Charlotte McConaghy - Ostrov bouře a ticha

 

    Človek je taký debilný tvor, čo rád berie všetko ako samozrejmosť. Že veď bude zajtra a zajtra bude čo jesť a pozajtra tiež. No čo ak nie? Našťastie aj vo svojej debilite dokážeme myslieť v intenciách krízového manažmentu, a tak vznikli semenné banky (teraz nehovorím o striekaní do téglika, to je zas niečo iné), kde si ľudstvo uchováva semiačka pre prípad, že túto planétu dodrbeme natoľko, že nám už nezostane ani len tá pšenica. A práve takáto semenná banka sa stala dejiskom strhujúceho príbehu v knihe Ostrov bouře a ticha od Charlotte McConaghy. O skvelý preklad do češtiny sa postarala Linda Bartošková.

    Ostrov buřňáků sa krčí blízko Antarktídy a okrem tuleňov, zástupu tučniakov, vodného vtáctva a nehostinných podmienok ukrýva aj semennú banku, v ktorej sú uložené zásoby semien najrôznejších rastlín pre prípad, že to ľudstvo doserie ešte viac, než doteraz. A ešte rodinu Saltovcov, posledných obyvateľov, ktorí čakajú, kým si more definitívne povie, že by to chcelo ďalšiu Atlantídu, a ostrov spláchne ako záchod po rannej kávičke nalačno. Predtým musia povyberať vyvolené semienka, ktoré túto apokalypsu prežijú. Keď more vypľuje na útesy dotlčenú ženu, Saltovci ju vezmú do opatery (s nadšením abstinenta na ochutnávke vín, ale vezmú). Zvláštna rodinka však má čo ukrývať, rovnako ako tajomná trosečníčka. Takže, čudní ľudia uviazli na opustenom ostrove, čo zlé sa môže stať?

    V prvom rade táto kniha riadne podkopala moje sebavedomie ohľadom znalosti českého jazyka, lebo hoci viem, čo je to rampouch, kedlubna alebo vilejš, buřňák ma donútil použiť prekladač. Aby ste vedeli, buřňák je fulmar a fulmar je dačo podobné čajke, bolo mi potešením. Koniec jazykového okienka. Hoci anotácia môže vzbudiť dojem, že Ostrov bouře a ticha je temný triler, skrýva v sebe omnoho viac. Príbeh pracuje s tajomnom a vzájomnou nedôverou, ktorá stojí v ceste rodiacim sa priateľstvám. Čo poznačí vdovca natoľko, že ho prenasleduje duch zosnulej manželky? Prečo dospievajúca dcéra uprednostňuje spoločnosť populácie tuleňov pred vlastným druhom? A čo príde hľadať osamelá žena práve na ostrov, kde dokopy nič nie je (povedala by som, že to už mohla ísť na východ Slovenska, ale pri stave našej diaľnice je asi jednoduchšie dostať sa na ostrov v ľadovom oceáne). 

    V jednotlivých kapitolách striedavo sledujeme všetkých súčasných obyvateľov ostrova, ale prostredníctvom spomienok aj tých minulých. A opäť sa natíska otázka, prečo otec s troma deťmi ostane trčať na ostrove, z ktorého sa ešte aj dobrodružní vedci odporúčali, že im to nestojí za utopenie a omrzliny na prdeli? Nebojte sa, autorka poctivo všetky otázky zodpovie a popri tom vám ešte ponúkne citlivý, dojemný, tragický príbeh, v ktorom sa temnota strieda s nádejou. Osamelé a zranené srdcia najviac túžia po láske, vzťahová linka je tu veľmi prirodzená a naschvál ju nenazývam romantickou, pretože keď vám ide odfúknuť strechu chatrče, na večeru pri sviečkach veľmi nie je čas, no a potom na nej nie je nič ulepeného a idealizovaného. McConaghy sa nedrží žiadneho trópu, takže nečakajte enemies to lovers alebo grumpy vs. sunshine alebo neviem čo teraz ešte frčí - Ostrov bouře a ticha vám ponúka dve rozsypané bytosti, ktoré k sebe navzájom ťahá zúfalá túžba nájsť to, čo ich udrží pohromade. 

    Povedala by som vám, kto sa stal mojou obľúbenou postavou, ale neviem si vybrať. Dojali ma všetci. Dom, nesúci na pleciach ťarchu celého ostrova a ešte vlastného svedomia, ktoré váži asi toľko čo ropný tanker. Rowan, odvážna a tvrdá navonok, no zranená na tele i na duši. A decká? No nech sa páči - divožienka Fen, citlivý obor Raff alebo Orly, malý génius, milovník semienok, botanik bez záhrady. A ak si myslíte, že vás nedokážu dojať tri polosiroty, počkajte si na záver. Mám také pravidlo, že ak ma kniha dokáže rozplakať, dám jej plný počet, lebo len výborná kniha dokáže tak silno zasiahnuť. A to, čo urobila Rowan...k tomu len toľko, že ak vám chýbajú vreckovky, pripravte si aspoň rolku hajzláku, nech ten sopeľ neutierate do gauča. 

    Ostrov bouře a ticha je silný príbeh, na ktorý myslím aj niekoľko dní po dočítaní a viem, že so mnou bude ešte dlho. Či už budem sledovať let semienka púpavy, alebo sa zamýšľať nad tým, ako dokážu albatrosy sexovať v takých nepohodlných podmienkach. Je to kniha, ktorá nenásilne buduje napätie prostredníctvom čriepkov tajomstiev, a dotýka sa mnohých tém bez toho, aby niektorú z nich vyčerpala. Lebo niečo stačí len spomenúť, aby ste sa nad tým zamysleli.

    Prajem príjemné čítanie! :)