Stephen Fry - Odysea
O čom to je No však viete o čom. Bola Helena Spartská, potom Helena Trójska, bola Trója, potom Trójsky kôň, potom dymiace ruiny a potom sa išlo domov. Teda taký bol plán, v niektorých prípadoch sa ho aj podarilo zrealizovať. A niektorým to trvalo ako eunuchovi erekcia. Taký Odyseus dal napríklad pojmu "prídem o desať minúť", povedala pred tromi hodinami, úplne nový rozmer. Pekne zoširoka Prekvapilo ma, že Fry sa rozhodol poňať Odyseovo putovanie v kontexte, ktorý presahuje jeho osobu. A musím sa priznať, že trošku ma už aj starogrécke mrle žrali, keď sa blížila polovica knihy a o Odyseovi sa zatiaľ tradovalo iba toľko, že ešte furt nie je doma. Namiesto neho sa čitateľ mrkne na neslávny Agamemnónov koniec (Fry z neho urobil menej oportunistického bezcitného vola, zato sa vybláznil na Klytaimnestre. Pre feministické poňatie gréckych mýtov si holt musíte skočiť niekde inde), bude svedkom tichej domácnosti medzi Menealom a Helčou a aj Odyseov synátor Telem...