tyrkySOVA

     Lucindu Riley som dlhší čas vnímala ako autorku, s ktorou pravdepodobne nenájdeme prienik knižných záujmov. Potom som si však povedala, že hoci som raz ochutnala tuniaka v paradajkovej omáčke v presvedčení, že moja obľuba rajčín preváži nad absolútnou averziou voči konzumácii čohokoľvek, čo žilo vo vode, a nedopadlo to dobre, s Lucindou to možno vypáli lepšie. Takže som skúsila jej dielo Olivovník a čuduj sa svete, bol to veľmi príjemne strávený čas. Preto som s vervou, odvahou a nadšením chňapla aj po jej ďalšej knihe Čierna orchidea v nádeji, že sa zopakuje úspech. Nuž, niektoré zázraky sa dejú len raz za život. Skôr než začnem pindať, ešte spomeniem, že knihu skvelo preložila Zuzana Gáliková.     Julia sa po strašnej tragédii, ktorá jej vzala milovaného manžela, malého synčeka, chuť do života, pôdu pod nohami a zmysel pre metafory, vracia do Norfolku, kde strávila detstvo na panskom sídle po boku starých rodičov - dedka záhradníka a babky slúžky. Aktuáln...

      Ak ma už trochu poznáte, možno vám neuniklo, že romantickým knihám veľmi neholdujem. Môže za to zrejme moja čitateľská mladosť. Chápete, keď opakovane čítate o mužoch, čo majú penis veľký a mocný ako Dankov stožiar, výdrž plemenného býka a k tomu všetkému ešte zmysel pre nehynúcu romantiku a vernosť Lassie, dosť to zamáva vašimi očakávaniami, keď príde na vzťahy s opačným pohlavím. Našťastie, dlhodobá liečba reálnym životom bola úspešná, no ako vedľajší účinok som si odniesla absolútnu nechuť voči romantickej literatúre. Čo je aj jeden z dôvodov, prečo na mňa doteraz nemali knihy nebohej Lucindy Riley bohvieaký účinok, respektíve som im ani len nedala šancu na mňa nejako zapôsobiť. Nechcelo sa mi púšťať do osemdielnej série, aby som sa potom zvyšok života zmietala medzi nechuťou pokračovať a túžbou zistiť, ako to dopadlo. Keď mi ale z neba (ehm ehm, z Tatranu) padla na hlavu jej "osamelá" kniha Olivovník, rozhodla som sa, že nastal čas zistiť, čo všetci na tej Lucy ...