Príspevky

Zobrazujú sa príspevky so štítkom Minulosť

Riley Sager - Prežila len jediná

Obraz
     Občas sa objaví kniha, ktorá na vás vyskakuje odvšadiaľ, až vám to začne liezť na nervy. Väčšinou takýto boom spôsobujú young adult fantasy romance (pridaj draka a máš instantný trhák. Zasrane). V súčasnej dobe však na seba strháva pozornosť triler Rileyho Sagera  (on sa tak nevolá, ale znie to pekne) Prežila len jediná . Môže vám liezť na nervy - aj keď neviem, prečo by to robil skvost s prepracovanou obálkou ilustrovanou velikánom Adrianom Machom - ale musíte uznať, že ak takýto ošiaľ spôsobí kniha bez toho, aby použila upírov, vlkodlakov, draky alebo sexy tajomného temného muža s veľkým...autom...tak na tom niečo bude! A ja sa vám pokúsim vysvetliť, prečo si podľa mňa toto dielo všetky ovácie zaslúži. Výborný preklad zabezpečila Ľubica Dvončová.     V 20tych rokoch otriasla Mainom trojnásobná vražda rodiny známeho papaláša. On svojou krvou vylepšil čalúnenie biliardového stola, jeho manželka podobným spôsobom renovovala schodisko a jedna z dcér zase...

William Kent Krueger - Rieka našich spomienok

Obraz
       Mám rada knihy s takou tou retro atmosférou. A nielen retro ako som ja, že postavy nosia šušťákové súpravy, s účesom by mohli rozbiť okno a očné tiene si vyťahujú dakam na temeno. Kľudne aj retro že v rádiách hral Glenn Miller a telka bola zhýralý luxus. Román Rieka našich spomienok od Williama Kenta Kruegera  ma zaujal presne tou trpkou, povojnovou retro atmosférou. A obžratou mŕtvolou v rieke, ale o tom o chvíľu. Knihu preložila Jana Sliacka.     Jewel je ospalé minessotské mestečko, ktoré sa ale musí rýchlo zobudiť, keď v neďalekej rieke objavia mŕtve telo, na ktorom si už v hojnej miere pochutnali ryby. Napriek tomu, že ksicht padol za vlasť ako prvý, v ňom spoznajú Jimmyho Quinna, nie veľmi obľúbeného miestneho veľkostatkára. A okrem tváre mu chýba aj obsah brušnej dutiny, za čo ale nemôžu sumce, ale brokovnica. Šerif Brody Dern sa pustí do vyšetrovania, no postupne zisťuje, že v Jeweli je viac záhad a tajomstiev, ako by mu bolo milé. Zvláš...

Laura Barrow - Vráť sa domov

Obraz
    Súrodenecké vzťahy bývajú zložité, čo si budeme. Ak si to vaši rodičia naplánovali tak, že budete mať pre život jedného alebo viacero parťákov, je to fajn. Ak máte ich plány u prdele a radšej by ste trávili čas so zubárom z 15ho storočia   než so súrodencami, to už je menej fajn. A keď do toho príde ešte viacrozmerná rodinná trauma, začína ísť do tuhého. Tak, ako v knihe Vráť sa domov od Laury Barrow.  Knihu preložila Jana Sliacka.     Savannah má dve sestry, lenže by mala mať tri. Keď bola dieťa, jej dvojička Georgia počas kúpania bez stopy zmizla a zvyšok zúfalej rodiny sa  nikdy poriadne nedozvedel, kam. Po takmer troch desaťročiach sa rozlietané sestry zlietnu späť do rodného mesta, k svojráznej babke, ktorá ich vychovávala, aby vykopali časovú kapsulu plnú harabúrd... no, spomienok (malé deti si nebudú chcieť uchovať opcie na akcie tokijskej burzy). Pri tom objavia fotku svojej sestry a ženy, ktorá zamixovala ich minulosťou ako naštvaná foodbl...

