Príspevky

Ken Follett - Na veky vekov

Obraz
    Pri niektorých knihách má človek pocit, že aj dve strany z nich sú priveľa a svet mohol byť krajším miestom, keby sa ten papier použil napríklad na podanie demisie vlády. No a potom sú tu také knihy, na ktoré potrebujete špeciálne vystuženú policu v knižnici, objemový tréning a nosiča, no užijete si každú jednu stranu z toho bambilióna, ktorým disponuje. Tým druhým prípadom je rozhodne pokračovanie skvelej série Kingsbridge od Kena Folletta, Na veky vekov. Nebojte sa, naveky ju čítať určite nebudete. A snáď ju ani Ján Kamenistý neprekladal veky vekov.     Na začiatku boli štyri decká a jeden trojnohý pes, čo utekali lesom. Nie všetci ten les aj opustili, a to sme len na začiatku. Jeden z nich bude navyše svedkom udalosti, ktorá sa podpíše na celom jeho ďalšom živote, a nebude to zber skorých dubákov. Merthin túžil byť rytierom, ale dospelí rozhodli, že radšej chce byť tesárom, tak sa musel prispôsobiť. Caris zo všetkého najviac túži po nezávislosti a samostatnosti, ku ktorej sa vša

Matthew McConaughey - Len preto

Obraz
      Hovorí sa "šuster, drž sa svojho kopyta" - ono sa tým pravdepodobne nemyslí odkaz na kurióznu anatomickú indispozíciu - ale ja som skôr za to, že keď vieš dobre chodiť, môžeš sa naučiť lietať (poetická chvíľka pripáleného mozgu) a preto ma zaujal fakt, že pán Interstellar napísal knihu pre deti.     No, napísal. Ono tam toho textu nejak veľa nie je a dovolím si tvrdiť, že nebyť roztomilých ilustrácií Renée Kurilly, Matthewove výkriky do tmy by mali výrazne menšiu šancu uspieť. Ale nie je na tom nič zlé - mnoho kníh pre menšieho čitateľa je založených práve na vizuálnej stránke veci. Veď aj ja sama som ochotná za pekný obrázok odpustiť aj tvrdenie, že sova plieska krídlami.     Knižka Len preto je v podstate zbierkou motivačných citátikov pre deti, ktoré im majú ukázať a vysvetliť, že je úplne normálne a prirodzené mať protichodné pocity. Ak urobíte niečo zlé, nerobí to z vás zlého človeka. Ak sa vaše okolie zhodne na jednej veci, nemusíte s nimi nutne súhlasiť (príprava

Filip Horník - Jelenia hlava

Obraz
    Keď príde reč na tvorbu slovenských autorov, netreba ma dvakrát ponúkať, aby som začala básniť o Ďurovi Červenákovi. Musím však s hanbou priznať, že aj k nemu som si dlhšie hľadala cestu, lebo som trpela, tak ako mnoho iných knihomoľov, nevysvetliteľnou patriotfóbiou - ak to výrastlo na našom poli, tak to nežerem. Vďaka Ďurovi som zistila, že aj autori, ktorých netreba prekladať, aby im bolo rozumieť, majú čo ponúknuť, a musím sa pochváliť, že som na svojom výbere v tomto smere dosť popracovala. A keď vyjde kniha, ktorá sľubuje ponurý príbeh z tajomnej osady spojený s dokonalými ilustráciami, naozaj nie je o čom. Preto som sa s chuťou pustila do prvotiny Filipa Horníka so sympatickým názvom Jelenia Hlava (R.I.P. Bambi).     Pisár sa plahočí krajinou s úmyslom zaznamenať pánu kráľovi, ktorý sa lenivo rozvaľuje dakde v hrade, čo kde leží v jeho zemi, aby sa náhodou nestratil ak sa raz rozhodne zdvihnúť riť. Nešťastie však nie je český turista, takže nechodí po horách, ale po ľuďoch,

Mark Lipsky - Paradox

Obraz
     Sci-fi je jedným z tých žánrov, ku ktorým sa nedostávam tak často, ako by si zaslúžili, ale nevyhýbam sa im cieľavedome ako napríklad jedlám z čohokoľvek, čo žilo vo vode (okrem kačice. Kačica môže byť kedykoľvek). Najlepšiu skúsenosť mám zatiaľ s Andym Weirom - on síce píše tak, že potom polhodinu čumím na zemiak a rozjímam nad jeho jedinečnou úžasnosťou, ale zároveň tú vedu kompenzuje perfektným humorom. Takže keď v našich končinách vyšla knižka, ktorá sa prihovárala fanúšikom Marťana, dlho som neváhala. Autorom je Mark Lipsky a útle dielko sa volá Paradox.     Hrdina, ktorý sa volá ako autor (alebo sa autor volá ako hrdina, nechoďte na mňa prosím s filozofickými úvahami o vajci a kure domácej) sa prebudí vo vesmíre. Už to je riadne na čiernu dieru (sami si vyberte, na ktorú), on sa však prebudí úplne sám a o dosť skôr, ako mal. A aby toho sajrajtu vo vákuu nebolo málo, postupne zisťuje, že má zachrániť iné vesmírne plavidlo, alebo možno aj celý svet, pričom v tom zohráva úlohu

