Ostrov bohýň - Roganova labutia pieseň. Či?

    

    Hoci tak zrejme nepôsobím, je pre mňa pomerne ťažké sa knižne zamilovať. Nie do knihy ako takej, v tomto smere som tá najväčšia běhna v okolí a už teraz mám zo 10 adeptov na najlepšiu knihu roka. Ale keď príde na knižného hrdinu, mám pomerne vysoké nároky. V prvom rade, nemôže byť príliš dobrý. Chápete, ak je pozitívny ako tehotenský test na trojčatá, je to nudné. My ženy sme v podstate veľmi nenáročné stvorenia. Chceme dobrého muža, ale pozor, nemôže byť príliš dobrý, lebo v tom prípade ho ukameňujeme v kamarátskej zóne. Na druhej strane ma nebavia ani vyslovení badguys, ktorí píšu sarkasticky ešte aj nákupný zoznam a k ženám sa správajú ako k sáčkom na psie exkrementy - majú zmysel len keď ich treba naplniť - samozrejme, iba do chvíle keď sa na scéne objaví ONA a zlý chlapec razom vymäkne ako cencúľ pod výfukom. Aby som sa zamilovala do knižného hrdinu, musí to byť dobrý chlap, ktorý si ale nenechá skákať po hlave, naopak nemá problém urobiť z hlavy niekoho iného dekoráciu na stenu. Skrátka stojí neochvejne na strane dobra, ale nemá oči zalepené ružovou lepiacou páskou s Hello Kitty. Takýchto chlapov bez problémov píše Juraj Červenák. Vravela som, že som běhna? Áno, keď príde na Červenákových hrdinov, chcem ich všetkých! Bars aj naraz...ehm, odbieham od témy. Kniha Ostrov bohýň pre mňa bola povinnou jazdou. A veľmi potešujúcou.

    Ostrov bohýň obsahuje päť poviedok z Roganovho sveta - naschvál sa neuvádza, že priamo o Roganovi, lebo z dvoch z nich sa bohapusto ulial ako Romana z hlasovania. To samozrejme neuberá na ich kvalite a napätí, akurát som hrdinov nemala potrebu nabádať, aby sa išli opláchnuť do kade studenej vody, nech si môžem predstavovať osviežujúce kvapky stekajúce po ich hrudi...no nič, zase odbieham. Späť ku konkrétnym poviedkam:

    Kvapka krvi ma spočiatku zarazila úvodnou scénou, v ktorej si vedma Mirena užíva pohostinnosť miestneho vladyku, a že teda nezostal len pri krčahu piva a zadnom stehne z barana, na neveľkú radosť jeho manželiek. Niežeby som Mirene nedopriala (nemám ju dvakrát v láske, ale pokiaľ sa nesápe po Roganovi, nech sa peleší s kým chce), no keď som sa s ňou stretla naposledy, bola v inom rozpoložení. Netrvalo mi však dlho pochopiť (áno, viem, občas ten výnimočný úkaz nastane), že Kvapka krvi leží v chronológii ešte pred Vládcom krvavého ohňa a tak je logické že Mirena leží pod niekým iným. Alebo pred niekým iným. No, to je jedno, sexuálne polohy bokom, v tejto poviedke sa Mirena vydáva na pomoc trpaslíkom, ktorý sa v bani prekopali kam nemali a teraz zažívajú krušné chvíle. A keďže nezohnali Gandalfa, aby určil kto môže a kto nemôže prejsť, musí stačiť pomoc Mireny a čarodejníka z Velesturu, ktorý možno nie je tým, čím sa zdá.

    Na piaď chlap, na lakeť brada je v podstate adaptáciou rozprávky o Laktibradovi, hoci tentokrát nikomu chlípať horúcu kašu z pupka nebude. Bodaj by zostal radšej pri tomto nezvyčajnom stolovaní, lebo v tejto poviedke sa dopúšťa oveľa horších hnusární. Ani tu sa ešte nestretneme s Roganom, ale s potulným bojovníkom Valgorom, ktorého s Roganom spája podobná tragická minulosť. 

    V Krvavej panne a veľkom zlom vlkovi sa už konečne unúva aj sám pán Černokňažník a jeho vlčí parťák Goryvlad, môj najobľúbenejší zvierací kolega v knižnom vesmíre. Tentokrát budú čeliť prastarej sile, ktorej napriek veku vôbec nelúpe v kostiach ani nemá problémy s inkontinenciou. Aj keď si po výdatnom jedle potrebuje kvalitne schrupnúť, nebude ľahké dostať sa jej na kobylku.

