Príspevky

Zobrazujú sa príspevky z dátumu jún, 2024

Maja Lunde, Lisa Aisato - Vládkyňa vetra

Obraz
     Niektoré knihy sú potravou dušu, iné pastvou pre oči, a potom sú tu také, čo sú nadupaným vysokokalorickým žrádlom pre celý organizmus. Vládkyňa vetra od Majy Lunde  rozhodne patrí medzi takéto klenoty, hoci povedzme si úprimne, ak niečo ilustruje Lisa Aisato, tak to môže byť aj manuál na obsluhu fúrika a bude to absolútny dokonalý skvost. Krásny príbeh rovnako krásne preložila Zuzana Bátorová Vahančíková.     Tobiasa posielajú rodičia na leto na vidiek, na ostrov Vaerland, aby tam nabral na váhe a hlavne aby sa trochu pozviechal z traumatických spomienok po prežití vojny. To však nie je také ľahké, keď sa vašou dočasnou pestúnkou stane mrzutá rybárka, žijúca v ústraní, ktorá si úsmev musí objednať z Aliexpresu a tak na nej potom aj vyzerá. Tobias pociťuje zatrpknutosť a smútok, no neskôr objaví v dome rybárky Lotte ateliér s maľbami fantastických postavičiek. Tajomná Vládkyňa vetra vzbudí jeho zvedavosť, no ešte viac autorka obrazov a hlavne to, akým spôsobom je prepojená s ďalší

Adam Kováčik - Nemé hlasy

Obraz
     Keď sa spomenie slovenský folklór, väčšine ľudí zrejme ako prvé napadnú nariasené točivé sukničky, rukávy čo vyzerajú, že do nich dokážete skryť polmetra domácej klobásy a ešte vám zvýši miesto na pôlt slaniny, blyšťavé čižmičky, výskajúce pesničky a Jožko Kroner sediaci na voze ťahanom párov volov. Nečudo, najznámejšie prezentácie sú ponímané práve v takomto kultúrnom duchu. Adam Kováčik sa vo svojej knihe Nemé hlasy zameral naopak na temnejšie oblasti ľudovej slovesnosti, na prízraky, kliatbu a smiech, ktorý vôbec nelieči, skôr naopak.     Tomášovmu dedkovi mrdlo v lebeni a tak mu zanechal dom na Orave. A potom odišiel do lesa a už o ňom nikto nikdy nechyroval. Tomášovi sa síce nezdá, že by skúsený hájnik len tak poblúdil v hore, no senilita nie je prieberčivá v tom, komu vymaže z mozgu cestu domov a spôsob ovládania fyziologických potrieb, takže darovanému koňovi nerobí extra preventívku spojenú s dentálnou hygienou. Keď objaví dedkove denníky, plné štandardných pracovných zázn

Stephen King - Řbitov zviřátek (Cyntorin zvieratiek)

Obraz
      O svojej nehynúcej a intenzívnej láske k Stephenovi Kingovi  som sa tu rozpísala toť nedávno, takže tentokrát mojich troch čitateľov ušetrím chválospevov (nemáte za čo) a rovno prejdem k tomu, že je snáď samozrejmé, že väčšinu jeho kníh mi nestačí prečítať iba raz. Nie každú mám síce potrebu hrotiť tak ako Mizériu, ktorú som čítala šesťkrát a aj tak si nemyslím, že je to konečný počet. Áno, presne už viem, o ktorú časť tela Paul príde v ktorej pasáži, ale to mi nebráni" v tom, aby som sama pristúpila k autokanibalizmu a zožrala si pery. Každopádne Řbitov zviřátek dlhé roky kraľoval na popredných priečkach môjho osobného Kráľorebríčka, a keď vyšiel v novom, ultratrendy kabátiku, rozhodla som sa zopakovať si zážitok v kvalitnom preklade Ivana Němečka.     Creedovci (nevolajú sa ako tí praľudia, to boli Krúdovci) sa prisťahujú do malebného domu v malebnom Ludlowe uprostred malebnej divočiny malebného Maine. Louis, Rachel, ich chutné deti Ellie a Gage, a samozrejme šarmantný koc

