tyrkySOVA

  Vzťahy sú vec ošemetná, ťažko žiť s nimi, nemožné žiť bez nich. Či sa nám to páči alebo nie, človek je stádové zviera (ak inklinujete skôr k mäsožravcom, pokojne povedzte, že svorkové, ale to znie ako z oddelenia domácich potrieb) a žiť v absolútnej izolácii mu neprospieva. A keby ste to aj skúsili, stále budete musieť strpieť samých seba - áno, aj život vo vlastnej hlave je svojím spôsobom vzťah. Takže čo s tým, keď vám všetci lezú na nervy a snívate o samote v horách, kde si v tichu a pokoji ničím nerušenom preženiete hlavou guľku aby ste ukončili aj ten jeden nevyhnutný vzťah? Philippa Perryová prichádza po knihách zameraných na rodičovstvo s knihou, ktorá má nemožne dlhý názov a zaoberá sa tým, ako si vylepšiť spolunažívanie a všeobecne život a nestráviť ho frflaním a sebaľútosťou (niežeby mi to znelo povedome. Iba trochu...dosť).     Možno si teraz hovoríte, že si žijete v spokojnej blaženej nezadanosti a tak vám táto kniha nemá veľmi čo ponúknuť. No pozor vážení, ono sa to nevo

    Mulan patrila k mojim obľúbeným rozprávkam. Aj keď som vždy trpela a musela zahryznúť do opierky gauča, keď si amputovala mečom tie krásne dlhé vlasy. Rodičia mi ju potom nejaký čas odmietali púšťať, ktovie prečo. Mulan bola skrátka super a bolo jej čo závidieť. Kto by nechcel hovoriaceho draka, čo sa vojde do vrecka? Kto by nechcel čierneho koňa, čo číta myšlienky a nakopne do riti každého, kto si o to koleduje a aj zopár tých, čo si nekoledovali, len tak preventívne? Kto by nechcel zachraňovať svoju zem pod velením generála, čo sa rád producíruje shirtless, chytá ryby holými rukami a vie čo robiť s tým svojím masívnym drúkom (ten drevený teraz myslím. Naozaj)? A myslím, že každého milovníka Mulan poteší kniha Maková válka od R. F. Kuang.     Rin je vojnová sirota, no mala to šťastie, že sa jej ujali drogoví pašeráci, takže zatiaľ neskončila v bordeli, iba pobehuje po dedine od jedného feťáka k druhému a počítať sa naučila vďaka záznamom v účtovných knihách o tom, komu by už bolo

   Oči sú oknom do duše. Lenže na rozdiel od klasického vindou, ktoré sa po roztrepaní dá pomerne ľahko (hoci dosť nákladne) vymeniť a nikto nespozná rozdiel, ľudské oko je orgán ťažko nahraditeľný. A ak, tak nefunkčnou maketou ktorá môže vyzerať realisticky, ale je vám nanič keď potrebujete navliecť niť do toho zlomyseľne malého otvoru na ihle. Ktorému sa tiež vraví oko. Ľudský svet je naozaj vizuálny. Oči hrajú prím aj v knihe Lovec očí od nemeckého kráľa trilerov, prekvapivých zvratov a prekombinovaných kombinácií (za to posledné sa jeho skalným fanúšikom ospravedlňujem) Sebastiana Fitzeka. Prečítať si ju môžeme vďaka prekladu Zuzany Kováčikovej.     Alex Zorbach všetko dokázal a zároveň o všetko prišiel. Zberateľ očí sa totiž rozhodol do svojej zbierky zaradiť jeho syna Juliana a Alex je odhodlaný nasadiť do hry vlastný život, len aby ho našiel. Nevidiaca fyzioterapeutka Alina sa zatiaľ odhodláva položiť ruky na očného chirurga Sukera, ktorý čelí obvineniam z toho, že svojim pacien

     Mala som to šťastie, že tí starí rodičia, ktorí sa ma dožili (bohužiaľ to nebol plný počet) boli ako z rozprávky. Mala som jedného dedka, ktorý si ma posadil na kolená a nechal ma hrať sa s jeho kravatou, až kým jeden z nás nezačal driemať (a vraj som to nebola vždy ja), druhého dedka, s ktorým som strávila letné prázdniny spoločným čítaním encyklopédií o zvieratkách a neskôr Grófa Montechristo, a babičku, ktorej nevadilo päťkrát do týždňa podávať ako denné menu chlieb vo vajíčku, šošovicovú polievku a parené buchty - podotýkam domáce, poctivo umiesené parené buchty - lebo to boli naše obľúbené jedlá. V knihe Pochovajte ma za lištu  od ruského autora Pavla Sanajeva sa však hovorí o starých rodičoch, ktorí sú tiež ako z rozprávky. Bratov Grimmovcov. V pôvodnej verzii. Román z ruštiny preložil Ján Štrasser.     Saša má sedem rokov, astmu, alergiu na svet, pankreatitídu, zlatého stafylokoka a ešte 30 ďalších diagnóz. Aspoň to tvrdí jeho babka, u ktorej žije už tretí rok. Jeho mama sa

     Strom. Niečo prirodzené, samozrejmé a očakávané. Stačí vyliezť z domu a určite naďabíte na trávu, vzduch, stromy a tú susedu, ktorej sa už týždeň vyhýbate, lebo ste na rade s umývaním schodov. A niečo čo je samozrejmé, je aj ľahko ignorovateľné. Pritom stromy nám majú toho toľko čo povedať, a ani si netreba švacnúť LSD namiesto ranných vitamínov, stačí sa poriadne pozerať. Britský spisovateľ Tristan Gooley  ponúka vo svojej knihe Ako čítať zo stromov jednoduchý návod, ako...no, ako čítať zo stromov. Knihu preložila Zuzana Angelovičová.     Môžeme si myslieť, že mnoho vecí je tak preto, lebo to tak proste je. Stromy sú listnaté a ihličnaté. No hej, ale prečo? Tie ihličnaté sú štíhle a vysoké, zatiaľ čo listnaté skôr košaté. No hej, ale prečo? Na jeseň stromom opadajú listy a na jar zase vypučia. No hej, ale prečo? Andrej Danko chce kandidovať za prezidenta. No hej, ale prečo? Okej, na to posledné vám táto kniha odpoveď zrejme nedá, no ak chcete počuť môj skromný názor, zrejme mu pr