Elektra - nová podoba starej histórie

    

    Grécke báje sú mi blízke už od detstva a myslím, že ma nikdy neomrzia, napriek tomu musím uznať, že ženské charaktery v nich majú dosť podružné postavenie. Darmo, ženy v gréckej mytológii slúžia buď ako výstavný suvenír (Helena), obetná koza (Ifigénia), podlá zradkyňa (Klytaimnestra), alebo prinajlepšom úctyhodná, verná a poriadna manželka, čo sedí doma na riti a zohrieva krb kým jej muž konečne trafí domov (Penelopa). Ešte aj bohyne, hoci im bol venovaný väčší rešpekt než bežným smrteľníčkam, sú zobrazované ako bytosti bez výnimočného intelektu, schopné sa do krvi pohádať pre jablko. Výnimočné a metaforické jablko, ale furt len jablko. No a potom prišla Jennifer Saintová, ktorá sa rozhodla pozrieť na známe báje z iného uhla pohľadu. Toho ženského. Po Ariadne dala teraz slovo Elektre a v rovnomennej knihe prerozprávala históriu Trójskej vojny.

    Elektra vyrastá v rozvrátenej rodine. Jej milovaný otec Agamemnón obetoval jej sestru Ifigeneu chamtivým bohom, aby sa konečne uráčili rozpohybovať vzduch a on nemusel do Tróje pre svoju švagrinú Helenu veslovať manuálne. Elektrinu matku Klytaimnestru však žiadne božské výhovorky nezaujímajú a vraždu svojej najstaršej dcéry hodlá pomstiť, manžel - nemanžel. Za trójskymi hradbami trpí Kassandra, ktorá je síce princezná a navyše obdarená jasnozrivosťou, no je jej to prd platné keď sa ju nikto neobťažuje počúvať. 

    Dej je podávaný z troch ženských pohľadov. Elektra zbožňuje otca - až tak, že som mala obavy, či sa autorka ich vrúcny vzťah nerozhodne okoreniť trochou incestu, ale našťastie zostalo len pri slušných objatiach - a je ochotná ospravedlniť akýkoľvek jeho čin, ktorý by mohol v jej očiach poškvrniť jeho božskú bezúhonnosť. Oproti nej stojí Klytaimnestra, ktorá vo svojich pľúcach neznesie vzduch, ktorý sa predtým mohol obtrieť o Agamemnónovu pokožku, na druhej strane sa však nevie dočkať jeho návratu, aby konečne učinila zadosť spravodlivosti, aspoň vo svojom ponímaní. Tretí uhol pohľadu ponúka Kassandra, ktorá na rozdiel od Elektry a Klytaimnestry v Mykénach opisuje hrôzu trójskej vojny z prvého radu. Jej frustrácia je o to väčšia, že to všetko musí absolvovať dvakrát - najskôr vo svojej vízii, ktorú všetci považujú za pritiahnutú za vlasy, až do momentu keď si ju zažijú na vlastnej koži.

    Na rozdiel od ostatných spracovaní trójskej histórie, kde prím hrajú muži a autori opisujú najznámejšie bitky a krviprelievania, sa Saintová orientuje na postavy, ktoré nezasahovali priamo do vývoja vojny, no mali nemalý vplyv na udalosti tesne po jej skončení. Elektra, Klytaimnestra ani Kassandra možno nebehali pod trójskymi hradbami s mečom v ruke, no to neznamená že sedeli pri kolovrátku, čakajúc kým sa konečne vrátia muži, ktorí by im oznámili čo ďalej so životom. Neviem zhodnotiť, ktorá z rozprávačiek mi bola najbližšia. Vlastne, ak mám byť úprimná, zrejme ma všetky iritovali rovnakým dielom. Elektra je síce odvážna a zásadová dievčina, ale jej zaslepenosť, pokiaľ príde na otcove činy, hraničila s naivitou. Je pochopiteľné, že jediný mužský vzor, ktorý ste v živote mali a naposledy ste ho videli v detstve, si budete vo svojich predstavách chrániť ako prvú kazetu N-Sync, no so spôsobom, akým mávla rukou nad vraždou svojej sestry, som sa naozaj nedokázala stotožniť. Elektrinu mamu najlepšie charakterizuje zúfalstvo po strate dcéry, takže jej spaľujúca nenávisť voči manželovi je pochopiteľná. Menej som už dokázala pochopiť salámistický prístup k jej zvyšným, žijúcim deťom, na ktoré pri plánovaní pomsty zabudla ako Sulík na AG testy. Svoju nevšímavosť sa snaží vysvetliť strachom o ich životy a zlomenou psychikou, ale na titul Matka roka by aj tak nemala ašpirovať. 

