tyrkySOVA

     Jennifer Saintová sa slovenskému čitateľovi predstavila knihou Ariadna - to je tá fešanda, čo asi rada štrikuje, potom svojich frajerov obdarúva prebytočnými klbkami vlny a oni sa s nimi vydávajú v ústrety zmutovaným býkom. Neskôr si posvietila na Elektru, dievčinu, ktorá otcovi odpustila aj vraždu vlastnej sestry, lebo veď bohov treba poslúchať, nech si vymyslia akúkoľvek kravinu. V najnovšej knihe nás zoznámila s Atalantou , ďalšou hrdinkou gréckej mytológie, ktorá nemala na ružiach ustlané. A ak, tak iba takých raw, aj s tŕňmi a všetkým ostatným. O preklad sa postarala Saskia Kastl.     Atalanta si mohla nažívať celkom inak, keby v plienkach ukrývala penis. Dievčatko však nijak nezapadalo do kráľovských plánov, takže milý otec dal bábätko pohodiť na úpätie hory, nech sa stane vôľa božia. Tá sa aj stala, ale inak, než si predstavoval. Atalanty sa ujala bohyňa Artemis, ktorá ju vychovala na svoj obraz - rýchlu, obratnú, neľútostnú a v neposlednom rade, mu...

          Grécke báje sú mi blízke už od detstva a myslím, že ma nikdy neomrzia, napriek tomu musím uznať, že ženské charaktery v nich majú dosť podružné postavenie. Darmo, ženy v gréckej mytológii slúžia buď ako výstavný suvenír (Helena), obetná koza (Ifigénia), podlá zradkyňa (Klytaimnestra), alebo prinajlepšom úctyhodná, verná a poriadna manželka, čo sedí doma na riti a zohrieva krb kým jej muž konečne trafí domov (Penelopa). Ešte aj bohyne, hoci im bol venovaný väčší rešpekt než bežným smrteľníčkam, sú zobrazované ako bytosti bez výnimočného intelektu, schopné sa do krvi pohádať pre jablko. Výnimočné a metaforické jablko, ale furt len jablko. No a potom prišla Jennifer Saintová , ktorá sa rozhodla pozrieť na známe báje z iného uhla pohľadu. Toho ženského. Po Ariadne dala teraz slovo Elektre a v rovnomennej knihe prerozprávala históriu Trójskej vojny.     Elektra vyrastá v rozvrátenej rodine. Jej milovaný otec Agamemnón obetoval jej sestru Ifig...