Nita Prose - Záhadný hosť

Obraz
       Vždy som mala slabosť pre nekonvenčných vyšetrovateľov. Oni tí fešáci z komisára Rexa a Kobry 11, čo majú situáciu vždy pevne v svojich mužných rukách, majú tiež niečo do seba, ale časom sa tá ich dokonalá sebaistota človeku omrzí. To taký metrosexuálny úzkostlivý Hercule Poirot, čo nemá problém prezrieť si mŕtvolu s roztrepanou hlavou, ale odstávajúci chlp vo fúzoch bude predýchavať tri dni, je z iného súdka. Alebo skvelá Holly Gibneyová, hypochondrická ultraintrovertka s výnimočne bystrým mozgom. Preto ma hneď zaujala aj Molly, hrdinka knihy Chyžná (tú som nečítala) a Záhadný hosť (tú som čítala) od Nity Prose. Vhodné slovenské slová do prekladu vypátrala Zuzana Močková Lorková.     Molly si žije svoj diskopříběh. V práci ju povýšili na hlavnú chyžnú, má úzky okruh dobrých priateľov a milovaného muža. Jej pozitívne vibrácie narúša iba smrť drahej starkej, no berie to ako to je  - ľudia nie sú medúzy, aby sa étericky vznášali donekonečna. Smrť ...

Sebastian Fitzek - Pozvánka

Obraz
     Viackrát som už spomínala svoj nevyvážený vzťah s nemeckým kráľom psychotrilerov Sebastianom Fitzekov . Väčšinou to dopadne tak, že on píše triler a ja som psycho, lebo ma vytáča priehrštiami dejových zvratov, ktoré síce zvládam sledovať, ale nezvládam ich umiestňovať na logickú dejovú linku. Napriek tomu musím uznať, že každá jeho kniha sa číta takmer sama, a ak ju čítate viac než 4 dni, pravdepodobne ste jednou nohou v kóme, máte doma novorodenca alebo ste sa v šlabikári ešte neprelúskali dostatočným počtom písmen, aby vám to umožnilo čítať prijateľným tempom. Každopádne jeho Pozvánka  u mňa nemohla zostať bez odpovede. Knihu preložila Zuzana Kováčiková.     Marla po traumatizujúcom detstve prekonala traumatizujúci zážitok, ktorý sa rozhodla kompenzovať traumatizujúcou prácou. Keď dostane pozvánku na školskú stretávku v tajomnej chate vysoko v horách, rozhodne sa urobiť aspoň niečo ako normálny človek a vydá sa sama na izolované miesto do spoločnosti...

Claudia Lux - Stačí podpis

Obraz
      Pri všetkej úcte ku cnostnému životu prostému akéhokoľvek hriechu, nezdá sa vám, že peklo je fascinujúcejšie než nebo? Podľa toho, čo všetko je považované za správanie Bohu nemilé, je jednoduchšie sa tam dostať, a zrejme sa tam toho aj viac deje. Niežeby to boli práve aktivity, v ústrety ktorým by sa človek rozbehol s iskrou v oku a nadšením v srdci (jedine že by iskra bola z letlampy a nadšenie iný názov pre  krvnú zrazeninu). Očividne nie som sama s týmto pekelníckym zmýšľaním, pretože peklo má väčšie zastúpenie aj v zábavnom priemysle, či už ide o rozprávky, filmy, knihy alebo ohňostroje. Delobuch s anjelom na obale by si asi nikto nekúpil, čo keď to bude namiesto rany z Aurory spievať chóry? Peklo si ako javisko vybrala aj Claudia Lux vo svojej prvotine Stačí podpis. Do češtiny ju preložil Lukáš Tomášek.     Lofofor Trip (dobre čítate. V pekle nemá nikto zvučné meno, z ktorého padajú nohavičky) pracuje na obchodnom oddelení Pekla. Nemá roztomilé k...

Olivovník - každá rodina má svoju vlastnú kadibúdku

Obraz
      Ak ma už trochu poznáte, možno vám neuniklo, že romantickým knihám veľmi neholdujem. Môže za to zrejme moja čitateľská mladosť. Chápete, keď opakovane čítate o mužoch, čo majú penis veľký a mocný ako Dankov stožiar, výdrž plemenného býka a k tomu všetkému ešte zmysel pre nehynúcu romantiku a vernosť Lassie, dosť to zamáva vašimi očakávaniami, keď príde na vzťahy s opačným pohlavím. Našťastie, dlhodobá liečba reálnym životom bola úspešná, no ako vedľajší účinok som si odniesla absolútnu nechuť voči romantickej literatúre. Čo je aj jeden z dôvodov, prečo na mňa doteraz nemali knihy nebohej Lucindy Riley bohvieaký účinok, respektíve som im ani len nedala šancu na mňa nejako zapôsobiť. Nechcelo sa mi púšťať do osemdielnej série, aby som sa potom zvyšok života zmietala medzi nechuťou pokračovať a túžbou zistiť, ako to dopadlo. Keď mi ale z neba (ehm ehm, z Tatranu) padla na hlavu jej "osamelá" kniha Olivovník, rozhodla som sa, že nastal čas zistiť, čo všetci na tej Lucy ...