Instagram

 Pridajte sa ku mne aj na Instagrame, kde okrem skrátených recenzií pre tých, ktorých nebavia dlhé kecy, nájdete moje čmáranice, fotky kníh a ktovie čo ešte.



Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Bol som dlho preč - predtým, než Jack získal Oscara

Obraz
     Občas sa označujem za knižného neznaboha - to väčšinou vtedy, keď sa náhodou dostanem ku knihe, ktorú mnohí velebia pre jej poetický štýl, neobyčajné jazykové figúry, nádherné myšlienky...a potom som tu ja, čo to potrebujem mať napísané po hrabliach, lopate a inom záhradnom náčiní, inak budem čumieť ako myš, ktorú vyorali, práve keď si dávala poobedného šlofíka blížiaceho sa k latentnej kóme. K čomu som sa tu však ešte nepriznala, je to, že ja som aj absolútny filmový neznaboh. S väčšou pravdepodobnosťou ma pristihnete sledovať film, ktorý je ovenčený viacerými Malinami než krík na vrchole plodnosti, než nejaký počin ocenený nahým zlatým mužom, ktorému chýba dôležitá súčasť anatómie. Takže asi nikoho neprekvapí, že aj film Miloša Formana Prelet nad kukučím hniezdom doteraz úspešne unikal mojej pozornosti (alebo skôr moja pozornosť unikala jemu). Aby som to napravila, prečítala som si teda knižnú predlohu od Kena Keseyho, román Bol som dlho preč.     Príbehom nás sprevádza Náčelník
Čítať ďalej

Prečo čítať Kinga

Obraz
     Dnes je sviatok pre všetkých milovníkov hororu, napätia a vynikajúceho čítania všeobecne. Totiž, pokiaľ viem, v skutočnosti nikto z nás sviatok nemá, takže žiadny mafinček s dezertnou sviečkou a pivo zdarma. Kto však sviatok má, je jeho kráľovská výsosť, maestro desu, eminencia hrôzy a šampión pútavého rozprávania, Stephen King. Pred 75 rokmi začal rozprávať svoj prvý desivý príbeh, v tom čase pravdepodobne o dusivej prázdnote, rozliehajúcej sa jeho vnútrom a nútiacej ho túžiť po sekrétoch žliaz vlastnej matky, prípadne o fatálnom znečistení, spôsobujúcom neznesiteľný diskomfort jeho sedacím svalom. Teda že je ako každý novorodenec hladný a posral sa, ale on vie aj najbanálnejšiu vec podať tak, že zostanete čumieť s otvorenou hubou.      No, vzhľadom k tomu, že nemám to šťastie a česť poblahoželať svojmu absolútne najobľúbenejšiemu, najmilovanejšiemu a najobdivovanejšiemu autorovi osobne, (všetci vieme ako by to dopadlo. Čosi by som nezrozumiteľne habkala a zrejme mu aj oslintal
Čítať ďalej

Na autismus jedině autibiotika – vtipná spoveď unavenej matky

Obraz
       Čo si predstavíte pod pojmom autizmus? Väčšine z nás zrejme blikne Dustin Hoffman, ktorý sa naučí naspamäť telefónny zoznam len tak, lebo môže, a výsledky posledného sčítavania obyvateľov Číny nemal po ruke. Teda niekto, kto je trochu divný, ale väčšinou schopný fungovania, s občasnou nutnosťou asistencie. Televízia aj beletria sa nás často snažia presvedčiť, že byť autistom obnáša to, že si človek možno nedokáže sám zaviazať šnúrky na topánkach, no má to kompenzované nejakou superschopnosťou – napríklad už spomínanou kybernetickou pamäťou, talentom nakresliť portrét zajaca s presnosťou na jeden ušný chlp, alebo výpočtom povinného zmluvného poistenia len tak z hlavy. Kniha Elišky Antošovej s názvom Na autismus jedině autibiotika však predstavuje život s autistami bez halivúdskeho pozlátka aj bez dramatizácie za účelom natáčania.     Eliška si svoj život predstavovala jednoducho. Vyštudovala psychológiu, dobre sa vydala, na rad malo prísť potomstvo a potom návrat k raketovej kari
Čítať ďalej