Instagram

 Pridajte sa ku mne aj na Instagrame, kde okrem skrátených recenzií pre tých, ktorých nebavia dlhé kecy, nájdete moje čmáranice, fotky kníh a ktovie čo ešte.



Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Cyklus vlkodlaka - dávno napísaná, dlho očakávaná kingovská jednohubka

Obraz
    Ako ja milujem knihy Stephena Kinga . Či som to už spomínala? Hej? No nič. Opakovanie je matkou múdrosti, takže vôbec nie som otravná a otrepaná, len sa snažím zmúdrieť. Raz sa to možno podarí. No a teraz, aby som konečne premostila k pointe, moje police zdobí už celkom pekný počet Števových diel. A hoci ma dokáže nadchnúť aj svojou novou tvorbou (kiežby ho písanie bavilo dlhšie než Fica politika), jeho starinky majú v mojom srdci špeciálne miesto svojou rýdzou hororovou temne lahodnou atmosférou. Niežeby na staré kolená a nové knihy strácal šmrnc, ale z jeho ranej tvorby presakuje taký ten necenzúrovaný oldschoolový des. Takže si zrejme viete predstaviť, ako som prijala správu, že po prvýkrát vyjde v preklade jeho dielko Cyklus vlkodlaka (správne, s jačaním, pišťaním, oslavným tancom a rachnutím zabudnutého šampusu z oslavy nového milénia).     Američania (a schopní jedinci s príslušnou znalosťou angličtiny) si môžu túto strhujúco ilustrovanú novelu vychutnávať už od roku 1983, ja
Čítať ďalej

Olivovník - každá rodina má svoju vlastnú kadibúdku

Obraz
      Ak ma už trochu poznáte, možno vám neuniklo, že romantickým knihám veľmi neholdujem. Môže za to zrejme moja čitateľská mladosť. Chápete, keď opakovane čítate o mužoch, čo majú penis veľký a mocný ako Dankov stožiar, výdrž plemenného býka a k tomu všetkému ešte zmysel pre nehynúcu romantiku a vernosť Lassie, dosť to zamáva vašimi očakávaniami, keď príde na vzťahy s opačným pohlavím. Našťastie, dlhodobá liečba reálnym životom bola úspešná, no ako vedľajší účinok som si odniesla absolútnu nechuť voči romantickej literatúre. Čo je aj jeden z dôvodov, prečo na mňa doteraz nemali knihy nebohej Lucindy Riley bohvieaký účinok, respektíve som im ani len nedala šancu na mňa nejako zapôsobiť. Nechcelo sa mi púšťať do osemdielnej série, aby som sa potom zvyšok života zmietala medzi nechuťou pokračovať a túžbou zistiť, ako to dopadlo. Keď mi ale z neba (ehm ehm, z Tatranu) padla na hlavu jej "osamelá" kniha Olivovník, rozhodla som sa, že nastal čas zistiť, čo všetci na tej Lucy majú
Čítať ďalej

Zberateľ očí - morbídna verzie detskej hry

Obraz
     Sebastian Fitzek je pre mňa autorom, s ktorým mám vskutku výnimočný vzťah. Teda, vo všetkej počestnosti, nemusíte si hneď predstavovať, že mi jeho fotka visí na zrkadle v kúpeľni a jeho osoba figuruje v mojich predstavách počas činností, o ktorých sa nepatrí hovoriť pred desiatou hodinou. Ako je napríklad driemanie pred telkou v tričku, čo zažilo rozpad Československa a so zmesou rôznych tekutín na ksichte (30% bude pravdepodobne zaschnutá salsa k čipsom a zvyšok sliny). Čo, vy snáď trávite večer inak? No nič, aby som sa vrátila k Fitzekovi, pre mňa je autorom, od ktorého si vždy rada prečítam knihu...pri ktorej je vysoko pravdepodobné, že sa mi nijako extra nebude páčiť. Neviem, čím to je, väčšinou, ak ma kniha nejakého autora neposadí na riť, viackrát si s ním ruku nepodám. Darcy Coates by o tom vedela rozprávať, keby jej nebolo srdečne u riti čo si malý človek z malého Slovenska myslí o jej knihách. Ale Fitzek? Od Pasažiera 23, čo bolo naše prvé rande, ma žiadna z jeho kníh nen
Čítať ďalej