    Och a Kassandra, pri nej mám dojem tragicky nevyužitej postavy. Neviním z toho Saintovú, keď sa raz pôvodní autori bájí rozhodli, že jediná Kassandrina úloha v dejinách bude "tá, ktorú nikto nepočúval", nemalo by zmysel z nej zrazu robiť trójsku verziu Sandokana. Skrz jej oči má čitateľ možnosť sledovať priebeh trójskej vojny pohľadom plným znepokojenia, neskôr zúfalstva a napokon čistej rezignácie, keď navzdory všetkej jej snahe všetko dopadlo tak ako vždy. 

    Napriek mojej miernej nevraživosti voči hlavným hrdinkám, sa Elektra číta veľmi dobre a ľahko. Autorka sa zbytočne nepitve v každej jednej legende, ktorá viedla k najstaršiemu známemu vojnovému konfliktu (ak sa naozaj odohral, to sa už nedozvieme), ale tie najdôležitejšie rámcovo spomenie, aby získal čitateľ ucelenejšiu predstavu. Páči sa mi, že božstvá nemajú v rozprávaní až taký dôrazný vplyv na priebeh. Snáď okrem Apolónovej interakcie s Kassandrou nenadobudnú hmotný charakter a skôr vystupujú ako živelné entity, za ktorými môže, ale nemusí byť vedomá božská vôľa. Dosť blbé pre Ifigeneu, ale zase uveriteľnejšie ako laň vyliahnutá zo vzduchu. Vzhľadom k tomu, že sa o Trójskej vojne nerozpráva z pohľadu jej priamych účastníkov, občas som mala z knihy pocit ako z tých dvoch sabotérov v rozprávke Šíleně smutná princezná a mrmlala som si popod nos "kujme pykle, pykle kujme..." - ale v dejovej línii sa dobre orientuje a nie je problém udržať si prehľad o tom, kto chce koho zabiť a prečo.

    Hoci je nepochybne chvályhodné a osviežujúce, že v tomto ponímaní gréckej mytológie dostali priestor ženy, predsa len mi tam chýbal aspoň jeden jediný mužský charakter, ktorý by nebol egoistický násilník/zbabelý podliak/naivný dobrák. Viete, taký ten normálny chlap, ktorý dokáže uvažovať orgánom čo mu nenaráža pri chôdzi do stehna, ale napriek tomu nemá gule stiahnuté v družnom rozhovore s mandľami. Takto je to trochu také že Homér je z Marsu, Saintová z Venuše.

    Každopádne som si aj s drobnými výhradami toto originálne prerozprávanie užila. Najznámejšie mená ako Paris, Helena, Achilles či Odyseus dostali tentokrát rolu síce významných, no stále vedľajších postáv a autorka dopriala viac hlasu naopak charakterom, ktorých čas prišiel až po skončení najväčšieho cirkusu. Rozprávanie je napriek trojitému pohľadu plynulé a svižné. Z postáv som si nevytvorila vzťah k nikomu, ale myslím, že pri gréckych bájach, kde si autor nemôže prispôsobovať charakter úplne svojej predstave, to ani nie je priorita. Ak máte v obľúbe mytológiu, toto spracovanie rozhodne odporúčam!

    Prajem príjemné čítanie! :)