Príspevky

Christy Lefteri: Spev vtákov

Obraz
         Christy Lefteri by mohla písať romantické knihy o zlomených srdciach, ktoré sa dokážu pozliepať dokopy lepšie ako prsty upatlané od Chemoprénu. Našťastie pre mňa a mnoho ďalších čitateľov to nerobí a namiesto toho si vybrala náročnejšiu trasu - píše o reálnych problémoch, ktorým čelí konkrétna skupina ľudí, a jej príbehy vychádzajú z reálnych ľudských skúseností. Po Včelárovi z Aleppa, ktorý putoval z vojnou zmietanej Sýrie do Veľkej Británie, nás autorka zavedie na slnečný Cyprus. Pohodička, slniečko a mentolové drinky? No, možno, ak ste dovolenkár. Na Cypre však žije komunita ľudí, ktorá to nemá zďaleka takéto pastelovo ružové, a práve o nej hovorí kniha Spev vtákov, ktorú preložila Simona Klimková.     Charlie Harper mal Bertu, Petra má zase Nišu. Pomocníčke v domácnosti pôvodom zo Srí Lanky síce chýba zmysel pre krutý sarkazmus, príležitostné flirtovanie s omamnými látkami a 50 kíl nadváhy, no o Petrinu domácnosť a jej dcéru Aliki sa stará s rovnakým zanietením. Raz sa vša

John Grisham: Platanová alej

Obraz
     John Grisham bol pre mňa doteraz niečo ako paralelné parkovanie - viem, že to existuje, viem, že mnohí to dajú ľavou zadnou, no ja to radšej otočím a idem niekam, kde sú dve parkovacie miesta za sebou, takže môžem predkom vojsť a predkom vyjsť. Toľko k mojim šoférskym schopnostiam. Každopádne, tento rok som si povedala, že svoju komfortnú zónu už poznám do posledného prachového zrniečka a je na čase z nej vyliezť. Takže ako samostatná, nezávislá žena som sa úplne slobodne rozhodla, že keď mi kamoš doniesol Platanovú alej a povedal nech si prečítam Platanovú alej, tak to teda urobím. No čo, mohla som aj pohľadať spoilerové recenzie a tváriť sa zainteresovane.     Seth Hubbard sa rozhodol, že svinská rakovina nebude určovať dĺžku jeho života, preto s ňou vybabral a pohojdal sa na platane. Okolie je jeho činom šokované, ale v podstate ho väčšina ľudí chápe - prognózy boli beznádejné a bolesť neznesiteľná. Čo však nechápe nikto, je, že Seth tesne pred tým, ako si uviazal makramé z lan

Neil DeGrasse Tyson, James Trefil: Kozmické záhady

Obraz
     Vesmír je niečo ako elektrina. Málokto okrem odborníkov sa do hĺbky zamýšľa nad tým, ako vlastne funguje, stačí, že tam niekde je a robí si svoju prácu. Na rozdiel od elektriny, ktorej zmiznutie si všimneme hneď, vďaka tomu, že nám postojí celá domácnosť (tiež vás vždy znepokojí tá absencia podprahového bzučania?), keby sa z ničoho nič odporúčal vesmír, ani si to nevšimneme. Lebo nebudeme mať kedy, budeme príliš zaneprázdnení vlastnou neexistenciou. Ak však patríte k ľuďom, ktorých vždy fascinoval pohľad mimo horizont, potom by vás mohla zaujať kniha Kozmické záhady od autorov Neila deGrassea Tysona a Jamesa Trefila (aj vám sa vaša myseľ snaží vsugerovať, že je to české priezvisko?). Všetky tie odborné, ťažko pochopiteľné výrazy a aj ten zvyšok obdivuhodne preložil Pavol Šveda.     Zaujímalo vás niekedy, kedy si ľudia uvedomili, že nežijú uprostred kolotoča nad detskou postieľkou, z ktorého staticky visia hviezdičky a mesiačiky? Mňa by v tejto súvislosti skôr zaujímalo, či každý v

