Traja kamaráti - nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť horšie
Ku klasickej literatúre pristupujem obozretne a sporadicky. Obozretne, pretože ide o knihy, ktoré sú síce overené generáciami a zrejme nie sú ospevované len preto, že nad ich vekom pomaly začínajú uznanlivo kývať hlavou aj galapágske korytnačky, no ja mám vždy obavu, že ich môj malý hladký mozoček nedokáže náležite oceniť. Môžete do mňa hodiť štyroch Pulitzerov a dve ocenenia za celoživotné dielo, ak ma kniha nedostane, môže ma naháňať koľko chce. No a sporadicky preto, že hoci voči klasickým dielam neprechovávam žiadne predsudky, predsa len si často volím cestu menšieho odporu a siahnem po knihe, pri ktorej moje štyri mozgové bunky môžu pokračovať v partii pexesa, zatiaľ čo si ja dačo prečítam. Ale keď už je ten mesiac knihy, dala som poradiť od skúsenejších klasikomilov a skúsila knihu Traja kamaráti od Ericha Mariu Remarqua. Píše sa rok 1930, vojna sa skončila a svet by mal byť opäť v poriadku. Akurát že k nejakému poriadku má tak blízko ako kúpalisko v Záluží k havajskej p
