Laura Barrow - Vráť sa domov

    Súrodenecké vzťahy bývajú zložité, čo si budeme. Ak si to vaši rodičia naplánovali tak, že budete mať pre život jedného alebo viacero parťákov, je to fajn. Ak máte ich plány u prdele a radšej by ste trávili čas so zubárom z 15ho storočia než so súrodencami, to už je menej fajn. A keď do toho príde ešte viacrozmerná rodinná trauma, začína ísť do tuhého. Tak, ako v knihe Vráť sa domov od Laury Barrow. Knihu preložila Jana Sliacka.

    Savannah má dve sestry, lenže by mala mať tri. Keď bola dieťa, jej dvojička Georgia počas kúpania bez stopy zmizla a zvyšok zúfalej rodiny sa  nikdy poriadne nedozvedel, kam. Po takmer troch desaťročiach sa rozlietané sestry zlietnu späť do rodného mesta, k svojráznej babke, ktorá ich vychovávala, aby vykopali časovú kapsulu plnú harabúrd... no, spomienok (malé deti si nebudú chcieť uchovať opcie na akcie tokijskej burzy). Pri tom objavia fotku svojej sestry a ženy, ktorá zamixovala ich minulosťou ako naštvaná foodblogerka. Sestry budú musieť prehltnúť nielen niekoľko piluliek Xanaxu, ale hlavne vzájomnú nevraživosť, aby odhalili rodinnú históriu a snáď aj Georgiin osud.

    Laura Barrow má skvelý štýl, ona síce píše bezpochyby rodinnú drámu, v ktorej sa dávne krivdy toľko melú, až pomelú aj prítomnosť, ale zároveň do deja zakomponuje niekoľko úsmevných scénok a humorných anekdot, že si čitateľovo boľavé srdce môže na chvíľu odpočinúť a schuti sa zasmiať. Ak nie je konštatovanie, že má niekto gráciu kravy na kolieskových korčuliach, geniálne, tak už neviem, čo áno. Príbeh sa síce odvíja postupne a pomaly, ale dej napriek tomu nestagnuje ani nie je nudný, sestry stále niečo riešia. Aktuálne problémy sa striedajú s ich spomienkami aj s pohľadmi do života ich babky Maryllyn, no autorka dokáže jednotlivé dejové linky podať dostatočne priamočiaro na to, aby v tom nebol bordel.

    Barrow ohromne kvitujem, že nenapísala sympatické postavy. Nedáva to zmysel, čo? Vysvetlím - ono je dosť ľahké držať palce niekomu, kto je čistý ako novorodencova košieľka (predtým, ako mu ju oblečiete, samozrejme) a za každých okolností koná správne. Ale dostať štyri rozdrapené osiny v zadnici (rátam aj babičku, tá je osina pro version ultra advanced), ktoré nevedia vystáť jedna druhú, a stále im neželať kompletnú aktualizáciu mobilu keď si potrebujú v prietrži mračien zavolať taxík? Tomu hovorím umenie! A presne tak to aj bolo. Savannah, Sue Ellen (nie tá z Dallasu), Rayanne aj Maryllyn sú každá svojím spôsobom zlomená, nespokojná a...nekonečne otravná. Ale o to viac potom človek dokáže oceniť, keď konečne vytiahnu hlavy zo zadku a začnú sa správať ako vyrovnané bytosti.

    Celkovo som mala z knihy skvelý pocit, ktorý však trochu narušil záver, ten sa mi zdal v mnohých ohľadoch uponáhľaný, triviálny a tiež, že by zniesol tak o dve lyžičky cukru menej. Akoby autorka zrazu sama nevedela, čo sa vlastne s Georgiou stalo, tak prijala prvé ako tak uveriteľné vysvetlenie. Vráť sa domov ani nie je kniha, ktorá by sa snažila primraziť čitateľa do kresla a šokovať ho okolnosťami, čo by sa mohli stať, ale iba preto, že nie sú absolútne vylúčené. Ide tam skôr o komplikovanú minulosť a to, ako nedá tie nenechavé paprče preč ani od prítomnosti a stále má negatívny dopad na konanie a životy hrdiniek. A tiež o to, že rodina je rodina, nech je akokoľvek pošramotená a pozohýbaná.

    Veľmi príjemné čítanie toto. Kniha, ktorá si vás získa nielen prekrásnou obálkou, ale aj srdečným príbehom osôb, ktoré si až neskôr dokážu uvedomiť, že niektoré prehry môžu byť vlastne dobre maskované výhry. Dej sa nesnaží byť násilne patetický, autorka sa ho nebojí zjemniť humorom, nepotrpí si na konštantnú hĺbku a to podľa mňa funguje skvelo. 

    Prajem príjemné čítanie! :)