tyrkySOVA

     Vždy som obdivovala chirurgov. Nie v zmysle, že by som si trúfala stať sa jednou z nich – pohľad na primerané množstvo krvi síce zvládnem, ale ja nie som schopná bez návodu zložiť ani hračku z kindervajca, tak ako by som asi dala dokopy človeka, čo sa intímne stretol s chladičom Escalade? Ťažko dokážem pochopiť, že v niektorých kruhoch boli (možno stále sú) chirurgovia považovaní za lepší druh mäsiarov – taký, ktorého výsledný produkt by mal byť súci aj na niečo iné než opekanie na miernom ohni za občasného otáčania. Hoci mi teda nedá nespomenúť jednu moju nie práve pozitívnu skúsenosť, ale to bol chirurg skôr švadlenkou – vyčistil, zašil kolom dokola, pochválil sa a skončil. Dodnes na neho spomínam s láskou a s vidinou prebdenej noci, keď som pološialená od bolesti uvažovala, či ten prst fakt potrebujem. Každopádne, hoci dnes sa už (našťastie) nikto nepozastavuje nad tým, že si žena zvolí kariéru chirurgičky, v minul...