Príspevky

Christina - jazdené autá sú smrrrrť

Obraz
      Ak by som mala menovať neživý predmet, ktorý je schopný v človeku vyvolať citový vzťah (samozrejme okrem kníh - veď poznáte tú fyzickú bolesť, keď tej chuderke zlomíte chrbát. Ona to má v paži, ale vy nie), zrejme by to bolo auto. Môj prípad je to len do istej miery - najradšej by som auto menila až v momente, keď ho treba odviezť žeriavom, pretože karoséria už nezvládne ťahanie, no na druhej strane ma poškriabaný lak na aute vytočí len o trochu viac ako odlúpnutý lak na nechtoch, s ktorými som sa včera babrala dve hodiny.      Potom sú tu však motoristi, ktorý tohto praktického a väčšinou príťažlivo vyzerajúceho vraha ozónovej vrstvy (česť eko výnimkám) povýšili na člena rodiny a keby to priestorové možnosti umožňovali, najradšej by ho garážovali v posteli namiesto manželky. A presne takýto vzťah si vzal na paškál môj miláčik Stephen King, ale samozrejme by to nebol on, keby išlo iba o láskyplné voskovanie kapoty a strieľanie všetkých holubov v okolí, aby svojou fekálnou produkc

Mexická gotika - Dracula šmrncnutý telenovelou

Obraz
      Október je ako stvorený na čítanie kníh so strašidelnou tematikou. Nielen preto, že naň pripadá americký sviatok známy potrebou ľudí prezliekať sa za príšery a obťažovať susedov žiadosťami o rôzne pochutiny pod hrozbou vandalizmu, celkovo je atmosféra vrcholiacej jesene s rannými hmlami a večernými prehánkami ideálna na úvahy o tom, či vaša suseda z tretieho vyzerá už 15 rokov tak isto vďaka dobrým génom, alebo trvalému prísunu hemoglobínu.      Kniha mexicko-kanadskej autorky Silvie Moreno-Garciovej podľa obálky podmienku hororového čítania veľmi nespĺňa, človek by ju skôr strčil niekam medzi knihy o mohutných mužských údoch (nemyslím pravú nohu) a plných ženských hrudiach (nemyslím syndróm veľkého srdca). Nenechajte sa oklamať, vizuálne príťažlivý obrázok slečny vo vkusných šatách farby zrazenej krvi v sebe ukrýva viac než dobrý sex na rôznych ťažko dostupných miestach.     Noemí Taboadová (môj mozog vyrastajúci na južnom Slovensku ma vytrvalo nabáda dávať dĺžeň na e-čko, ale v

Východ Večernice - prečo nestrkať prsty žabe pod nos

Obraz
    Séria Fablehaven pre mňa tento rok predstavuje taký objav ako vynález bicykla, na ktorý netreba liezť z rebríka a pri páde riskovať trieštivé zlomeniny všetkých kostí v tele a večnú rozlúčku s vlastnými zubami. Prvá časť ma pohltila s apetítom vegánskej hyeny, takže vydanie Východu Večernice sa pre mňa stalo jednou z najočakávanejších udalostí roka (prvú priečku obsadilo očkovanie proti Covidu. Taký bohatý je môj spoločenský život).      Kendra čelí na konci školského roka okrem záverečných písomiek, prebúdzajúcich sa hormónov a rozkvitajúcej pleti (no nie tým správnym estetickým spôsobom) aj novému spolužiakovi. Zatiaľ čo jej kamarátky mu hádžu do cesty kľúče od svojich tajných denníčkov, ona je jediná schopná vidieť jeho pravú tvár - nielen v metaforickom ponímaní. Príchod spolužiaka, ktorý nosí ľudskú podobu len ako vydarený makeup, je len jednou z udalostí, ktoré prinútia súrodencov hľadať útočisko u starých rodičov v Čarolese, tajomnej rezervácii, ktorá okrem víl, satyrov s fo

Nimbus - nesmrteľná budúcnosť plná smrteľných emócií

Obraz
      Predstavovať young adult sériu Žatva smrti je takmer rovnako zbytočné, ako vysvetľovať, kto je to Madonna (veď viete, tá teta, čo má už asi 100 rokov 40, ale na rozdiel od našej Zdeny nespieva hlasom Heleny Vondráčkovej). Prvá časť trilógie z nie tak vzdialenej budúcnosti, kde už smrť predstavuje vo väčšine prípadov len drobnú nepríjemnosť, ktorá viac zasiahne peňaženku než city, si dokázala získať aj takého YA odporcu, ako som ja. Preto som dlho neodkladala čítanie druhej časti pod názvom Nimbus. Mimochodom, moje podvedomie dlho nevedelo prísť na to, odkiaľ to slovo poznám, až kým ma knihomoľský kamoš nenasmeroval na metlobalové pole. Spájanie súvislostí niekedy nie je mojou silnou stránkou.     Upozornenie: rovnako nie je mojou silnou stránkou rozprávať o druhej časti série bez spomenutia faktov z prvej, takže ak ste ešte nedočítali Kosca, tu ma vypnite a choďte radšej na pivo. Na druhej strane podobný problém majú asi aj autori anotácií, lebo viac než oni neprezrádzam.     Po

