tyrkySOVA

       Nebudem otáľať a rovno vám poviem, že to opäť dokázal. Proste Stephen King naozaj nie je kráľom iba podľa mena, ako napríklad Ľuboš Blaha, ktorý má naozaj ďaleko do verejného blaha. Hoci som 18 rokov svojho života premrhala čítaním iných kníh (no dobre, nie každá predstavovala premrhaný čas. Denníky princeznej mi aspoň dali niečo do života), s plnoletosťou som došla osvietenia a moju cestu konečne preťali Števove diela. A od Vreca kostí, čo bolo naše prvé rande, sme cez zasnúbenie v Saleme, sobáš na Řbitově zvířátek so svedkom v podobe Toho a pokojné manželstvo strávené v Dallase, na Ostrove Duma Key či Pod kupolou (no dobre, tam bol náznak našej prvej manželskej hádky) došli do bodu zvaného Mŕtva zóna . Rozvod? Ohohooo, tak to ani náhodou, mňa si Števo zoberie do hrobu! Aj keď...vzhľadom na to koľko má rokov...no, radšej nech to nerobí.        Johnny Smith (poznámka pod ohňostrojom nad Snehulienkiným zámkom – nie ten z Pocahontas) je padnutý na hlavu. Doslova, v detstve toti

    Meno Alfred Hitchcock  je niečo ako Sacherova torta. Aj keď ste ju neochutnali, máte poňatie ako to chutí a ako to vyzerá. Pre veľmi nepravdepodobný prípad že nie, Hitchcock bol taký ten korpulentný ujo s nedostatkom vlasov a trochu znudeným pohľadom, ktorý priviedol na filmové plátna (okrem iných známych trhákov) aj slečnu v sprche, na ktorej šialený maniak testuje ostrosť svojej čepele, alebo fakt nasraté vrany. Mimochodom, pokiaľ ide o tú slečnu v sprche, niekde som čítala, že bodajúca ruka patrila samotnému režisérovi, aby si mohol na 100% naplniť svoju víziu o tom, pod akým uhlom má nôž prevrtávať belostnú pokožku. Každý máme svoje koníčky. Pán Hitchcock však ohľaduplne myslel aj na nás, milovníkov napätia v knižnej forme, a zanechal nám niekoľko zbierok poviedok, ktoré sa stali zdrojom pre výber v knihe Alfred Hitchcock ponúka príjemné zimomriavky.     Poviedky v tejto knihe sa žánrovo pohybujú od trileru cez detektívky až po niečo, čo zaváňa sci-fi dystópiou a ľahkým hororom

    Minulý rok Skandar a jeho partia nekonvenčných jednorožcov zbúrali nielen pulty kníhkupectiev, ale aj všeobecne vžitú predstavu o koňoch s rohom medzi očami. V prvom rade, vraj sa liahnu z vajec. Podľa môjho skromného názoru by bolo bizarnejšie už len keby sa rozmnožovali pľuvancom do oka. Potom nás autorka A. F. Steadman nútila zabudnúť na predstavu, že jednorožec je výsostne dobrosrdečná, čistá a nevinná bytosť, ktorá ešte aj vlastný hnoj uprace do biologicky rozložiteľného vrecúška a ekologicky zrecykluje. Skandarove jednorožce sú mäsožravé, krvilačné a občas dokonca zlomyseľné bytosti. Teda, tie spútané. Tie divé sú navyše ešte šialené, zombícke a smrdia. Čo vám budem vysvetľovať, tu nájdete recenziu k prvej časti spolu s mojím uistením, že takéto poňatie jednorožcov sme všetci milovali. Tento rok sa k nám Skandy (nechápem, prečo ho v knihe volajú Skar, však to evokuje Simbovho sexi, ale ničomného strýka) vrátil v pokračovaní série Skandar a Prvý jazdec. Preklad zabezpečil Mic

     Cestovanie v čase je takmer taký obľúbený motív ako automatická erekcia. Či už sa bavíme o filme alebo literatúre, výlety po chronologickej osi tam a späť sa budú vždy tešiť popularite. Na rozdiel od radovánok so spomínanou erekciou na diaľkové ovládanie je však cestovanie v čase vec zapeklitá, do ktorej sa môže ako autor, tak čitateľ zamotať ako Boris Kollár do rodostromu svojho klanu. Tak či onak, zrejme každý z nás sa občas zamýšľa nad tým, čo by zmenil, keby dostal možnosť vrátiť sa do minulosti. Osobne viem o minimálne troch prípadoch, kedy by som pre zmenu počúvala ten malý nenápadný tenký hlások rozumu, čo sa mi pokúšal dohovoriť predtým ako som sa dopustila nejakej fatálnej blbosti. Hrdinka knihy V nesprávnom čase, na nesprávnom mieste od  Gillian McAllisterovej dostane príležitosť vysekať syna zo spáchania vraždy, ale inak, než by si predstavovala. Knihu preložila Veronika Goldiňáková.     Jen čaká na svojho pubertálneho syna, aby ho mohla sprdnúť ako Habera superstaristo