Príspevky

Veľký Gatsby - veľký žúr bez DiCapria

Obraz
      Dvadsiate roky minulého storočia sú jedným z ikonických období, pri ktorých človek nemá núdzu o asociácie. Väčšine sa asi bude spájať s dámskou módou definovanou príťažlivými prachovkami trčiacimi z účesu pôsobiaceho, že ho neporuší ani príklepová vŕtačka, obtiahnutými šatami začínajúcimi kopou trblietok a končiacimi strapcami, alebo cigaretami nastoknutými na polmetrovej paličke, ktorá by sa v prípade núdze zrejme dala použiť aj na trepanáciu lebky. Tieto outfity vlastne vedeli pôsobivo nosiť aj páni, stačí si spomenúť na Daphne a Jozefínu. Popri zrejme prvých dvoch transvestitoch na filmovom plátne patrí k postavám vystihujúcim toto obdobie určite aj Veľký Gatsby, elegantný bojovník proti prohibícii z pera Francisa Scotta Fitzgeralda.     Gatsbyho príbeh je jedným z tých, ktoré nie je treba priveľmi rozpitvávať. To je zrejme osud mnohých sfilmovaných diel, nehovoriac o tom, že ak sa niekde objaví Leonardo DiCaprio, je potom ťažké to ignorovať (nie preto, že by bol pre mňa taký

Jazero Stillhouse - nikdy neignorujte manželove koníčky

Obraz
      Trilery všeobecne nie sú považované za "vysokú" literatúru, u mňa však patria k obľúbeným žánrom. Jasné, že Nobelovku pravdepodobne nikdy žiaden nevyhrá, no čím viac ich prečítam, tým viac sa utvrdzujem v tom, že napísať kvalitný triler nie je žiadna sranda. Keď začínate s pivom, možno vám zachutí aj Argus z Lidla, ale verte mi, raz ochutnáte Plzeň a Argus použijete jedine na odstránenie vodného kameňa v záchode. Neviem či zaberie, ale aspoň bude tam, kde patrí. Podobne to máte aj s trilermi - prvému sa pravdepodobne podarí vyvolať vo vás ten správny efekt - tu šok, tam napätie, hentam nedôveru. Ale dajte si ich zopár a veľmi rýchlo zistíte, že je naozaj kumšt udržať tú krehkú rovnováhu medzi prvoplánovou otrepanosťou a prekombinovanou prehnanosťou. Ku ktorému pólu to viac ťahá trilerovú prvotinu ostrieľanej autorky Rachel Caineovej, Jazero Stillhouse? Dozviete sa po reklame, telenákupnom pásme a ponuke životného poistenia, ale najprv si povedzme o čo vlastne ide.     G

Mistborn: Finální říše - metalurgická fantasy pre náročných

Obraz
      Vyhýbať sa knihám Brandona Sandersona donedávna patrilo k jednému z mojich nepochopiteľných životných rozhodnutí - hoci nemalo také fatálne následky ako napríklad strkať prsty medzi dve znepriatelené psie papule. Pritom som sa tak nerozhodla účelovo, ja som ho jednoducho obchádzala rovnako automaticky ako tú mláčku na chodníku, pri ktorej si nie ste istí či je to len voda alebo niečí biologický materiál. Konečne však dozrel čas túto trápnu chybu napraviť a na odporúčanie kamošky knihomoľky a Sandersonofilky som sa pustila do jednej z jeho najznámejších sérií - Mistborn.     Dejiskom je Finálna ríša - svet zjednotený pod krutovládou údajne nesmrteľného Pána Vládcu. Vlastne ťažko pochybovať o nesmrteľnosti niekoho, kto si môže na narodeninovú tortu nastrkať vyše tisíc sviečok (sfukuje ich asi pódiovým ventilátorom, zatiaľ čo sú požiarne oddiely v pohotovosti). Okrem tohto samozvaného božstva sa spoločnosť člení na aristokraciu, rozdelenú na domy, ktoré sú po vzore členov nášho parl

