tyrkySOVA

     Naša generácia sa rada považuje za technologicky a hlavne internetovo gramotnú. Veď to všetko poznáme, vieme, na čo dávať pozor, inštalujeme antivíry, nenosíme v peňaženke heslo od internetbankingu (šup s ním preč, ja sa nepozerám) a neveríme každej kravine. Nuž, nikto učený z neba nepadol a aj hackeri sú tvory schopné evolúcie (bohužiaľ že žiaľbohu), preto nikdy nepadne na škodu zopakovať si, čo môže spôsobiť chvíľková nepozornosť. Preto považujem knihu Temná stránka slovenského internetu od Tomáša Šalmona za viac než potrebnú a prospešnú.     Perzský princ mi pošle svoje dedičstvo, pretože chce žiť život normálneho smrteľníka a nadmerné svetské statky mu v tom bránia. Ale najskôr sa budem musieť zbaviť Sorosových nanočipov, ktoré mi v mozgu filtrujú informácie a ja som potom nútená veriť takému nezmyslu, ako že Zem je guľatá. Všetci predsa vieme, že na guli nič nedrží! Och, hneď sa vám budem venovať, len musím poslať neznámemu dobrodincovi moje heslo zo s...

    Boli časy, keď som holdovala romantickým knihám, to nemám problém priznať (potom som presedlala na alkohol. Alebo preto?). Moje násťročné ja sa dokázalo najlepšie odreagovať pri ulepených vyznaniach, ktorými by sa dali tmeliť kachličky v kúpeľni. Ak sa k tomu pridali šteklivé scény, bola som ešte spokojnejšia (a dokonca ma nevytáčala ani frutti di mare terminológia). Potom som však od tohto žánru absolútne upustila - asi som sa prejedla, a to až do takej miery, že mám na romantickú zápletku premrštené očakávania v akejkoľvek knihe. Ak tam vôbec nie je, automaticky udeľujem plusové body. No povedala som si, že k niektorým starým zvykom sa človek rád vráti, tak som sa rozhodla prubnúť to aj s červenou knižnicou. Žreb padol na knihu Impulz od slovenskej autorky Michaely Zamari, reku zabijem dve muchy jednou ranou. Chyba lávky, táto kniha takmer zabila mňa. Šťavnaté detaily ďalej.     Riley priletí do slnečného Španielska, aby sa zúčastnila narodeninovej oslavy svojh...

     Koľkokrát ste niekomu povedali, že ho zabijete? Možno by som sa mohla opýtať aj koľkokrát denne. No a koľkokrát ste to mysleli vážne? Za seba vravím, že sa vraždami vyhrážam tak často ako Geissovci rozvodom, ale inak nie som schopná zniesť zo sveta ani len neoperené vtáčatko z hniezda vypadnuté, nech chúďa nemusí pôjsť od hladu (true story). Sebastian Fitzek  však vo svojej knihe Osemnoc naznačuje, že ak niečo prestane byť zakázané, dokáže to odbúrať zábrany rýchlejšie než liter vodky s redbullom. Super preklad má na svedomí Zuzana Kováčiková.     Je ôsmeho ôsmy, osem hodín osem minút večer a podľa pofidérnej webovej stránky to pre jedného chudáka znamená, že sa dostal na legislatívnu úroveň švába - jeho zabitie nielen že nebude trestné, ale naopak spoločensky schválené a ešte z neho môže kápnout výhra, ktorá príjemcovi zabezpečí doživotne vyložené nohy. Šťastena sa opäť zvysoka vysrala (a predtým užila Gutalax so žinčicou) na Bena, ktorého život stál ...

       Na sci-fi románoch staršíeho dáta ma fascinuje fantázia, s akou si autori predstavovali smerovanie civilizácie v ďalších storočiach a tisícročiach. Mnohokrát si pre svoj dej zvolili časový rámec, ktorý sa nám medzičasom už podarilo dosiahnuť (a furt žiadny teleport, všade sa treba manuálne trepať. Som skalmaná). Arthur C. Clarke a Gentry Lee sú síce v Rámskej sérii stále pár rôčkov v budúnosti (takže neklesajte na duchu, ešže môže okolo Zeme preletieť obria tuba od Celaskonu), no vývoj ľudskej povahy (čítaj zadubenosti a arogancie) odhadujú v tretej časti série, Rámskej záhrade , znepokojivo realisticky. Knihu opäť preložil Patrick Frank.     Keď sme sa rozlúčili s hrdinami v Rámovi II., frčali si to vesmírom v gigantickom valci nevedno kam. Pri opätovnom stretnutí stále nevedia kam, ale postupne sa zmierujú s faktom, že ich zázemie zostane aj naďalej viac než nepatričné. Po tom, čo ich rodinka privíta nových členov (veď viete, včielky a kvetinky) ko...

     Asi nikoho neprekvapí, že som bola knihomoľské decko. Ja som bola hádam ešte knihomoľské batoľa. Knihy som milovala, kam mi pamäť siaha, skôr, než som vôbec poznala nejaké to písmeno (do týchto čias sa datuje aj trauma všetkých starších členov mojej rodiny z Levieho kráľa). Potom prišiel zlatý vek šlabikára, kníh s pôvodnými Disney rozprávkami, Sedem labiek za Penny, Traja pátrači, Jules Verne a podobné klenoty mládežníckej literatúry (ja viem že ľuďom narodeným v tomto tisícročí to už veľa nehovorí. Vaša škoda!). Preto je pre mňa nepochopiteľné, že ma v tom veku obišlo dobrodružné sci-fi Tajomstvo Dračej steny od Jozefa Žarnaya. No, ako sa vraví, kým dýchaš, nie je neskoro (navyše, ja hodlám byť aj knihomoľský duch) a tak som dohnala zameškané aspoň na staré kolená.     Vilo, Fero a Stano, řečený Stanino sú traja nerozluční násťroční  kamoši, narodení dávno pred časmi internetu, Netflixu a Pokémonov, takže voľný čas tiež trávia oldschoolovo - na čerst...

     Jennifer Saintová sa slovenskému čitateľovi predstavila knihou Ariadna - to je tá fešanda, čo asi rada štrikuje, potom svojich frajerov obdarúva prebytočnými klbkami vlny a oni sa s nimi vydávajú v ústrety zmutovaným býkom. Neskôr si posvietila na Elektru, dievčinu, ktorá otcovi odpustila aj vraždu vlastnej sestry, lebo veď bohov treba poslúchať, nech si vymyslia akúkoľvek kravinu. V najnovšej knihe nás zoznámila s Atalantou , ďalšou hrdinkou gréckej mytológie, ktorá nemala na ružiach ustlané. A ak, tak iba takých raw, aj s tŕňmi a všetkým ostatným. O preklad sa postarala Saskia Kastl.     Atalanta si mohla nažívať celkom inak, keby v plienkach ukrývala penis. Dievčatko však nijak nezapadalo do kráľovských plánov, takže milý otec dal bábätko pohodiť na úpätie hory, nech sa stane vôľa božia. Tá sa aj stala, ale inak, než si predstavoval. Atalanty sa ujala bohyňa Artemis, ktorá ju vychovala na svoj obraz - rýchlu, obratnú, neľútostnú a v neposlednom rade, mu...