David Pakman - Mysli ako detektív

Obraz
      Na začiatok niečo k menu autora: volať sa takmer ako ikonická hra z osemdesiatych rokov je ultramegasuper cool, akurát som sa potom nevedela zbaviť predstavy guľatého pažravého panáčika skákajúceho po klávesnici. Dôležitejšie ako asociácia, ktorú vyvoláva jeho priezvisko, je však fakt, že David Pakman ako autor a moderátor vyzýva ku kritickému mysleniu a zvedavosti. Skrátka, k aktívnemu používaniu mozgu namiesto pasívneho zmierovania sa s akoukoľvek informáciou. A je skvelé, že pomocou milej knižky hodlá odovzdať túto superschopnosť aj mladšiemu obecentstvu.     V útlej detektívnej príručke, bohato vybavenej rozkošnými ilustráciami, autor vždy načrtne situáciu a ponúkne nástroj, pomocou ktorého môžeme vyhodnotiť ponúknutú informáciu. Tým nástrojom teraz nemyslím mačetu alebo pneumatické kladivo (aj keď aj s tými sa dá čo to dosiahnuť), ale napríklad kladenie správnych otázok (niežeby väčšina detí potrebovala ku kladeniu otázok zvlášť motivovať, no tu to zapadá do celkového kontex

Christy Lefteri - Včelár z Aleppa

Obraz
    Niekedy si vyberiem knihu čisto intuitívne. Nemôžem ani povedať, že podľa peknej obálky - hoci v tomto prípade by sedelo aj to - lebo sa mi často stane, že ak sa ma opýtate, ako vyzerá kniha, ktorú čítam, tak odpoviem, že je hranatá. Jednoducho si niekde vzadu v tej temnote v mojej hlave pamätám, že som o nej dačo dakde počula a páčilo sa mi to, tak si prosím tiež. Podobne to bolo s knihou Včelár z Aleppa od Christy Lefteri. Ja som teda tušila že to bude o včelách (bravo, Sherlock) a že za tým väzí silný ľudský príbeh, len mi uniklo, že pôjde o vojnu v Sýrii a o následnú imigrantskú krízu. Čo je vlastne v predvečer prezidentských volieb opäť sakra dôležitá téma. Včelára preložila Marianna Bachledová.     Nurimu a Afre zobrala vojna veľmi veľa. Jemu jeho milované včely a živobytie, jej zrak. Obom domov. A, čo je najhoršie, ich malého syna Samiho. Napriek tomu nestrácajú nádej a rozhodnú sa pokračovať v živote v inej krajine. Najľahšia cesta nie je vždy najlepšia, takže si napriek sk

Lucinda Riley - Čierna orchidea

Obraz
     Lucindu Riley som dlhší čas vnímala ako autorku, s ktorou pravdepodobne nenájdeme prienik knižných záujmov. Potom som si však povedala, že hoci som raz ochutnala tuniaka v paradajkovej omáčke v presvedčení, že moja obľuba rajčín preváži nad absolútnou averziou voči konzumácii čohokoľvek, čo žilo vo vode, a nedopadlo to dobre, s Lucindou to možno vypáli lepšie. Takže som skúsila jej dielo Olivovník a čuduj sa svete, bol to veľmi príjemne strávený čas. Preto som s vervou, odvahou a nadšením chňapla aj po jej ďalšej knihe Čierna orchidea v nádeji, že sa zopakuje úspech. Nuž, niektoré zázraky sa dejú len raz za život. Skôr než začnem pindať, ešte spomeniem, že knihu skvelo preložila Zuzana Gáliková.     Julia sa po strašnej tragédii, ktorá jej vzala milovaného manžela, malého synčeka, chuť do života, pôdu pod nohami a zmysel pre metafory, vracia do Norfolku, kde strávila detstvo na panskom sídle po boku starých rodičov - dedka záhradníka a babky slúžky. Aktuálny majiteľ, Kit Crawford,

Alma Gross - Pretože si úžasná

Obraz
      Hovorí sa, že deti znesú veľa a že na rozdiel od dospelých neupadajú do depresií z milióna dôvodov od počasia cez pripálené bravčové koleno až po nedostatok sebarealizácie. Ono na tom niečo bude, ale to neznamená, že deti sú malí terminátori schopní resetu obvodov keď im nevyhovuje aktuálne nastavenie. O ich psychiku sa treba starať rovnako ako o ostatné fyziologické potreby a preto je super, že je k dispozícii čoraz viac knižiek, ktoré hravou formou pomáhajú deťom prekonať problémy, ktorým aktuálne čelia.     Zorka žije iba s otcom a práve sa presťahovali na nové miesto. Nič moc, ale to zvládne. V susedstve žije dievčatko v jej veku, akurát že je to nafrnená povrchná krpatá Plačková (áno, stereotypy. V detských knihách prižmúrime oko, jo?). Nič moc, ale to zvládne. Jej ocko si začal nejak moc rozumieť s mamou spomínanej krpatej Plačkovej. Nič moc, ale...počkať, čo? Čo je veľa, to je veľa! Zorka je ochotná sa podeliť o množstvo vecí, či už ide o cukríky alebo počet bodiek na kríd