P. O. Hviezdoslav - Hájnikova žena
O čom to je
Prenesme sa spolu opäť na hodiny literatúry a k tortúre zvanej "povinné čítanie" a zaspomínajme s láskou na Hájnikovu ženu. Možno chcete namietnuť, že si z nej už trt pamätáte a jediné, s čím sa vám spája, je otrepaný fórik na autorove iniciálky (hoď čítankou, kto si ho nikdy nenazval P. O. Boxom). A keď začnem že "Pozdravujem vás, lesy, hory..."? ahaaaa, žiarovčička, že jo? No ono to v sebe nesie viac než schizofrenický rozhovor s lesnou flórou, je to príbeh hájnika Miša Čajku a jeho pohľadnej žienky Hanky, ktorá nevdojak padne do oka nadržanému feudálovi a to nemôže dopadnúť dobre. Ani nedopadne, no v prvom rade pre toho týpka s modrou krvou, čo ju porozlieva po pitvore...ale v následku samozrejme ani pre Hanku a Miša.
Lyrika verzus epika
Dobre dobre, poznáme sa už nejaký ten piatok, takže tu nejdem nikoho balamútiť ako som sa znenazdania obrátila na slovo poetovo a vcítila sa do básnikovej lásky k prírode a do každej jeho myšlienky a že pri rozbore básne by som hviezdila sťa Večernica na zimnej oblohe. Trt makový, poézii furt rozumiem ako červík klobáse, ale veď vidíte to vydanie. To som musela mať, aj keby bolo po japonsky. Ale k maximálne vydarenej vizuálnej stránke sa ešte dostaneme. Hájnikovu ženu som čítala druhýkrát - poprvé to bolo za čias povinného čítania, keď som si spomenula v nedeľu na obed, že v pondelok ráno ju máme rozoberať. Bolo to krušné popoludnie, ale dala som to. Teraz mi už za zadkom nehorelo a mohla som dielu venovať pozornosť, ktorú si zaslúži. Niežeby to v mojom prípade bolo až tak platné, ja som celkom orezávatko, keď príde na lyriku, ale snažila som sa. V diele sa striedajú opisné, lyrické pasáže a veršovaná epika, ktorá je až prekvapivo ľahko pochopiteľná. Pred čitateľom sa odvíja príbeh mladej nevesty, ktorá zažíva nefalšované šťastie so svojím milým, a vôbec ju neserie, že žije pánubohu za chrbtom a čo si sama nedochováš, v Coop Jednote nekúpiš. Samozrejme, Hviezdoslav nebol autor psychotrilerov, takže básňou sa prepletá silná symbolika a mnoho obrazov má hlbší význam, než by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Našťastie, toto vydanie obsahuje komentár spisovateľky Dany Podradskej, ktorý mi v silnej miere zachraňoval riť, keď bol rozum krátky. Vďaka nej som pochopila, že jedľa tam nie je len na to, aby si mal hájnik čo vyrúbať na Boží hod, luster neslúžil iba na to, aby si pán veľkomožný nenabil držku, keď slniečko zašlo za obzor, alebo že rúbanisko má hlbší význam než ten, že sa na ňom možno dobre malín nažrať. Navyše pani Podracká popri vysvetľovaní symboliky stručne prerozpráva dej básne, takže ak mi niečo uniklo vo veršoch, ona mi to nenápadne osvetlila. Veľmi oceňujem takéto kvalifikované priblíženie klasickej tvorby súčasnému čitateľovi, toto dielo sa mi vstrebávalo omnoho ľahšie, než keď som bola odkázaná sama na seba.
Aká si mi krásna...
Poďme si niečo povedať o tom, ako veľmi, extrémne, enormne sa toto vydanie vydarilo. Už na pohľad je to kniha, čo zaujme aj tých, ktorí sa počas hodín literatúry vždy tvárili ako extrémny prípad chronickej plynatosti. Celá je zladená do folklórneho štýlu. Chrbát má červené plátenné spracovanie, stránky zdobia ľudové ornamenty - každú kapitolu iný, s tým všetkým ladí červená oriezka a absolútny vrchol programu, dámy a páni, sú dokonalé ilustrácie Zsolta Lukácsa. Tentokrát v čiernobielom prevedení, aby nenarušili celkové ladenie knihy. No skrátka, ak aj na ňu chcete len čumieť a Hviezdoslav je pre vás iba ten fúzatý ujo po ktorom sa volá recitačná súťaž, tak sa vám ju oplatí vlastniť. Nádhera, krása, majstrovské dielo.
Takže takto...
Nemusíš byť znalec klasiky, nemusíš byť milovník poézie, nemusíš byť profesor literatúry, táto kniha vznikla na to, aby urobila radosť. Dovolím si tvrdiť, že zo slovenskej poetickej tvorby je práve Hájnikova žena jednou z tých zrozumiteľnejších. Páči sa mi, že napriek hrozivej tragédii, ktorá postihne Čajkovcov, sa Hviezdoslav neuchýlil k temnote, ale svoju báseň zavŕšil pozitívne. Nezanecháva v čitateľovi ťaživý pocit márnosti. Pozrite, keď som to zvládla ja, čo je pre mňa Ide ide panáčik vrchol poézie, zvládne to fakt každý. Duplom, keď sú tam obrázky. A aké!
Komentáre
Zverejnenie komentára