Instagram

 Pridajte sa ku mne aj na Instagrame, kde okrem skrátených recenzií pre tých, ktorých nebavia dlhé kecy, nájdete moje čmáranice, fotky kníh a ktovie čo ešte.



Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Prečo sú Hry o život najlepším YA svojej doby

Obraz
       Happy Hunger games and may the odds be ever in your favor! Pardon, ja som síce človek, ktorému sa nožík v hornej zásuvke otvára (vo vrecku ho radšej nenosím, ktovie kde by som sa napichla keby sa mi zase sám od seba otvoril) pri nadmernom používaní angličtiny tam, kde sa dá bez ťažkostí aplikovať slovenčina (viem, že to znie neuveriteľne, ale naozaj existuje slovenský ekvivalent slova heartbreaking). No povedzme si úprimne, niektorým replikám pristane preklad asi tak, ako mne šaty s hlbokým výstrihom. Viete, ako vyzerám ja v šatách s hlbokým výstrihom? Páči sa vám prázdny regál? Nie? Lebo v ňom nič nie je? Ten istý princíp. Ale dnes tu nechcem rozprávať o svojich smiešnych proporciách, ale o tom, ako som sa po takmer 15tich rokoch znova pustila do svetoznámej (verím, že raz tu budeme používať slovo "kultovej") trilógie Suzanne Collins, do Hier o život. Alebo Hunger games, opäť princíp šiat s výstrihom. Hneď na úvod chcem zdôrazniť, že toto nebude môj klasický pokus o r
Čítať ďalej

Pohádka - Temná veža light version

Obraz
     Keď Stephen King vyhlási, že napíše rozprávku, ľudia mu veria asi tak ako nevesty Matovičovi, že bude dobre. On môže mať tie najlepšie úmysly, vytvoriť dvadsať spanilých princezien a k nim raz toľko chrabrých princov, nech je z čoho vyberať, no v momente, keď si sadne k plastelíne, aby z nej vymodeloval záporáka, mu z toho vylezie prinajlepšom temná fantasy. Raz už síce napísal dačo, čo sa k rozprávke dosť približovalo, dielko Dračie oči, ale tie sú tiež niečo také, ako keby sa Hry o tróny spárili s Narniou. Tentokrát to však vzal od podlahy a svoju knihu tvrdohlavo nazval Pohádka , aby nikto nemohol pochybovať. A hoci o žánri môžeme opäť tvrdo polemizovať, rozprávkový nádych sa tejto úžasnej knihe nedá uprieť.     Charlie Reade si toho už v živote odsral za dve vlečky. Prišiel o milovanú mamu, milovaný otec sa rozhodol utopiť žiaľ v kvasenom jačmeni, a sám Charlie sa s tragédiou tiež vyrovnáva po svojom. Čas je však celkom kvalitná náplasť a tak je v sedemnástich rokoch z Charlie
Čítať ďalej

Kriedou alebo mečom - nedostatok výchovy verzus vymytý mozog

Obraz
     Deťom občas šibe. A nemyslím teraz tým roztomilým spôsobom, keď si natiahnu na hlavu bombarďáky a hrajú sa na včielku Maju. Keď vyrastú z rozkošnej veľkosti 120 mesiacov a o slovo sa pomaly, ale isto začínajú hlásiť hormóny, v deckách sa niekedy prebudí to najhoršie z ľudskej podstaty. Skrátka, vedia to byť malí zlomyseľní satani, hlavne vo vzťahu jeden k druhému. Našťastie to väčšinou zostáva v medziach normy a zásah skôr narodených osôb ich dokáže stopnúť skôr, než by mohlo dôjsť k nejakej ujme. A aby som ľudským mláďatám nekrivdila, väčšina z nich disponuje aj samoreguláciou toho, čo už je fakt cez čiaru. O tom, čo by sa mohlo stať, keď tá samoregulácia začne vynechávať, píše Ján Gálik vo svojej knihe Kriedou alebo mečom.     V jeho diele príde totiž presne k tomu, čo som naznačila - deťom už nešibe, stali sa z nich zmenšené verzie gangstrov z Yakuzy a nič im nie je sväté. Ich spolužiaci, ktorí majú tú smolu, že sa niečím vymykajú z davu, či už je to zvýšený BMI index alebo prí
Čítať ďalej