    Ostrov bohýň je najrozsiahlejšou poviedkou a okrem iného pojednáva o tom, že keď vás váš pubertálny syn pošle do riti a potom vyrabuje špajzu, nemusia za tým byť iba rozbúrené rastové hormóny. Príbeh sa opiera o staré legendy o bohynkách, ktoré kradnú deti a namiesto nich podstrkujú do kolísok vlastné nepodarené mláďatá. No ďakujem pekne za taký biznis.

    A napokon Vierozvestcovia, poviedka, ktorá naznačuje koniec Roganovej cesty. Na časovej osi je umiestnená o pekných pár rokov ďalej, keď sa územím Moravy začína rozliezať...ehm, šíriť, kresťanská viera a staré božstvá sú vytláčané z oltárov a obetísk. A predsa stále existujú sily, na ktoré treba pomoc poctivých pohanských kúziel, pretože oblievanie svätenou vodou nezaberá. Z tejto poviedky mi bolo dosť úzko, pretože mi ťažko padlo počuť Rogana, ako uvažuje o tom, že už nie je najmladší a jeho reflexy tiež nie sú čo bývali. Niežeby sa pohyboval ako korytnačka s artritídou, ale predsa len, dlhé roky v boji proti zlu sa podpíšu aj na vládcovi démonického ohňa. Záver tejto poviedky je taký že....no, povedzme, že Ďuro zavrel hlavný vchod, ale nezamkol na sedem západov. 

    Všetky poviedky spája typické Červenákovské dobrodružstvo, úžasné strašidlá zo starých slovanských legiend, uctievanie pohanských božstiev, prekvapivé rozuzlenia a naozaj štedrá dávka dobrodružstva a akcie. Ďuro dokázal, že toto všetko dokáže vtesnať aj do kratšieho rozsahu a predsa som bola po každej poviedke spokojná, že som dostala všetko, čo som si objednala. Poviedky je fajn čítať až potom, čo ste už stihli zopár Roganových príbehov absorbovať - prípadne postačuje Vládca krvavého ohňa, kde sa dozviete, prečo Rogan nepasie ovce dakde na stráni s Maťom a Kubkom, ale behá po svete s obrovským vlkom a ohnivým mečom. Ak vám však stačí vedieť, že čosi kdesi prišiel k meču so zakliatym démonom a skrátka sa kamoší s vlkom, pokojne si dajte túto knihu aj bez predchádzajúcej prípravy. Ja som sa v Roganovskom cykle tiež ešte nedostala po stretnutie s Valgorom, a na zážitku mi to neubralo. 

    Hoci sa Ďurovi nepodarilo úplne vyhnúť určitej repetatívnosti, každá poviedka je v niečom originálna a jedinečná. Áno, vo všetkých sa vyskytne nejaké záhadné zlo, s ktorým si pospolitý ľud nevie dať rady, tak sa musia spoľahnúť na niektorého praktizujúceho čarodejníka, aby im svojimi hókuspókusmi vytiahol tŕň z päty, a niekde v polovici sa Goryvlad ocitne v nejakom kardinálnom prúsere. Ale to je predsa to, čo všetci od Rogana a jeho partie očakávame - ak by som chcela čítať o upíroch, ktorý si radšej požujú vlastné predlaktie ako by sa mali od srdca zahryznúť do niečieho krku, vyberiem si Twilight. Červenák ma navyše nikdy neprestane udivovať obdivuhodnými znalosťami slovanskej histórie, legiend a zvykov. A Konštantín s Metodom v jeho podaní majú úplne iný charakter než tí dvaja dedulovia spod nitrianskeho hradu.

    Ostrov bohýň môže byť Roganovou labuťou piesňou, ale ja som si ho veľmi užila a ak náhodou už ďalšie jeho príbehy neprídu (čomu neverím), tak sa so svojím oddaným publikom rozlúčil naozaj vo veľkom štýle. Poviedky sú neotrepané, strhujúce a napínavé, samozrejme nechýba Gorjov legendárny sarkazmus a dôkladné prepojenie s reálnou históriou. Každý Ďurov fanúšik si opäť príde na svoje.

    Prajem príjemné čítanie! :) 



 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Prečo sú Hry o život najlepším YA svojej doby

Pohádka - Temná veža light version

Cyklus vlkodlaka - dávno napísaná, dlho očakávaná kingovská jednohubka