou istej poslankyne (správne, myslím tú, ktorá vzdáva posledný hold smetiakom), ale predsa len - prvou časťou nastavíte istú latku. Tá môže byť buď niekde v stratosfére (lepší prípad), alebo môže plniť funkciu bezbariérového prahu (horší prípad). Tak či onak, druhá časť by mala úroveň tej prvej minimálne dosiahnuť, ak nie rovno prekonať. Takže ak autor pri písaní jedničky potil krv, pred písaním dvojky by sa možno mal rovno napojiť na transfúziu. Čo sa týka úrovne, Slepý život, prvá časť fantasy série Večná lož od slovenskej autorky H. J. Bornemiszy , zožala pozitívne ohlasy s gráciou vysokovýkonného kombajnu. Ďalšia časť vychádza kvôli rozsahu v dvoch zväzkoch pod názvom Nemé prežívanie I.      Záver Slepého života nenechal žiadnu z postáv v bublinkovom kúpeli s pohárom šampanského v ruke a výhľadom na sexi vyšpor...

     Písať o vymyslenej postave určite nie je žiadna hračka. Iste, nemusíte sa pridržiavať žiadnych verejne známych informácií o tom, že hrdina vašej knihy mal na ľavej polovici zadku znamienko v tvare bzdochy, alebo že rád zapíjal sirup proti kašľu borovičkou. No na druhej strane autor stále musí vytvoriť človeka, ktorý bude mať takú kombináciu charakterových čŕt, ktoré mu čitatelia uveria. Ak si vďaka nim postavu dokonca obľúbia, jackpot! Ešte náročnejšie je podľa mňa písať o skutočnej osobnosti, dostatočne známej na to, aby si ju ľudia mohli preklepnúť na googli, no predsa zahalenej rúškom tajomstva. Udržať krehkú rovnováhu medzi pridržiavaním sa faktov a púšťaním fantázie na voľnobeh určite nie je žiadna hračka. Camilla Bruce to zvládla bravúrne a priniesla nám príbeh o žene, ktorá dala pojmu "tichá domácnosť" úplne nový rozmer, vo svojej knihe V zahradě zášti.     Belle Gunnessová sa narodila ako Brynhilda Størsetová v Nórsku. Začiatok jej životnej cesty ma...