tyrkySOVA

     Už minule som tu viedla menšiu úvahu o povahe hrdinov, špeciálne zosobnených v charaktere čarodejníka. Dnes by som chcela poukázať na skutočnosť, že hrdina, ktorý sprevádza čitateľa a zároveň plní úlohu rozprávača, čiže podáva dej zo svojho pohľadu, je zvyčajne vykreslený tak, aby nám prirástol k srdcu ako dobre nastavený kardiostimulátor. Držíme mu palce, smejeme sa s ním, plačeme s ním a hlavne mu neželáme nič zlé. Aspoň teda väčšinou, pokiaľ ide o dobre napísanú knižnú postavu. No a potom sa občas stretneme s takým husárskym kúskom, aký sa podaril spisovateľskej dvojici Nathaniel Wonderful a Theodora Stonewall  v ich sérii Na hranĕ temnoty. Pretože ich hrdina Zakhar, tak ako v prvej časti (v prípade záujmu sa viac dočítate tu ) nielenže nespĺňa ani jeden zo spomínaných atribútov, on nenávidí celý svet s čitateľom na čele. Čo mi samozrejme nemohlo ubrať na zážitku z čítania druhej knihy, Cesta do neznáma.     Po trampotách opisovaných v prvej časti s...

     Čarodejník je jednou zo základných ingrediencií fantasy kníh. Mnohí to môžu vnímať ako klišé, ale veď si predstavte, že príbehom o drakoch, elfoch, mocných kráľoch či príšerách pobehuje neurochirurg, ktorý sprasil operáciu mozgu a jeho pacient si teraz myslí, že je vidlochvost feniklový. Alebo manažér manipulácie so separátmi (správne, myslím smetiara, ale takto mi to znelo lepšie). Chlapík, zaodený do závesu, s dopravným kužeľom na hlave, ktorý si mrmle pod nos nejaké hovadiny a šibrinkuje vetvičkou (nie nutne) sa tam predsa len hodí lepšie. Čarodejníci bývajú spravidla mocné bytosti, ktoré chcú zachrániť svet, alebo naopak mocné bytosti, ktoré chcú zničiť svet, podľa toho, na ktorej strane ihriska ich autor potrebuje. Dvojica českých autorov   vystupujúcich pod menami Nathaniel Wonderful a Theodora Stonewall však stvorili čarodejníka, ktorý má celý svet u prdele (respektíve ani tam nie, nakoľko si svoj osobný priestor veľmi váži). Stretnúť sa s ním môžete v pr...