Anatómia: Príbeh lásky - hnijúca mŕtvola ako afrodiziakum?

    Vždy som obdivovala chirurgov. Nie v zmysle, že by som si trúfala stať sa jednou z nich – pohľad na primerané množstvo krvi síce zvládnem, ale ja nie som schopná bez návodu zložiť ani hračku z kindervajca, tak ako by som asi dala dokopy človeka, čo sa intímne stretol s chladičom Escalade? Ťažko dokážem pochopiť, že v niektorých kruhoch boli (možno stále sú) chirurgovia považovaní za lepší druh mäsiarov – taký, ktorého výsledný produkt by mal byť súci aj na niečo iné než opekanie na miernom ohni za občasného otáčania. Hoci mi teda nedá nespomenúť jednu moju nie práve pozitívnu skúsenosť, ale to bol chirurg skôr švadlenkou – vyčistil, zašil kolom dokola, pochválil sa a skončil. Dodnes na neho spomínam s láskou a s vidinou prebdenej noci, keď som pološialená od bolesti uvažovala, či ten prst fakt potrebujem. Každopádne, hoci dnes sa už (našťastie) nikto nepozastavuje nad tým, že si žena zvolí kariéru chirurgičky, v minulosti to bolo považované za nemiestne až pohoršujúce. O dobách, keď sa za najdôležitejší ženský orgán považovala maternica, a hlava bola len na ozdobu, hovorí Dana Schwartzová vo svojej knihe Anatómia: príbeh lásky.

    Hazel je iná ako jej rovesníčky (viem, nezačína to dobre, chvíľu vydržte). Namiesto toho, aby trénovala dychovú metódu Wima Hoffa v korzete, vymýšľala mená pre svojich 14 budúcich potomkov a plánovala výber dezertov na svadbu, sa venuje pitvaniu žiab, študovaniu mokvavých vredov a načrtávaniu tráviacej sústavy. Namiesto kariéry profesionálnej manželky bohatého aristokrata túži stať sa chirurgičkou, čo sa v Edinburghu 19. storočia nestretáva práve s nadšeným pochopením. Hazel si napriek tomu ide svoje a dokonca sa jej podarí v mužskom prestrojení infiltrovať na seminár pre budúcich lekárov. Žiaľ, keďže nie je Mulan, ju odhalia a vykopnú skôr, ako by sa stihla naučiť niečo prospešné. Lekár vedúci seminár má však fluidum šialeného vedca, a tak sa s Hazel dohodne, že jej v rámci experimentu, či dokáže malý slepačí ženský mozoček poňať také množstvo vedomostí, dovolí zúčastniť sa lekárskej skúšky. Ak uspeje, otvorí to dvere ku kariére v medicíne nielen jej, ale aj ostatným ženám. Hazel sa však potrebuje na skúšku poctivo pripraviť, a nakoľko anatómia ropuchy sa s tou ľudskou predsa len v mnohých smeroch rozchádza, spojí svoje sily so zlodejom mŕtvol Jackom, ktorý sa stane jej dodávateľom študijného materiálu. A samozrejme, čo by to bola za sedemnástku, keby k nemu nezahorela čistou vášnivou láskou, že jo.

    Spočiatku mi Anatómia pripomenula knihu Vražda morskej panny (vynikajúce dačo mimochodom, ak by vás to zaujímalo, tak priamou cestou tadeto). Edinburgh, 19. storočie, všade špina, hlad, a do toho týpek, ktorý kradne nebožtíkov z hrobov a ponúka ich na predaj ako namnožené šteniatka. Hazel si nažíva v o niečo lepších podmienkach, ale žiť pod jednou strechou s hypochondrickou matkou, ktorá dostáva záchvat úzkosti vždy, keď si jej rozmaznaný syn utrie holuba spod nosa, má zrejme ďaleko do ideálneho života. Zaujala ma aj detektívna zápletka – z chudobných štvrtí miznú ľudia a ak ich niekto nájde, tak sú buď mŕtvi, alebo im chýba niečo dôležité. A osobná hygiena ani schopnosť čítať to nie je. Dana Schwartzová pekne rozpracovala naozaj zaujímavý príbeh o zrode chirurgie, o skúmaní a pochopení ľudského tela a v neposlednom rade o podradnom postavení žien v spoločnosti, a to aj keď sa narodili pod údajne šťastnou hviezdou s modrou krvou. Hazel síce nemá v hlave nasrané, jej ambíciou je pomôcť tam, kde je to potrebné, ale aj tak sa nestretáva s pochopením okolia, či už ide o jej matku, bratranca, s ktorým je zasnúbená od plienok a nikoho nezaujíma, či si ho aj chce vziať, alebo širšej verejnosti, ktorá v nej vidí len chodiaci stojan na krinolínu.

