Conn Iggulden - Lev


     Grécka história je fascinujúca. Ono v tom bude hrať rolu aj to, že je jedna z najdlhších zdokumentovaných, ak za dokumentáciu nepovažujeme kreslenie býkov uhlíkom po stenách (pri všetkej úcte k praľuďom. Stále mali viac mozgových buniek ako mnohí z ich potomkov). A úprimne, národ, ktorý považoval za dobrý nápad hodiť uhorky do jogurtu a vytvoriť z toho národné jedlo, si zaslúži rešpekt! Ja mám najradšej ich mytológiu (aj keď korenené mäso v kombinácii s uhorkami v jogurte má tiež niečo do seba), ale o ich histórii si rovnako rada prečítam, hlavne keď to je v stráviteľnej beletrizovanej forme, ako ponúka Conn Iggulden vo svojej ďalšej knihe Lev. O skvelý preklad sa postarala Lucka Halová.

    Tentokrát nepôjde o Ezopovu bájku o tom, že lev je macher len kým mu netrčia paprče zo siete. Sledujeme Perikla a Kimóna, zvučné to mená gréckych dejín, na ich hrboľatej, kostrbatej, sandále derúcej ceste za večnou slávou (alebo aj do prdele dejín, lebo úspech má krátke trvanie, neúspech je večný). Aténam, Sparte a ostatným starovekým národom z pobrežia Egejského mora už lezie na nervy, ako sa im Perzia rozťahuje pred dverami - a teraz nemyslím koberec s orientálnym vzorom. Kimón ako skúsený účastník mnohých bitiek hbito šplhá po kariérnom rebríčku, zatiaľ čo Perikles si snaží uchmatnúť trochu slnka v jeho tieni a striedavo priateľa obdivuje alebo ho túži vymazať z historických kuloárov.

    Na rovinu hovorím, že táto kniha mi dala zabrať a bez hanby priznávam, že to mohlo byť skôr mojimi ustrelenými očakávaniami. Lebo darmo, keď je reč o Grékoch a ich bitkách, tak ja aj tak vidím chlapíka v plátovej sukničke čo máva odseknutou hlavou pred prerastenou chobotnicou, a v tomto prípade sa autor viac než na krvavé lázne zameral na politické a sociálne prostredie. Vôbec to nie je zlé, len sa mi ťažšie začítavalo a napriek kratším kapitolám sa nedostavil známy syndróm "už len jednu". Celkovo má Lev také pokojné tempo, kontrastujúce s turbulentným obdobím, o ktorom pojednáva.

    Náhľady do života v starovekom Grécku boli super. Autor sa nedal zviesť romantickou predstavou, že z narýchlo zasadenej gerbery môže vyrásť výstavný rododendron, neidealizuje neuvážené manželstvá ani sa neuchýlil k známemu klišé "zachránil si ma, moja duša je tvoja naveky a osobný priestor sa tiež preceňuje". Zdôraznil dôležitosť divadla nielen pre kultúrny a spoločenský život, ale aj pre politické postavenie - zjednodušene, robiť sponzora autorovi hier mohlo byť odrazovým mostíkom k rozhodujúcejším funkciám. Alebo cestou do pekla a na ulicu, ak bola hra prepadák. A hoci bola grécka armáda vysokoorganizovaným profesionálnym útvarom, to, že sme na jednej lodi, neznamená, že aj sme na jednej lodi. 

    Čo ma však rušilo, boli tematické a časové skoky a neuzatváranie jednotlivých vedľajších dejových liniek (tu musím podotknúť, že ide o prvú časť série, takže mnohé veci sa zrejme vysvetlia neskôr). Uznávam, že v knihe, v ktorej ide v prvom rade o vojenský konflikt, v druhom o spoločenské postavenie a v treťom o ekonomickú situáciu, je fakt, že sa tvoja žena akosi moc často pozerá na zadok tvojho priateľa menej než druhoradý, ale predsa len, keď to autor rozohral, mohlo padnúť aspoň pár rán do zubov. Aj Sparte by som dopriala viac priestoru, než dostala, hoci tuším, že ešte riadne zamieša pexesom v pokračovaní.

    Suma sumárum, ak máte radi historické fikcie úzko naväzujúce na skutočnosť, ale nepotrpíte si na obrazy vyhreznutých čriev a ľavého pľúcneho laloku napichnutého na bronzovom oštepe, Lev je rozhodne kniha pre vás. Príjemne spája hodinu dejepisu s čitateľnosťou beletrie, aj keď u mňa tá čitateľnosť trochu pokrivkávala - to je len subjektívny názor. 

    Prajem príjemné čítanie! :) 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Cyklus vlkodlaka - dávno napísaná, dlho očakávaná kingovská jednohubka

Matky a dcéry - Rodinné prípady v knižnej podobe

Talisman - niečo ako Nekonečný príbeh, niečo ako Narnia, zvyšok ako Chlapci z Nickelu