Stephen King - Řbitov zviřátek (Cyntorin zvieratiek)

 

    O svojej nehynúcej a intenzívnej láske k Stephenovi Kingovi som sa tu rozpísala toť nedávno, takže tentokrát mojich troch čitateľov ušetrím chválospevov (nemáte za čo) a rovno prejdem k tomu, že je snáď samozrejmé, že väčšinu jeho kníh mi nestačí prečítať iba raz. Nie každú mám síce potrebu hrotiť tak ako Mizériu, ktorú som čítala šesťkrát a aj tak si nemyslím, že je to konečný počet. Áno, presne už viem, o ktorú časť tela Paul príde v ktorej pasáži, ale to mi nebráni" v tom, aby som sama pristúpila k autokanibalizmu a zožrala si pery. Každopádne Řbitov zviřátek dlhé roky kraľoval na popredných priečkach môjho osobného Kráľorebríčka, a keď vyšiel v novom, ultratrendy kabátiku, rozhodla som sa zopakovať si zážitok v kvalitnom preklade Ivana Němečka.

    Creedovci (nevolajú sa ako tí praľudia, to boli Krúdovci) sa prisťahujú do malebného domu v malebnom Ludlowe uprostred malebnej divočiny malebného Maine. Louis, Rachel, ich chutné deti Ellie a Gage, a samozrejme šarmantný kocúr Winston Churchill, řečený Church - zostava ako z reklamy na pomarančový džús z bio citrusov. V susedstve ich privíta sympatický párik dôchodcov, Louis sa zabehne v novej práci, vyzerá to, že život sa raz rozhodol byť dokonalý. Mať za dvorom čudný cmiter plný rozjazdených domácich miláčikov nemôže stlmiť entuziazmus, aspoň nie do chvíle, keď sa raz Church nevráti domov. A potom sa síce vráti, ale už to nie je úplne ono. 

    Tento príspevok by mohol mať podtitul "Ako ma zabil rereading". Nie preto, že by som už Řbitov nepovažovala za absolútnu hororovú lahôdku. Viete, ako sa hovorí, že niekedy je pravý čas na pravú knihu? Tak na Řbitov je pravý čas, kým nemáte deti. Alebo kocúra. Lebo King nie je len majstrom v zhmotnení najhoršej nočnej mory. On vám opíše to najhoršie, čo si viete predstaviť, a potom to ešte nakŕmi rastovými hormónmi. Keby bol zubár, tak vám vyreže osmičku bez anestézie, potom vám ukáže krvavý tesák a s úsmevom oznámi, že je to vlastne sedmička. Jeho knihy vo mne dokážu vyvolať celú zmeť pocitov od radosti cez nostalgiu po dojatie a absolútny smútok. Teraz mi bolo na vracanie, a nielen z opisu telesného zápachu šelmy, ktorá sa vrátila z miesta, ktoré rozhodne nemá označený východ ústretovým bežiacim panáčikom.

    Řbitov nie je hororom od začiatku do konca. V tom tkvie jeho prepracovanosť. Prvá polovica knihy je vlastne príjemným rodinným románom, možno nepatrne okoreneným štipkou tajomna. King naozaj nie je z tých, čo by podcenili dôkladnú prípravu a už po troch stranách začal po čitateľovi hádzať zombie mačky. On vás pekne nechá spoznať, precítiť a obľúbiť si postavy, pochopiť ich vzájomné vzťahy a hĺbku citov, ktoré jeden k druhému pociťujú. Len si vychutnajte ich milé príhody, znepokojenie nad chorým dieťaťom, radosť vianočného rána, dôverný šepot v spálni. A dúfajte, že to tak aj zostane. Ach, naivní!     

    Musím povedať, že práve tá idylická časť knihy mi tentokrát dala najviac zabrať. Je dosť rozdiel, keď máte nejasný pocit, že sa stane niečo zlé, a keď vám je to jasné, a už len čakáte kedy to vypukne. No bolo zaujímavé sledovať, ako sa zmenila moja čitateľská optika v priebehu rokov. Kým počas prvého čítania som miestami nechápavo zdvihla obočie - také to skeptické "toto by nikto s kúskom mozgu v lebečnej dutine neurobil" - teraz som to už dokázala pochopiť. Viem, že by to urobil. Aj keby ho to malo zabiť. Aj keby vedel, že ho to zabije. Nechal by sa pokrájať na kocky do psej konzervy, zavrieť do nádrže s pyraňami na steroidoch a počúvať pri tom audioknihu statusov Ľuboša Blahu. A to, čo by z neho zostalo, by to urobilo. 

    Záver Řbitova považujem za jeden z najepickejších záverov hororovej knihy. Aj na Kingove pomery. Nejdem vám nič naznačovať, len podotknem že to bolo mocné. Števo v tejto knihe vlastne ani nepotreboval hmotného záporáka, čo by sa zakrádal stranami ako klebetnica pod plotom, hoci naznačil určitú entitu ťahajúcu za nitky. V Řbitově si však vystačil s mierou zúfalstva, akú ešte ľudská myseľ dokáže uniesť. 

    Nie som si istá, či túto knihu zvládnem ešte niekedy prečítať. Napriek tomu, že som takmer vyklopila obed medzi kapitoly, to však bol silný zážitok. Řbitov zviřátek je klasickou hororovkou, ktorú King dokázal pozdvihnúť na úplne inú úroveň dôkladným opisom vnútorného prežívania jednotlivých postáv. To najhoršie, čo sa v knihe stane, ani nemusí mať nadprirodzený charakter. Niekedy stačí chvíľku pozerať nesprávnym smerom. Dlho nad tým budem rozmýšľať.

    Prajem príjemné čítanie! :)