tyrkySOVA

  O čom to je     Hugo si myslel, že keď na Capri spolu s delegátkou Larou vyriešili mord, teraz už zvyšok prázdnin prežije v opojení ľahkých drinkov, spáleného nosa a vzrušujúceho flirtu. Namiesto toho sa z neho stáva šofér autobusu - čo by nevadilo, veď keby ho Lara požiadala, aby si stiahol trenky a vyváľal gule v cukre, tak sa spýta, či v práškovom alebo kryštálovom...Nová várka prázdninujúcich má tiež v obľube cukrové gule, ale tie jedlé - do Talianska tentokrát mieri rodinka cukrovinkového magnáta. Ich rodinné vzťahy sú však horké ako ricínový olej. A bude horšie. Niekto z nich totiž dovolenku v Amalfi nerozdýchal. Hugo a Lara sa opäť púšťajú do amatérskeho vyšetrovania. Toto je letné čítanie!     Prosím pekne, po druhej knihe zo série Vraždy pod slnkom si hovorím, že ak budúci rok nevyjde ďalšia, leto nebude! Pre mňa sú tieto krimošky dokonalým plážovým čítaním a som si istá že rovnako ulahodí každému, kto nepotrebuje v knihe najväčší kornút v zmrzlinárni...

  O čom to je     Vo svete sa schyľuje k druhej svetovej, ale to samozrejme ešte nikto netuší. Možno iba Herr Hitler, ktorý sa rozťahuje v Mníchove ako hnis vo vyrážke. Keď je nechutným spôsobom znesená zo sveta mladá Angličanka, ktorá si prišla do Nemecka vyraziť z kopýtka a možno pochytiť dačo z nacistického slovníka, pohlavári bijú na poplach a žiadajú rýchle rozuzlenie. Do akcie je povolaný inšpektor Sebastian Wolff, schopný to vykonávateľ remesla detektívskeho. Akurát, ťažko pátrať po vrahovi, keď vám na vyšších miestach zakazujú kukať určitým smerom. Beletria s nádychom histórie     Rory mi svojou historickou dôkladnosťou pripomína drahúšika Kena Folletta. Mníchov neprezentuje ako anonymné mesto dakde tam, kde je hákový kríž obľúbeným motívom spálňovej tapety, ale opisuje námiestia, ulice, miesta, kde si nacisti usporadúvali mecheche a aj tie, kde z ľudí páčili takzvanú pravdu. Pokiaľ páčidlom, vlastne mali šťastie. Zakomponovanie reálnych postáv z dejín m...

  O čom to je     Idalee má jedenásť, mamu country speváčku, otca bohvie kde a k tomu ešte plný dom nájomníkov (našťastie ľudských, nie ploštice a podobnú háveď). Napriek tomu, že si nežije na vysokej stračej nôžke, je so svojou existenciou viac-menej spokojná. K úplnému šťastiu jej chýba už asi len nová gitara, aby mohla skladať kvalitnejšie piesne. Na tú však nieto imania. Keď mama vyrazí na turné po baroch a putikách (vo všetkej počestnosti, ako kultúrny program), Idalee sa rozhodne vziať veci do vlastných rúk a s pomocou kamošov prehľadať dom, aby našla údajný tajný poklad. Charlie z druhej strany a ďalej účinkujú...     V príbehu vystupuje hromada nových, farbistých postavičiek (vrátane Idaleenej mamy, s tou jej červenou hlavou), ktoré si človek obľúbi, aj keby nechcel - balič nákupov s otravným papúchom, čo má väčšiu potrebu všetko okomentovať než 14ročná influ, pančelka pred dôchodkom trpiaca syndrómom ustavičnej edukatívnosti, zvieracie médium (to je tak...

 O čom to je     Na tomto obrázku nič krásne nie je. Je to obraz otca, ktorý nie že prekročil hranice, on ich prerazil tankom, štyrikrát precúval a potom ešte zadupal kombajnom. Je to obraz matky, ktorá si vytvorila vlastnú verziu reality a radšej nevidela nič, než by mala vidieť pravdu. Je to obraz Andrey, štvorročného dievčatka, ktoré sa nechalo výnimočne okúpať ockom, veď o nič nejde. Akurát že išlo, išlo o koniec jej detstva a začiatok pekla, ktoré sa s ňou tiahlo až do jej dospelého života. Toto bude bolieť     Snažím sa rozpamätať, či som niekedy čítala knihu, z ktorej by mi bolo tak fyzicky zle, ako v tomto prípade, ale namojdušu neviem. Takého netvora, akým bol David Leeb, ani King nevymyslí. Zlatý môj Pennywise mávajúci odtrhnutou rukou. Celá kniha je extrémne náročná, ale najťažšie pre mňa boli tie prvé kapitoly o maličkom dievčatku, ktoré nechápe, čo sa vlastne deje, iba že je to zlé a že za to môže ona. Lebo tak povedal ocko. Ci pána, ja pre neho nem...

  O čom to je     Partia decák z Atómkovskej zédéešky sa vráti na rodnú hrudu, aby si trochu užili prázdniny, ale predtým sa snažia pozhľadúvať teleportačné kocky, ktoré ich odlifrovali do neznámych galaxií. Aj sa im to skoro podarí, akurát ich vyrušia rusáci, labzujúci po okolí s vrtuľoletom. No tak ništ, tak teda nastúpia do školy, potom do armády, potom sa z nich stanú superhrdinskí austronauti a ešte všeličo zažijú a všeličo poriešia a vyriešia a kadekoho postretajú. No proste takto nejak. Nič už nie je také...     Máte z môjho úvodu pocit, že táto kniha mi tak celkom nedochutila sviečkovú? Nuž, šípite správne. Pritom prvé dve časti od pôvodného autora, pána Žarnaya, boli pre mňa veľmi príjemným scifialistickým (spojila som sci-fi a socializmus, a ani chemoprén mi nebolo treba) počinom pre všetky generácie. Mali v sebe taký ten retro pôvab, ale išlo o kvalitne napísané príbehy partie chalanov, ktorým občas riadne horí pod riťou, nie vždy sa rozhodnú správne ...

O čom to je     No však viete o čom. Bola Helena Spartská, potom Helena Trójska, bola Trója, potom Trójsky kôň, potom dymiace ruiny a potom sa išlo domov. Teda taký bol plán, v niektorých prípadoch sa ho aj podarilo zrealizovať. A niektorým to trvalo ako eunuchovi erekcia. Taký Odyseus dal napríklad pojmu "prídem o desať minúť", povedala pred tromi hodinami, úplne nový rozmer.  Pekne zoširoka     Prekvapilo ma, že Fry sa rozhodol poňať Odyseovo putovanie v kontexte, ktorý presahuje jeho osobu. A musím sa priznať, že trošku ma už aj starogrécke mrle žrali, keď sa blížila polovica knihy a o Odyseovi sa zatiaľ tradovalo iba toľko, že ešte furt nie je doma. Namiesto neho sa čitateľ mrkne na neslávny Agamemnónov koniec (Fry z neho urobil menej oportunistického bezcitného vola, zato sa vybláznil na Klytaimnestre. Pre feministické poňatie gréckych mýtov si holt musíte skočiť niekde inde), bude svedkom tichej domácnosti medzi Menealom a Helčou a aj Odyseov synátor Telem...