Dievča, žena, iné - zbierka príkladov spoločenskej intolerancie

Obraz
      Rovnoprávnosť pohlaví, rovnaké práva pre všetky sexuálne orientácie a identity, zamedzenie diskriminácie na základe pôvodu - to všetko sú v modernej spoločnosti dookola diskutované a riešené témy. Potom tu máme samozrejme Slovensko s bandou križiakov v parlamente, ktorí budú radšej riešiť čo žena môže a nemôže robiť so svojou vlastnou maternicou, ale o tom inokedy. Bernardine Evaristo si vo svojej knihe Dievča, žena, iné vzala na paškál širokú paletu spoločenských problémov a nechala s nimi zápasiť svoje hrdinky, pričom ako taká zlá, zvrátená, zlomyseľná kmotra víla dala každej do vienka inú špecialitku.     Dievča, žena, iné nemapuje jeden kontinuálny príbeh, v každej časti sa stretávame s iným charakterom (naschvál nepíšem s inou ženou, lebo to by som dostala do držky, že ignorujem myšlienku knihy). Niektoré postavy sledujeme takmer po celý ich život, iné len niekoľko rokov, do ktorých ale stihnú vtesnať viac negatívnych zážitkov než podomový predavač vzoriek do vnútorných vrec

Vražda morskej panny - nikto nežil šťastne a niektorí ešte aj pomreli

Obraz
      Ako decko som samozrejme frčala na rozprávkových knihách. Tie od Hansa Christiana Andersena sa však na mojom rebríčku obľúbenosti nachádzali pomerne nízko. Dobšinského či Grimmovcov som mohla čítať do omrzenia - troj a -viacnásobnehlaví draci, odseknuté ruky, hovoriace hlavy, kliatby meniace verných priateľov na kus šutra, vhodný akurát ako luxusná záhradná dekorácia, bratovraždy, sestrovraždy, otcovraždy, synovraždy, kanibalizmus - nič pre mňa nebolo neúnosné, veď stačilo za frťana živej vody alebo francúzák z pravej lásky po prvom stretnutí (myslím bozk, nie montérsky kľúč) a všetci žili šťastne, až kým nepomreli prirodzenou a bezbolestnou smrťou. Naproti tomu milý Hans Christian sa neštítil nechať princa v rukách nejakej štetky a skoncovať s úbohou morskou pannou, vystaviť nevinné káčatko krutej šikane alebo odsúdiť dieťa na smrť umrznutím. Samozrejme aj v jeho rozprávkach sa našli svetlé výnimky - napríklad taký cisár exhibicionista - ale vždy mi u neho chýbala taká tá rozprá

Chlapci z Nickelu - (ne)spravodlivosť pre všetkých

Obraz
      Zrejme každý sa už vo svojom živote ocitol v situácii, keď sa cítil ukrivdene. Väčšina z nás však má to šťastie, že vyviazne len s ľahkou traumou z toho, že Klaudia si vybrala do tímu na skákanie gumy najskôr Janu, alebo že vám ten prefíkaný dôchodca, čo sa ešte pred chvíľou tváril, že skolabuje niekde medzi jogurtami a trvanlivým mliekom, vyfúkol spred nosa poslednú konzervu fazule.      Nosnou témou románu Chlapci z Nickelu od Colsona Whiteheada je oproti tomu ten druh nespravodlivosti, ktorý ničí životy v omnoho fatálnejšej miere než nutnosť variť chilli con carne zo šošovice. Elwood Curtis má život pred sebou a napriek tmavej pleti, ktorá stále predstavuje prekážku, aj veľké ciele do budúcnosti. Tie sa však zrútia ako domček z kariet z hodvábneho papiera, keď sa cestou na prípravný seminár na vysokú školu ocitne v nesprávny čas na nesprávnom mieste. Jeho dovtedy čistý register má pre súdny systém hodnotu čistého toaletného papiera - viete, čo si s ním môže - a Elwood putuje d

Stratená polovica - z rodiny cudzincami

Obraz
      Rodina nie je auto, tú si nevyberiete a nemôžete ju ani vymeniť za inú keď vám začnú škrípať prevody. Alebo žeby predsa? Americká autorka Brit Bennett sa vo svojej knihe Stratená polovica zaoberá práve túžbou odseknúť svoje korene motorovkou (rýchlo a čisto) a začať nový život bez ohľadu na pôvod a minulosť. Viem, na jeseň sa mnohí čitatelia preorientovávajú na strašidelnejšie témy, no ja musím byť samozrejme úplne opačná, horory čítať celý rok a potom takto dekorovať javorovými listami spoločenský román. No nič, poďme k veci.     Desiree a Stella Vignesové vyrastajú v dedinke Mallard, čo je taká osada bielych farebných. Jej obyvatelia majú černošský pôvod, ale sústredeným výberom partnerov majú už po niekoľko generácií belošský vzhľad. Dvojčatá Vignesové majú o svojej budúcnosti iné predstavy než ju stráviť praním špinavého prádla a umývaním záchodov zámožnejších ľudí, preto jedného dňa využijú príležitosť a utečú do New Orleansu. Hoci boli celý život nerozlučné, tu sa ich cesty