    Lenže ak chvíľu sledujete moje čitateľské kroky, zrejme už šípite, čo bude nasledovať a prečo z tejto knihy nevýskam nadšením ako Schuster z fľaše drienkovice. Správne, príbeh lásky. Ja viem, ja viem, od knihy s takýmto podtitulom som mala automaticky očakávať, že v nej dôjde k istému citovému vzplanutiu. Na moju obhajobu, mne stačilo vedieť, že sa budú vykopávať a pitvať mŕtvoly a tak by ma neodradilo, ani keby mala podtitul „kuchárska kniha“. No čo už. Milovníci romantiky si určite prídu na svoje – jeden má oči v ktorých sa dá utopiť, druhá vonia ešte aj keď je spotená ako cestár v auguste, jeho hruď je taká široká, jej driek taký útly, hodia sa k sebe ako soľnička a korenička z chorvátskeho stánku so suvenírmi...Autorke na druhej strane slúži ku cti, že nepociťovala potrebu okoreniť to erotickými scénami, takže nás ušetrila predstavy mohutného údu, rovného a pevného ako Torre Agbar. Objektívne by som mala povedať, že na príbeh lásky tam bolo tej lásky tak akurát, ale na mňa žiaľ nepôsobila uveriteľne. Celkom rozumiem tomu, že Hazel sa zjašila z prvého chlapa, ktorého uvidela zblízka a nemal na ksichte viac púdru než batoľa na prdeli, ale kto už len túži po nežnostiach v čerstvo vykopanom hrobe, čo ešte pred chvíľou okupovala hnijúca mŕtvola? Ach, Hazel, tie červy vo vlasoch ti idú k očiam! Veľmi romantické. No zrejme nie som práve najpovolanejšia osoba na hodnotenie knižnej romantiky.

    Tajuplná atmosféra knihy napokon vyústi do frankensteinovského rozuzlenia, čo nie je zlé, len to nesplnilo moje očakávania. Ja som predpokladala, že si prečítam realistický obraz fiktívnej priekopníčky chirurgie a jej neľahký boj so spoločenskými podmienkami, bola som pripravená uroniť aj zopár sĺz, a v neposlednom rade ma zaujímala snaha zachrániť ľudský život metódou pokus - omyl, ktorá mnohokrát končila práve tým omylom. No Dana Schwartzová mala o svojom príbehu iné predstavy a záver jemne šmrncla čímsi, čo si zabieha do fantasy. Len tak na okraji zorného poľa, ale je to tam. To jej umožnilo podávať prvé chirurgické zákroky v značne zjednodušenej forme a zároveň odôvodniť neveľmi reálny výsledok. Nevravím že je to zlé, len som zrejme opäť čítala inú knihu, než som si vysnívala.

    Anatómia: Príbeh lásky v sebe snúbi nepríjemné až nechutné scény spojené s babraním sa v mŕtvom mäsa (a príprava tataráku to tentokrát nebude) s nehou prvej skutočnej lásky. Je to nezvyčajná kombinácia, ktorá, priznávam, na mňa celkom nefungovala, ale som si istá, že si nájde mnoho nadšených čitateľov. Číta sa veľmi dobre, ponurý nádych s akurátnou dávkou napätia a záhadou čakajúcou na vyriešenie robí z Anatómie originálne dielo. Rozhodne stojí za vyskúšanie. 

    Prajem príjemné čítanie! :)