Balada o hadoch a vtáčatkách - Sneh padá navrch. A často ukrýva hovno
![Obraz](https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgMNXoPyWm7w9_RK5ifaLg-i30N3WrjMl21Ps8ZUmb9MZyN_ZJp1GJ7RnYusJH47hDp2TFlf8IwL2UJ8hMm2FnKE1EWwCanX0JATlGPC5pJr2RAnN6tknBCtymrxpzmUwXORIqzm2KxIuPPFGWIijFeUUu1RzJKIxMEpokfM7u462KA7kRU-xvFIJE2xA/w640-h640/20230412_095830.jpg)
Svojho času som totálne prepadla fenoménu Hry o život. To isté by som mohla síce povedať aj o Twilighte, a tým sa tak nadšene nechválim, ale čo už, všetci máme nejaké hriechy nezralého mládí. Medzi moje patria bokové rifle, z ktorých mi trčalo pol prdele aj keď som vzpriamene stála a čítanie presladenej upíriny. Dnes už našťastie viem, že nohavice majú končiť pod pazuchami a upír má trhať hrdlá, nie suplovať diskoguľu. Späť k Hrám o život, táto séria ma nadchla už keď vyšla a ako som zistila po nedávnom rereadingu, stále má niečo do seba. Preto som s radosťou uvítala šancu ešte nejaký ten čas v Paneme zotrvať a vďaka Suzanne Collins sa doň vrátiť prostredníctvom knihy Balada o hadoch a vtáčatkách. Desať rokov po vojne medzi Sídlom a obvodmi sa Panem spamätáva z jej následkov. Dokonca ani život v Sídle nepripomína večierok u Nicki Minaj – žiadne trblietky na toaleťáku a diamanty v kredenci. Niektoré rodiny dokonca žijú z ruky do úst, hoci sa snažia stále pôsobiť ako výkvet