Riley Sager - Prežila len jediná


     Občas sa objaví kniha, ktorá na vás vyskakuje odvšadiaľ, až vám to začne liezť na nervy. Väčšinou takýto boom spôsobujú young adult fantasy romance (pridaj draka a máš instantný trhák. Zasrane). V súčasnej dobe však na seba strháva pozornosť triler Rileyho Sagera (on sa tak nevolá, ale znie to pekne) Prežila len jediná. Môže vám liezť na nervy - aj keď neviem, prečo by to robil skvost s prepracovanou obálkou ilustrovanou velikánom Adrianom Machom - ale musíte uznať, že ak takýto ošiaľ spôsobí kniha bez toho, aby použila upírov, vlkodlakov, draky alebo sexy tajomného temného muža s veľkým...autom...tak na tom niečo bude! A ja sa vám pokúsim vysvetliť, prečo si podľa mňa toto dielo všetky ovácie zaslúži. Výborný preklad zabezpečila Ľubica Dvončová.

    V 20tych rokoch otriasla Mainom trojnásobná vražda rodiny známeho papaláša. On svojou krvou vylepšil čalúnenie biliardového stola, jeho manželka podobným spôsobom renovovala schodisko a jedna z dcér zase skúšala pevnosť lustra vlastným krkom. Spoiler - luster vyhral. Jediná preživšia bola druhá dcéra, Lenora, ktorá síce tvrdila, že je nevinná, ale vraždami sa málokto ide pochváliť. O 50 neskôr je  Lenora pripútaná na vozík, neschopná hovoriť či sa o seba postarať, a tak do jej starého sídla prichádza opatrovateľka Kit. Stará dáma jej ponúkne okrem preležanín a telesných tekutín niečo oveľa atraktívnejšie - pravdu o osudnej noci. Je naozaj taká nevinná, ako tvrdí, alebo má pravdu riekanka, ktorá ju nazýva potvorou?
    
    K tejto knihe by mali pribaľovať aj vlastný opustený ostrov bez signálu, alebo aspoň neplatené voľno. Keď sa raz začítate, naozaj je ťažké vrátiť sa naspäť na zem. Od prvej stránky vás príbeh vcucne ako vysávač tú zabudnutú ponožku pod gaučom, ktorej už mesiac hľadáte partnera. Rozprávačka Kit má totiž svoje vlastné tajomstvá, takže vaša zvedavosť má v sebe 4 kávy ešte skôr, než na scénu vôbec dotlačia (ona totiž chuderka vpochodovať nemôže) Lenoru s jej fatálnou rodinnou históriou. Riley Sager dokáže majstrovsky dávkovať kúsky príbehu, čriepky, ktoré spočiatku môžu pôsobiť ako nepodstatné smeti, až kým nezistíte, že sú dôležitou súčasťou celkového obrazu. Pokriveného, temného a strašidelného - kto by si ho netúžil pozrieť celý?
    
    Prežila len jediná v sebe skrýva viac prekvapení, než celý regál kindervajec. Niektoré som šípila vopred - predsa len už bolo napísaných, natočených a vymyslených toľko zápletiek, že je ľahšie nájsť Atlantídu než zvrat, ktorý v nejakej podobne ešte niekto nepoužil - ale atmosféra knihy a gradácia deja mi to bohato vynahradili. Navyše, nie raz som si musela manuálne zavrieť ústa, pretože ma príbeh ovalil nečakaným spôsobom. Páči sa mi, že autor sa nesnaží vyšokovať čitateľa efektnými polonezmyslami, pracuje viac s tajomnom a všetko má poctivo premyslené a vysvetlené.
   
    S Kit som kamoška nebola - nie preto, že by bola zle napísaná. Ona je práveže až moc realistická, žiadna bezúhonná obetavá éterická bytosť, ale dievča z malého mesta, ktoré sa snaží vlastnú frustráciu potlačiť tým, že bude nemilosrdne konfrontovať s minulosťou starenku, ktorá ju ani len do prdele poslať nemôže. Miestami pôsobí sebecky kruto (za jednu konkrétnu vec by som ju nechala mesiac prepisovať Dankove tlačovky), ale jej správanie má pochopiteľné dôvody.

    Na Instagrame som prekladateľke Ľubke zo srandy napísala, že v recenzii  nezabudnem oceniť jej preklad, a teraz došiel na psa mráz a ja to fakt musím urobiť, lebo odviedla brilantnú robotu. Nielenže prebásnila riekanku, ktorú teraz neviem dostať z hlavy, Sagerove slová v jej podaní plynú prirodzene, dialógy sú reálne a každá z postáv má vlastný spôsob vyjadrovania, vďaka čomu pôsobia viacrozmerne. A najviac obdivujem, že dokázala preložiť záver tak, aby sme ho všetci pochopili, lebo ja si z neho stále zbieram kúsky mozgu po miestnosti a nebola by som ho schopná zrozumiteľne prerozprávať ani zo slovenčiny. 
   
    Prežila len jediná je presne takým trilerom, aký všetci túžime čítať. Riley Sager zvládol všetko, čo posrala Colleen Hoover pri Verity, a ponúka príbeh pretkaný smútkom, tajomstvom, desivou atmosférou starého sídla a obsadený postavami, ktoré skrývajú v skrini viac kostlivcov než katedra ortopédie. Autor sa nesnažil do deja nasilu natlačiť romantickú linku aby potešil davy a výsledkom je kniha, ktorej môžem vytknúť iba jednu vec - je to taká šupa, že teraz budem minimálne s ďalšími piatimi nespokojná.

    Prajem príjemné čítanie! :)

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Ostrov bohýň - Roganova labutia pieseň. Či?

Stephen King - Holly