Exorcista - hororová klasika o tom, prečo nechať duchov na pokoji

Obraz
      Autori hororov to dnes majú ťažké. Pokiaľ sa spoliehajú na overený námet, málokoho ešte zaujmú, vydesiť dokážu snáď len čitateľa, ktorý si k tejto téme odbehol od pokojných vôd romantickej literatúry nežnej sťa púčik ružový. Ak sa naopak pokúsia nájsť niečo originálne a neopotrebované, dosť možné, že sa budú musieť uchýliť k nejakej kravine, napríklad k robotickému vysávaču, ktorý okrem prachu a psích chlpov vysáva z majiteľa dušu (hej, ale to vôbec neznie zle, takže si všetci pamätajte že od robotických vysávačov ruky preč!)     To taký Peter William Blatty v roku pána 1971 mal o niečo ľahšiu úlohu, čo do tvorby deja. Prijatie publikom je už druhá vec, no zase keď sa niekto v sedemdesiatych rokoch odvážil naznačiť, že kríž sa dá použiť aj na, povedzme, veľmi nekonvenčný účel, asi musel počítať aj s tým, že ho babky budú oblievať vedrami svätenej vody, len čo vystrčí nos na ulicu.     Jeho román Exorcista je zrejme známy aj odporcom hororového žánru, pretože výjavy z neho sú už n

Stanice 11 - pandémia, proti ktorej nikto neštrajkoval (lebo nestihli)

Obraz
      Zrejme sa zhodneme, že žijeme v čudnej dobe. Samozrejme, už bolo aj horšie, a v podstate budeme mať stále šťastie, ak budeme vnúčatám rozprávať len o tom, ako sme zažili light verziu katastrofického filmu. V našom prípade sa to síce občas zvrháva na tragikomédiu, pretože som ešte nevidela film, v ktorom by sa skupina obyvateľov pokúšala zastaviť pandémiu štrajkom alebo verila účinkom sirupu proti kašľu v kombinácii s alkoholom. Aj keď, trvalé požívanie takéhoto mixu by aspoň čiastočne vysvetlilo ten štrajk.      Knižné pandémie sa v porovnaní s realitou málokedy uspokoja s vírusmi, ktoré sa so šťastím dajú prekonať, či nebodaj je možné proti nim vyvinúť vakcínu (tu mám neskutočne silné nutkanie pristaviť sa pri dôležitosti vedomej filtrácie hodnoverných informácií, hoci Boris by povedal, že nemôžeme deliť správy na overené výskumy a totálne hoaxové kraviny. Ale premôžem sa a idem ďalej). Jednou z kníh, kde mapky preskočili všetky farby semaforu a rovno očerneli ako moja prvá pizz

Dievča, ktoré uviazlo v pavúčej sieti - keď chcel David Stiegom byť, dopadlo to však na r...(rozpačito)

Obraz
       Niektorí spisovatelia by mohli byť suchozemskou korytnačkou. Nechcem tým povedať, že by mali putovať tri hodiny na koniec chodby alebo si so sebou všade nosiť celé svoje obydlie, narážam skôr na tú dlhovekosť. Nebolo by skvelé, keby váš obľúbený autor žil aj dvesto rokov a celý ten čas by oblažoval svet svojimi príbehmi?      Žiaľ, aj autori sú len smrteľníci, a navyše niektorých dobehne nevyhnutné skôr, než by si to zaslúžili. Tak to bolo aj so skvelým Stiegom Larssonom, ktorý doplatil na zlú životosprávu, čo sa stalo v kombinácii s nefungujúcim výťahom vražednou kombináciou. Doslova. Jeho krimi séria Millennium tak osirela v podobe trilógie, a podľa môjho skromného názoru to tak pokojne mohlo zostať, pretože Vzdušný zámok, ktorý vybuchol, ponúka veľmi uspokojivé vysvetlenia a záver, s ktorým sa dá žiť. Stieg mal síce rozpracované aj ďalšie časti, ale poznáte ten pocit, keď vám mamička pošle recept a vy sa ho pokúsite uvariť prvýkrát na vlastnú päsť? Ono to bude pravdepodobne j