tyrkySOVA

  O čom to je     Partia decák z Atómkovskej zédéešky sa vráti na rodnú hrudu, aby si trochu užili prázdniny, ale predtým sa snažia pozhľadúvať teleportačné kocky, ktoré ich odlifrovali do neznámych galaxií. Aj sa im to skoro podarí, akurát ich vyrušia rusáci, labzujúci po okolí s vrtuľoletom. No tak ništ, tak teda nastúpia do školy, potom do armády, potom sa z nich stanú superhrdinskí austronauti a ešte všeličo zažijú a všeličo poriešia a vyriešia a kadekoho postretajú. No proste takto nejak. Nič už nie je také...     Máte z môjho úvodu pocit, že táto kniha mi tak celkom nedochutila sviečkovú? Nuž, šípite správne. Pritom prvé dve časti od pôvodného autora, pána Žarnaya, boli pre mňa veľmi príjemným scifialistickým (spojila som sci-fi a socializmus, a ani chemoprén mi nebolo treba) počinom pre všetky generácie. Mali v sebe taký ten retro pôvab, ale išlo o kvalitne napísané príbehy partie chalanov, ktorým občas riadne horí pod riťou, nie vždy sa rozhodnú správne ...

O čom to je     No však viete o čom. Bola Helena Spartská, potom Helena Trójska, bola Trója, potom Trójsky kôň, potom dymiace ruiny a potom sa išlo domov. Teda taký bol plán, v niektorých prípadoch sa ho aj podarilo zrealizovať. A niektorým to trvalo ako eunuchovi erekcia. Taký Odyseus dal napríklad pojmu "prídem o desať minúť", povedala pred tromi hodinami, úplne nový rozmer.  Pekne zoširoka     Prekvapilo ma, že Fry sa rozhodol poňať Odyseovo putovanie v kontexte, ktorý presahuje jeho osobu. A musím sa priznať, že trošku ma už aj starogrécke mrle žrali, keď sa blížila polovica knihy a o Odyseovi sa zatiaľ tradovalo iba toľko, že ešte furt nie je doma. Namiesto neho sa čitateľ mrkne na neslávny Agamemnónov koniec (Fry z neho urobil menej oportunistického bezcitného vola, zato sa vybláznil na Klytaimnestre. Pre feministické poňatie gréckych mýtov si holt musíte skočiť niekde inde), bude svedkom tichej domácnosti medzi Menealom a Helčou a aj Odyseov synátor Telem...

  O čom to je     Praha tentokrát nebude iba o dobrom pivku a VKZ (vepřo-knedlo-zelo, nie vole koukej, Zeman), ale o hanebných vraždách prominentnej omladiny. Naša obľúbená (moja určite) trojka Stein-Jaroš-Barbarič zavítava do stovežatej roku pána Císařovho pekaře, aby vyšetrili, čo za hovado unáša prvorodené deti českej šľachty, aby potom ich zohavené telo pohodil dakde do hovien na brehu Vltavy. Tri negrandiózne grácie     Nekonvenčnú trojicu vyšetrovateľov v zložení rasisticko-homofóbny rytier bez metalurgického brnenia, latentne sadistický katov syn a záletnícky notár som si obľúbila už v predchádzajúcej knihe, a druhá časť moju náklonnosť iba prehĺbila. Kamoši už majú ustálenejšiu dynamiku než v prvej časti, Stein sa pomaly zmieruje s faktom, že Barbarič má slabosť pre hlboké dno, a až tak nezáleží na tom, či ide o krígeľ alebo kurtizánu, no a Jaroš ako obyčajne mlčí a myslí si svoje. Teda, pokiaľ práve netreba niekomu poštekliť miešok žeravým kutáčom, ale ...

  O čom to je     Hlásim sa vám ako človek, čo si myslí, že nič nestíha, a potom sa na polhodinu zasekne pri výbere správneho tvaru mrkvy do zeleninovej polievky (idem tam mrkva, či?). A to je ešte ten lepší prípad, o záhaľke s tou malou lesklou vecou v paprči ani nejdem hovoriť (myslím mobil, vibrátor sa neleskne. Väčšinou. Vraj. Čo ja o tom viem, kamoškina kamoška hovorila). No a preto mi padla vhod kniha, sľubujúca, že mi pomôže čas vyrobiť. A vraj to ani nie je ťažké. Ako som počula, tak kvantová fyzika je celkom záhul, ale kto som, aby som sa hádala s osobami, čo napísali knihu, zatiaľ čo ja sa nedokážem ani dvakrát rovnako podpísať? Tu vám mozog nezavaria     Poprosím všetkých, čo sa chystajú frflať, že nečítajú motivačnú literatúru, aby si na chvíľu zapchali papuľku nejakou pochutinou (odporúčam kačacie stehno obalené slaninou, ale aj čupačupska poslúži), tu nikto nikoho motivovať nejde. Autori sú totálni týpci s láskavým a pohoďáckym humorom (hneď v úvod...

  O čom to je     Paríž, budúcnosť bližšie neurčená. Vlastne ani ten Paríž by nemusel byť bližšie určený, lebo zvyšok sveta vyzerá po konci sveta zhruba rovnako, ale raz darmo, aj do hovna stúpite s väčšou chuťou, keď je parížske. Takže k veci, ľudia sa ňúrali v zemskom plášti tak hlboko, že keby išlo o porno, po poslednej klapke by bolo treba volať záchranku, a vyvolali zvláštnu seizmickú reakciu. Okrem toho, že sa zdrbali všetky vyššie a menej dôkladne vytmelené budovy, niektorí ľudia obdržali zvláštnu schopnosť čítať "náhody" ako znamenia. Nathaniel je jedným z nich, elitný Lovec, schopný vyriešiť prípad len z toho, či si dala obeť k raňajkám granko alebo nesku. Keď mu však neznámy páchateľ nepekne ublíži, stiahne sa z diania (veľmi chudák ani nemá na výber, prišiel o dosť podstatný orgán. Jeeežíííš, sexovať stále môže, prestaňte!). Späť na svetlo božie sa ho pokúsi dotiahnuť bývalý kolega Milo. Niekto začal bizarným spôsobom likvidovať členov zbohatlíckej skupiny a Na...

 O čom to je     Ľudstvu trvalo nechutne dlho, kým vo svojej spupnosti bolo ochotné priznať, že nie sme jediným tvorom, ktorý si všimne špendlík zapichnutý v riti, a nie je z neho nadšený. A to sme robili zvieratám aj horšie veci, nech je pichanie špendlíkov do zadnice. Rastliny však na svoje uznanie čoby inteligentných bytostí stále čakajú. Okej, ružičkový kel vám to v partii šachu asi nenandá, ale prečo eliminovať pojem inteligencie iba na vyšachovanie jeho veličenstva?  Viem, že hovno viem     To je také fascinujúce, aká je ľudská rasa vo všetkej svojej vyspelosti tragicky ignorantská. Nemá to CTčkom merateľný mozog, tak to nie je hodné našej požehnanej pozornosti. Musím sa priznať, že som sa tiež nikdy extra nezamýšľala nad tým, ako je možné, že mäsožravka mucholapka zavrie papuľku, keď jej v nej niečo pristane (no jo, ako pornoherečka by sa týpka neuživila). A ešte fascinujúcejšie je, že pokiaľ sa to niečo nehýbe, dokáže si zrátať, že sa jej na daný pr...