Juraj Červenák: Černokňažník - Bohyne a prízraky

Obraz
     Musím sa s hanbou priznať, že k slovenskej fantasy tvorbe pristupujem obozretne ako panna k vibrátoru. Niežeby som pochybovala o tom, že domáca scéna disponuje vysokokvalitnými autormi, ale keď párkrát padnete na hubu, nabudúce si už dáte pozor pod nohy. Zato taký Ďuro Červenák, to je pre mňa absolútna stávka na istotu. A keď príde na Černokňažníka Rogana, ejkejej čiernovlasý figurant mojich absolútne nevinných decentných snov, nie je o čom, jeho dobrodružstiev s extented verziou vlka po boku nebudem mať nikdy dosť.     Tretie súborné vydanie príbehov o černokňažníkovi Roganovi, potomkovi Černoboha a vytrvalého bojovníka s chamraďou ľudského aj neľudského pôvodu, obsahuje zbierku poviedok Vojna s besmi, román Prízraky na Devíne a zbierku noviel (aspoň myslím, no, je to dlhšie ako poviedka a kratšie ako román, moja kamoška Ivka by vedela, ja strieľam naslepo a tvárim sa múdro) Ostrov bohýň. O tej poslednej menovanej som už rečnila, ak ťuknete tuhľa , nájdete detaily, teraz sa budem

Anja Portinová - Zabudnuté deti

Obraz
      V dnešnej uponáhľanej dobe si človek ťažko hľadá čas sám na seba, a o to ťažšie je nájsť si ho pre iných. Nehľadiac na to, že môže ísť o osobu, ktorá by na svete ani nebola, keby ste sa tak nerozhodli (alebo keby ste nepodcenili dôležitosť chráneného styku, ale o tom inokedy). Zabudnuté deti však nie sú iba o tom, že po návrate z práce, upečení štyroch koláčov, natočení vlogu o delenej strave a pokropení izbovej kveteny dáte dieťaťu do ruky tablet, aby sa váš srdcový tep ustálil na prežiteľnej úrovni.  Alfréd Zabudnutý je zabudnutý v najdoslovnejšom význame. Jeho otec sa vybral na služobnú cestu a Alfrédovi venoval menej pozornosti než tamagočimu. Alfréd uvažuje, ako dlho dokáže prežiť na suchých cestovinách bez elektriny a financií, keď mu tajomný návštevník prehodí nutrične vyváženú večeru cez poštovú schránku. V duchu hesla "keď nič nemáš, nemáš čo stratiť" sa rozhodne dobrodinca konfrontovať a naďabí tak na Amandu, výstrednú dámu, ktorá má viac výnimočných schopnost

Conn Iggulden - Lev

Obraz
     Grécka história je fascinujúca. Ono v tom bude hrať rolu aj to, že je jedna z najdlhších zdokumentovaných, ak za dokumentáciu nepovažujeme kreslenie býkov uhlíkom po stenách (pri všetkej úcte k praľuďom. Stále mali viac mozgových buniek ako mnohí z ich potomkov). A úprimne, národ, ktorý považoval za dobrý nápad hodiť uhorky do jogurtu a vytvoriť z toho národné jedlo, si zaslúži rešpekt! Ja mám najradšej ich mytológiu (aj keď korenené mäso v kombinácii s uhorkami v jogurte má tiež niečo do seba), ale o ich histórii si rovnako rada prečítam, hlavne keď to je v stráviteľnej beletrizovanej forme, ako ponúka Conn Iggulden  vo svojej ďalšej knihe Lev. O skvelý preklad sa postarala Lucka Halová.     Tentokrát nepôjde o Ezopovu bájku o tom, že lev je macher len kým mu netrčia paprče zo siete. Sledujeme Perikla a Kimóna, zvučné to mená gréckych dejín, na ich hrboľatej, kostrbatej, sandále derúcej ceste za večnou slávou (alebo aj do prdele dejín, lebo úspech má krátke trvanie, neúspech je v