Príspevky

Profesori zločinu - aké vzdelanie potrebuje výpalník?

Obraz
     Profesor by mal byť vážený občan, ktorý zabil pol života štúdiom, výskumom a nadávaním na ceny viazania diplomových prác, aby mu mohol byť nakoniec s veľkou pompou odovzdaný vytúžený titul. Alebo človek čo sa na to všetko vyprdol, ale podarilo sa mu učiť na strednej škole a požaduje toto oslovenie od nič netušiacich adolescentov. Peter Šloser nehovorí vo svojej šiestej knihe o tých, čo si titul odmakali, ani o tých, čo sa ho rozhodli používať len tak, lebo to dobre znie, ale o profesoroch úplne iného rangu - o Profesoroch zločinu .     Jedného pekného dňa si podnikateľ Šiška chcel dakam zájsť, keď tu mu pred jeho firmou zrazu dakto spravil zopár ďalších USB portov do tela. Hlavne ten doprostred čela už nerozchodil, no ako to už býva, chlapíka, čo bol za to zodpovedný, nikdy nechytili. O desať rokov sa prípadu chytia Michel s Pilátom pod patronátom Jula Tvrdého. Vďaka technologickému pokroku a nezaprášeným mozgovým bunkám sa začnú stopy zbiehať smerom, z ktorého nebude vedenie nadš
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Medúzin príbeh - konečne to niekto povedal z jej uhla

Obraz
    Medúza. Čo vám ako prvé napadne pri slove "medúza"? Priesvitný živočích, ktorý vyzerá efektne v plytkej morskej vode, no už menej keď vám tie svoje pŕhlivé končatiny pricapne na nohu? Alebo obluda z gréckej mytológie, ktorá si namiesto šampónu kupovala kolónie myší, aby mala čím nakŕmiť svoj účes, a jej pohľad by nevydržal ani Zoolander? Medúza (tá mytologická, hoci tá zoologická má tiež niečo do seba) ma vždy fascinovala, no priznávam, že som ju vnímala tou mačistickou optikou, ktorú nám podsúvajú grécke báje vrátane môjho milovaného Súboja titanov. O to viac ma teší, že Natalie Haynesová vyrozprávala Medúzin príbeh z úplne iného pohľadu. Výborný preklad má na svedomí Jana Pernišová.     Neverím, že Medúzu treba nejak zvlášť predstavovať, ale robím to vždy, tak si holt zopakujme recept na varený zemiak: kde bolo tam bolo, boli tri sestry Gorgonami zvané, pričom dve z nich vyzerali ako nasraný chrlič a tá tretia ako erotický sen čitateľa Súmraku. Takže neunikla ani nadrža
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Cyklus vlkodlaka - dávno napísaná, dlho očakávaná kingovská jednohubka

Obraz
    Ako ja milujem knihy Stephena Kinga . Či som to už spomínala? Hej? No nič. Opakovanie je matkou múdrosti, takže vôbec nie som otravná a otrepaná, len sa snažím zmúdrieť. Raz sa to možno podarí. No a teraz, aby som konečne premostila k pointe, moje police zdobí už celkom pekný počet Števových diel. A hoci ma dokáže nadchnúť aj svojou novou tvorbou (kiežby ho písanie bavilo dlhšie než Fica politika), jeho starinky majú v mojom srdci špeciálne miesto svojou rýdzou hororovou temne lahodnou atmosférou. Niežeby na staré kolená a nové knihy strácal šmrnc, ale z jeho ranej tvorby presakuje taký ten necenzúrovaný oldschoolový des. Takže si zrejme viete predstaviť, ako som prijala správu, že po prvýkrát vyjde v preklade jeho dielko Cyklus vlkodlaka (správne, s jačaním, pišťaním, oslavným tancom a rachnutím zabudnutého šampusu z oslavy nového milénia).     Američania (a schopní jedinci s príslušnou znalosťou angličtiny) si môžu túto strhujúco ilustrovanú novelu vychutnávať už od roku 1983, ja
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Posledný jednorožec - ročná dávka nostalgie v luxusnom balení

