Skandar a Prvý jazdec - druhé rande s prdiacimi jednorožcami

    Minulý rok Skandar a jeho partia nekonvenčných jednorožcov zbúrali nielen pulty kníhkupectiev, ale aj všeobecne vžitú predstavu o koňoch s rohom medzi očami. V prvom rade, vraj sa liahnu z vajec. Podľa môjho skromného názoru by bolo bizarnejšie už len keby sa rozmnožovali pľuvancom do oka. Potom nás autorka A. F. Steadman nútila zabudnúť na predstavu, že jednorožec je výsostne dobrosrdečná, čistá a nevinná bytosť, ktorá ešte aj vlastný hnoj uprace do biologicky rozložiteľného vrecúška a ekologicky zrecykluje. Skandarove jednorožce sú mäsožravé, krvilačné a občas dokonca zlomyseľné bytosti. Teda, tie spútané. Tie divé sú navyše ešte šialené, zombícke a smrdia. Čo vám budem vysvetľovať, tu nájdete recenziu k prvej časti spolu s mojím uistením, že takéto poňatie jednorožcov sme všetci milovali. Tento rok sa k nám Skandy (nechápem, prečo ho v knihe volajú Skar, však to evokuje Simbovho sexi, ale ničomného strýka) vrátil v pokračovaní série Skandar a Prvý jazdec. Preklad zabezpečil Michal Jedinák.

    Rok sa s rokom stretol a Skandar pokračuje vo výcviku na Ostrove. Síce sa už nemusí hrať na rodeného Vodníka, no stále ho s výnimkou najbližších priateľov nikto nevidí radšej než policajta pri cúvaní jednosmerkou. A aby sa náhodou nenudil, niekto na Ostrove dostane neslýchaný nápad zabíjať divé jednorožce. Prastará živelná mágia na vraždy reaguje klimatickými pohromami, ktoré by mohli celý Ostrov spláchnuť do mora ako...no, to, čo sa splachuje. Skandar sa samozrejme svojho domova nehodlá vzdať bez boja, pretože okrem predstavy, že bude prvým bezdomovcom s jednorožcom, ho trápi jeho sestra Kenna, ktorej podľa všetkého jednorožec nebol súdený. Lenže čo urobí dievčina, ktorej tajomný neznámy ponúkne splnenie celoživotného sna? 

    Rok je dlhá doba aj pre jedincov, ktorým pamäť nefunguje na polovypálené elektrónky, takže som mala celkom obavy, ako sa mi podarí vrátiť do príbehu, z ktorého si pamätám akurát zapálené prdy. Našťastie autorka s niečím podobným počíta a v úvode prostredníctvom Skandarových úvah ponúka čitateľovi veľmi letné a stručné zhrnutie, ale ak ste príčetný čitateľ a jednotku ste nečítali na pokazeného autopilota, takáto rýchla rekapitulácia vám bude stačiť. Rovnako v postavách sa orientuje ľahko - ide o knihu pre staršie deti, takže potenciálne morálne šedé charaktery sú podrobené paintballovej paľbe a väčšina z nich je buď cukríková a k zulíbaní, alebo chrapúň na kopanec z otočky. Ale samozrejme, musíme deti učiť odpúšťať, takže sa nájde aj bytosť, ktorá síce navonok pôsobí ako personifikácia hemoroidu, ale je možné, že sa v nej ukrýva nejaké to svedomie alebo také niečo. No a potom tu máme už len tých čo stoja za Skandarom a tých, čo stoja za Skandarom len preto, že odpredu sa dýka do chrbta pichá ťažko. 

    Povedala by som, že oproti prvej časti, kde sa čitateľ spolu s postavami zoznamoval s fungovaním sveta plného junikornov a Skandarovi väčšina stropov padala na hlavu, sa autorka v druhej časti vybrala skôr takou tajomnejšou, záhadnejšou cestou. Veľkú úlohu v deji zohrávajú poetické proroctvá, ktoré si každý vykladá po svojom, ale skaza a záhuba je spoločným menovateľom. O najväčší podiel akcie sa tentokrát postará nasratá mágia, ale nechýbajú ani sprisahania a relatívne prekvapivé odhalenia. Relatívne pre mňa. Mať tak o pár rokov (ehm, desaťročí) menej, zrejme by som si pri páde na riť narazila kostrč. 

    A. F. Steadman píše o 15 ročných puberťákoch, takže logicky to s vývojom postáv ide ztuha, lebo by ťažko pôsobilo uveriteľne, keby človek v tomto veku konal za každých okolností racionálne a po zohľadnení všetkých okolností s prihliadnutím na kvalitu spánku a príjem vitamínov. Hoci Mitchell má k tomu dosť blízko. Takže napriek tomu, že ma hrdinovia často vytáčali do protismeru, vlastne mi tie ich nemožne tvrdé makovice boli sympatické. Skandar si neraz aj poplače, Flo je taká malá trasorítka a Bobby...tá by si zaslúžila špeciálnu analýzu, pretože hoci v prvej časti série patrila k mojím jednoznačným obľúbencom, v dvojke sa transformovala na chodiace PMS. Ktovie, možno za tým bolo naozaj PMS, že sa vtipná sarkastická baba zmenila na umrčanú patetickú kravu. Sprvu ma to trochu šokovalo, predsa len je človek zvyknutý, že hlavný protagonista má priateľov ako Ron a Hermiona, čo by sa nechali pre jeho dobro aj klátiť jaskynným trolom (aj odzadu a bez hudby), výnimkou sú prípady keď im myseľ otravuje horcrux. Ale úprimne povedané, ofučaná Bobby pôsobila viac realisticky ako kamoši - martýri. 

    Čo ma však dosť vytáčalo, bola autorkina snaha zakomponovať do deja spoločenské témy bez súvisu s kontextom. Viackrát som už spomínala, že nemám ani najmenej voči LGBT+ tematike v knihách, ale u svätého Eltona, nech to aspoň nejak súvisí s dejom! Tu to zase raz pôsobilo, že A. F. Steadman si odškrtáva zoznam povinných položiek - táto vyrastá s dvoma otcami, táto má priateľku, táto má diabetes, okej, už tam máme aj zdravotný problém, môžem ísť ďalej. Bobbine záchvaty úzkosti sú tiež tak na hrane, ale v jej prípade aspoň autorka ako-tak poukazuje na to, že stačí chápavý a pokojný prístup a všetko sa dá zvládnuť. Na druhej strane, dievčina s cukrovkou akurát čorkla Lotrovi jeden cukrík a tam sa končila rozprava o jej diagnóze, takže to vo mne vyvolalo skôr dojem zbytočného bagatelizovania. 

    Skandar a Prvý jazdec je však veľmi vydareným pokračovaním pekne rozbehnutej série. Autorka pekne ovláda umenie uzavrieť niektoré linky, no ďalej rozpracovávať hlavný problém príbehu, takže zo záveru je cítiť, že Skandy si ani v ďalšom ročníku nebude váľať prdel v sedacom vaku. Druhá časť býva ošemetnou záležitosťou, ale v tomto prípade to A. F. Steadman zatiaľ kočíruje v príjemnom tempe a ja sa už teším na ďalšie dobrodružstvá s jednorožcami.

    Prajem príjemné čítanie! :)