Do polnoci doma - výnimočne priemerný triler
Musím priznať, že ja som bola tínedžer, ktorému nebolo treba prízvukovať, aby bol do polnoci doma. U mňa bol skôr problém ma z toho domu dostať. Alebo ma aspoň dostať niekam inam než do knižnice. Ja som skrátka mala u prdele nejaké diskotéky, vymieňanie slín za kontajnermi alebo prvé nesmelé rande s rakovinou pľúc v podobe šľukovania, z ktorého by som kašľala ešte dva týždne. Načo sa mám trepať medzi ľudí, keď môžem lietať na drakovi, nakúkať do denníka princeznej či zažívať dobrodružstvá s Penny a nepatričným počtom labiek. Takže áno, so mnou to mali rodičia extrémne ľahké. Ako nepekne to však môže vypáliť, keď vaša ratolesť nie je rodený asociál, hovorí britský autor T. M. Logan vo svojej knihe s trefným názvom Do polnoci doma. Andyho syn Connor mal byť do polnoci doma. Ráno však Andy zistí, že nech už Connor nocoval kdekoľvek, jeho vlastná posteľ to nebola. Nakoniec sa objaví živý a zdravý - potešujúce - na policajnej stanici. Menej potešujúce. Vysvi...