Obraz
         Mala som to šťastie vyrastať v čase, keď zažívali filmové rozprávky z osemdesiatych rokov časy najväčšej slávy. Poprosím pomlčať o tom, že som stará ako Falcov očkovací preukaz. Ale keď už toho Falca spomínam, Nekonečný príbeh samozrejme predstavoval jeden z vrcholov televíznych možností a v časoch najväčšieho rozmachu videopožičovní sme si ho so sestrou v pohode struhli aj osemkrát za jeden víkend. Dodnes sa čudujem, že moji rodičia nechytajú tik v oku pri prvých tónoch Limahlovej piesne. No a keď hovorím o televíznych rozprávkach, v žiadnom prípade nemôžem vynechať nádherne melancholický animák  Posledný jednorožec , ktorý mi ukázal, že šťastný koniec nemusí nutne znamenať svadbu. Až neskôr som zistila, že môj obľúbený príbeh má knižnú predlohu z pera Petra S. Beagla , ktorá tento rok vyšla v absolútne nádhernom prevedení a v preklade Lucie Nižníkovej Kollárovej.     Ak ste takí mladí, že vám pohľad na obálku s červeným býkom a bielym jednorožcom nehovorí viac ako Markíza Fi
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Ďáblovy dveře - veľmi vydarené predkračovanie

Obraz
     V určitých prípadoch mám klišé celkom rada. Samozrejme, nie, keď príde na romantické vzťahy. Na vrkanie medzi Slečnou nedobytnou a Pánom Přijmeš moji rúúúži nemám bunky, mozgové, ani žalúdočné. Ale keď sa bavíme o hororčekoch, dokážem stráviť akýkoľvek otrepaný námet, od nového suseda, s podozrivou svetloplachosťou a alergiou na cesnak, až po entuziastickú rodinku, čo sa s vervou a veľkými plánmi do budúcna nasťahuje do domu, v ktorom vraj zavraždili asi 854 ľudí, 14 mačiatok a bytový dizajn. Takže sa niet čomu čudovať, že po lahôdke Sídlo hr ůzy (dojmy tu ) som sa s radosťou vrhla aj na pokračovanie Ďáblovy dveře. Druhú knihu Lee Mountforda opäť preložila Lenka Lichtenberg.     Ray, Rita a ich dcérka Chloe sa ocitli v situácii, keď im hrozí, že si budú zadok vytierať letákom z Kauflandu. Keď dostanú ponuku presťahovať sa do starobylého sídla Perronových a pomôcť s jeho transformáciou na hotel, neváhajú ani minútu. Ponuku im predostrel Ritin brat Vincent, tak aká levárna by za tým
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Zaľúbila som sa do nádeje...že tá kniha raz skončí

Obraz
         Ako sa vraví, nie je každý deň nedeľa. S toľkými svätými bigotnými hlavami v parlamente, ako tam máme momentálne, by to bolo aj dosť blbé, lebo s ich večnou túžbou po zatvorených obchodoch by sme všetci pomreli od hladu. No ani môj knižný výber nie je vždy substitútom nedele, občas stúpim tak vedľa, že skončím jednou nohou v inom štáte. A prečo to tu rozoberám? Aby som vás už vopred pripravila na to, že jedna z aktuálne dosť populárnych kníh s romantickým názvom Zaľúbila som sa do nádeje  od mladej autorky vystupujúcej pod pseudonymom Lancali  sa, žiaľ, u mňa nestretla s práve nadšeným ohlasom. A hneď vám aj porozprávam prečo. Za preklad ďakujem Saskii Hudecovej , bez nej by som túto knihu pochopila ešte menej.     Sam žije v nemocnici, odkedy si pamätá a bude tam žiť, pokiaľ až siaha jej predstava o budúcnosti. Rovnako ako Sony. Ako Neo. Ako Coeur, prezývaný Céčko, a najnovšie aj éterická bytosť menom Hikari. Päť tínedžerov, ktorým osud rozdal zlé karty, potom ich ešte oblial
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Sídlo hrůzy - o dosť lepšia Darcy Coates

Obraz
       Na osobu, ktorá si pustí do gatí pri každom nepatričnom zvuku dve minúty po západe slnka sa prekvapivo vyžívam v strašidelnej literatúre. A aby som sa mohla báť aj smetiarskeho auta, čo si to  z nepochopiteľného dôvodu štrá duje okolo o ôsmej večer (neverili by ste, ako desivo pôsobia tie blikačky na strope keď je všade tma), ešte to umocňujem výberom kníh o strašidelných domoch. Nič tak nepozdvihne ducha ako predstava ducha. Skúsila som to s kráľovnou strašidelných domov Darcy Coates, ale musím povedať, že jej rozprávky pre dospelých nie sú úplne to, čo hľadám. Zato taký Lee Mountford rozohral vo svojej knihe Sídlo hr ůzy takú show, že som v noci skoro vyletela z kože na plafón, keď mi pes zvonku zaťukal pazúrmi na okno (musím podotknúť, že to od nej bolo dosť zlomyseľné).     Sestry Sarah a Chloe zdedili dom, v ktorom zamordovali zástup ľudí, a nenapadne im nič lepšie, než sa do neho nasťahovať aj s Chloeiným manželom a malou dcérkou. Samozrejme, že problémy na seba nenechajú
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej