Príspevky

Mrazivá odplata - dosť nahovno Silvester

Obraz
       Niektorí čitatelia zastávajú názor, že knihy a okolitý svet by mali byť v určitej symbióze. Že predsa nebudete čítať knihu o čínskom novom roku uprostred júna, alebo počúvať AC/DC a čítať pri tom Kájovu cestu za štěstím. Uznávam, keď aktuálna situácia dotvára atmosféru knihy, určite to môže pozdvihnúť zážitok z čítania na novú úroveň. Na druhej strane, ja si pustím Grincha pokojne aj v apríli, iba preto že ho milujem, takže prispôsobovanie obsahu obdobiu ide trochu mimo mňa. Aj vďaka tomu som si dokázala v auguste naplno vychutnať silvestrovsky ladený (no, vlastne ani nie, ale odohráva sa koncom roka) príbeh od slovenskej autorky Evy Hraškovej , nesúci názov Mrazivá odplata .      Takže ako už bolo naznačené, blíži sa koniec roka a partia mladých ľudí, ktorí sa zobudili dakedy po Dušičkách, že by bolo fajn stráviť Silvestra na chate, sa snaží nájsť pre tento účel vhodné ubytko. Samozrejme, hotel Permon ich už nevpustí ani na recepciu, a pokiaľ to nechcú dať na Ježiška a skonči

Dcéra Sparty - znásilnená mytológia a ďalšie báje

Obraz
     Patrím k tým, ktorých grécka mytológia priťahovala už od malička. Rada by som sa hrdila konštatovaním, že ako správneho knihomoľa ma k nej priviedli diela pána Petišku, ale žiaľbohu, ja som skôr trávila nedeľné rána kvalifikovaným odhadovaním, koľko napínania prsných svalov tá Herkulova vestička ešte znesie. A čo by to bolo za Veľkú noc bez Súboja titanov? Samozrejme, nemám na mysli nové spracovanie, v ktorom herec z Avatara dokazuje, že mu nohy dobre slúžia aj bez prevteľovania do dvojmetrového modrého domorodca, ale film starý ako ja, so špeciálnymi efektami tvorenými na hrnčiarskom kruhu. Dodnes je mojím favoritom, aj keď Kraken v ňom vyzerá ako nie veľmi vydarená dekorácia z fontány a Medúza ako prepitý Fero z Oravskej Lesnej. Každopádne, grécku mytológiu si veľmi rada vychutnám aj v knižnom podaní, či už ide o prerozprávanie mýtov, alebo príbeh nimi voľne inšpirovaný. Dcéra Sparty od Claire M. Andrews  patrí do tej druhej kategórie, a názory čitateľskej obce na toto dielo sa

Bedny - live prenos z mučiarne

Obraz
     Zase tu máme leto. Teploty sa šplhajú do červených čísiel, ktoré sa tiež už pozvoľna roztekajú, asfalt sa lepí na podrážky, ľudia otupjevjavajú...no, možno nie, ale mozgy z toho tepla mäknú a to si teda žiada nejakú tú oddychovú literatúru, pri ktorej si môže väčšina šedých buniek hovieť s drinčíčkom pod paraplíčkem a tých pár, čo zostane v pracovnom nasadení, to môže odbiť na 10% výkonu. Niekto si zvolí knižnú predlohu Netflixáckeho trháku a strávi leto v spoločnosti Bridžrtonovcov (viem ako sa to píše. Nie, vlastne neviem, a je mi to osem. To tým teplom). Iní sa radšej aspoň v mysli prenesú na Pláž v Chorvátsku, do Hotelíka na Islande, Zrubu v Malých Šenkviciach a podobne. Skrátka, knižná spoločnosť na leto ako stvorená (koniec koncov, možno aj je). No a potom som tu ja, čo si pod pojmom oddychovka predstavujem krvavú jazdu cez hromady mŕtvol, ozvučenú streľbou zo samopalu a okorenenú vyhliadkou krutého mučenia. K tomu by sa hodila Bloody Mary, ale podľa mňa sa pretlak a korenie

Ztracen v čase: Na hraně temnoty - cesta do hlubin sociopatovy duše

Obraz
     Čarodejník je jednou zo základných ingrediencií fantasy kníh. Mnohí to môžu vnímať ako klišé, ale veď si predstavte, že príbehom o drakoch, elfoch, mocných kráľoch či príšerách pobehuje neurochirurg, ktorý sprasil operáciu mozgu a jeho pacient si teraz myslí, že je vidlochvost feniklový. Alebo manažér manipulácie so separátmi (správne, myslím smetiara, ale takto mi to znelo lepšie). Chlapík, zaodený do závesu, s dopravným kužeľom na hlave, ktorý si mrmle pod nos nejaké hovadiny a šibrinkuje vetvičkou (nie nutne) sa tam predsa len hodí lepšie. Čarodejníci bývajú spravidla mocné bytosti, ktoré chcú zachrániť svet, alebo naopak mocné bytosti, ktoré chcú zničiť svet, podľa toho, na ktorej strane ihriska ich autor potrebuje. Dvojica českých autorov   vystupujúcich pod menami Nathaniel Wonderful a Theodora Stonewall však stvorili čarodejníka, ktorý má celý svet u prdele (respektíve ani tam nie, nakoľko si svoj osobný priestor veľmi váži). Stretnúť sa s ním môžete v prvej časti série Ztr

Volanie kukučky - krycie meno Rowlingová

Obraz
     V dnešnom svete je už pomerne náročné vytvoriť si pseudonym a úplne ho oddeliť od svojej pravej totožnosti. Milovníci konšpirácií už odhalili iné pecky, než meno, ktoré má človek uvedené v rodnom liste (minule som sa napríklad dozvedela, že Hitler bol nasadená figúrka Británie, ktorá chcela takto oslabiť Rusko. Áno, toto vážne niekto vymyslel). Takže ak ste bestsellerovou autorkou svetoznámej, kultovej série o okuliarnatom čarodejníkovi, čo vytáča ľudí bez nosa, môžete si vymyslieť aj zo desať mužských, ženských či transgender identít (no jo, v súvislosti s Rowlingovou blbá poznámka, ale serme teraz na to), aj tak sa to skôr či neskôr prevalí. Jej detektívny počin Volanie kukučky  som čítala tak dve dekády za ostatnými, čiže mňa už menom Robert Galbraith na obálke neodžubala a vedela som, že nejdem čítať nijakého nádejného ašpiranta na A.C. Doyla, ale starú dobrú Džejkej. Ako to teda dopadne, keď si autorka fantasy odbehne do krimi žánru?     Je svieža zimná noc, snehové vločky ro

Mysľomágovia: Hmlový ostrov - čo by ľudia dokázali, keby viac mysleli

Obraz
   Mnoho mojich rovesníkov (a aj omnoho mladších jedincov - tí na rozdiel od nás možno ešte majú šancu) dodnes čaká na list z Rokfortu. Ja osobne čakám len na sovu. Pokiaľ jej list vypadne z paprče niekde medzi Atlantickým oceánom a Malým Dunajom, perá jej za to nevyšklbem - podľa Rowlingovej tam človeka aj tak čaká v lepšom prípade trvalá ujma na zdraví, v horšom prípade pohreb (ak z neho zostane niečo, čo sa dá uložiť do truhly). A ak má fakt veľké šťastie, dovtedy sa možno naučí levitovať pierko (podľa mňa za to mohol z 50% prievan v učebni, ale to šibrinkovanie halúzkou je tiež cool). Slovenská autorka V. S. Moser (mimochodom, ona sa tak naozaj volá, nie je to pseudonym na štýl "musím znieť zahranične, keď ma raz preložia do ôsmich svetových jazykov a esperanta") nám vo svojej knihe Mysľomágovia: Hmlový ostrov  prináša magickú školu, ktorej výhoda tkvie v tom, že sa do nej človek môže prihlásiť aj sám. Možno vzápätí hneď aj vyletí, ale aspoň nemusí roky hypnotizovať každú

Fablehaven: Tajomstvá dračej svätyne - vianočné prázdniny s dračou príchuťou

Obraz
     Z niektorých sérií je už jedna kniha priveľa, iné by zase mohli pokračovať do nekonečna ako Dallas a stále by sme nemali dosť. Do tej druhej menovanej kategórie radím aj sériu Fablehaven. Donedávna bola známa najmä tým, že bola beznádejne vypredaná, zafungovala ekonomika a tak ten, kto si ju chcel prečítať z druhej ruky, musel dať do záložne obrúčky po prastarej mame, dedkove zuby, svadobný krištáľ a zobrať hypotéku na dom. To sa našťastie minulý rok zmenilo, a teraz sa o Fablehavene nehovorí v súvislosti s rodinným pokladom, skloňuje sa najmä vynikajúci príbeh, ktorý táto séria ponúka. O majstrovstve Brandona Mulla som sa rozpisovala už tu , tu a tu . A keďže zo svojej snahy nepoľavil ani pri štvrtej knihe Tajomstvá dračej svätyne, na ďalších riadkoch sa opäť dočítate, prečo túto sériu rozhodne stojí za to mať v knižnici.     Blížia sa Vianoce, sviatky pokoja a mieru, čo pre Kendru a Setha znamená akurát to, že príšery, ktoré im pôjdu po krku tentokrát, možno budú mať na hlave