Kristína Baluchová - Čo to stvára kapybara?/Čo dnes spapká mucholapka?

Obraz
      Detských kníh o zvieratkách nájdete na trhu toľko, koľko výživových doplnkov na rast vlasov - všetky vyzerajú nádejne, no nie každý funguje. Táto roztomilá knižka však dokázala pospájať hneď niekoľko atribútov funkčnosti detskej knižky - je originálna, ľahko zapamätateľná, nádherne ilustrovaná a ešte aj náučná!           Nič proti básničkám o psíkoch, mačičkách či parazitickej hlíste, no Kapybara, ako už názov prezrádza, si vzala na paškál zvieratká z opačného konca zemegule, ktoré môžu tunajšie detváky vidieť akurát tak v ZOO. Cez chutné básničky majú možnosť spoznať nielen kapybary, ale napríklad aj vombata (zmienku o jeho exkrementoch určite čitatelia ocenia. Bez irónie, ako matka som už zistila, že máločo je v knihe tak zábavné ako kus hovna), lietajúce ryby či dikdika - to je taká malá srnka, nie začiatok vtipu s rasistickým podtónom.           Keď prídete do polovice knižky, zem sa zrazu otočí hore nohami (nám to nevadí, guľa je vždy guľa, plochozemcom prajem veľa šťastia.

František Kozmon - Hľadanie Adama

Obraz
         Radi si nahovárame, že žijeme v civilizovanom štáte, no trt makový, vážení. A ešte s posýpkou. V našej krajine sa môže žiť dobre, ak si Igor a si hetero (nezabudni si to napísať na fejsbúk. Nikto nechce kultivovaného premiéra. Iba tá hŕstka voličov s mozgom v hlave), ak sa ničím neodlišuješ od väčšiny, ak máš konexie a ak nemáš maternicu, do ktorej by sa ti mohli srať kostolní pokrytci. Nedávne tragické udalosti dokonca ukázali, že ak patríš k LGBTI, môžeš sa právom báť o vlastný život. Len preto, že ho máš. A aj preto je veľmi dôležité a potrebné, aby vychádzali knihy ako Hľadanie Adama od Františka "Frankieho" Kozmona.     V knihe sledujeme dvoch mužov a nie, nepadnú si okolo krku hneď na prvej strane. Prvý, Adam, vlastne ešte ani nie je muž, ale mladý chalan zo silne nábožensky orientovanej rodiny. Jeho prebúdzajúca sa orientácia ho frustruje, a nie divu, keď vie, že jeho rodičia v ňom uvidia niečo, čoho by sa nedotkli ani trojmetrovou tyčou v silikónovej rukavici

Maja Lunde, Lisa Aisato - Vládkyňa vetra

Obraz
     Niektoré knihy sú potravou dušu, iné pastvou pre oči, a potom sú tu také, čo sú nadupaným vysokokalorickým žrádlom pre celý organizmus. Vládkyňa vetra od Majy Lunde  rozhodne patrí medzi takéto klenoty, hoci povedzme si úprimne, ak niečo ilustruje Lisa Aisato, tak to môže byť aj manuál na obsluhu fúrika a bude to absolútny dokonalý skvost. Krásny príbeh rovnako krásne preložila Zuzana Bátorová Vahančíková.     Tobiasa posielajú rodičia na leto na vidiek, na ostrov Vaerland, aby tam nabral na váhe a hlavne aby sa trochu pozviechal z traumatických spomienok po prežití vojny. To však nie je také ľahké, keď sa vašou dočasnou pestúnkou stane mrzutá rybárka, žijúca v ústraní, ktorá si úsmev musí objednať z Aliexpresu a tak na nej potom aj vyzerá. Tobias pociťuje zatrpknutosť a smútok, no neskôr objaví v dome rybárky Lotte ateliér s maľbami fantastických postavičiek. Tajomná Vládkyňa vetra vzbudí jeho zvedavosť, no ešte viac autorka obrazov a hlavne to, akým spôsobom je prepojená s ďalší