Juraj Červenák: Černokňažník - Bohyne a prízraky

     Musím sa s hanbou priznať, že k slovenskej fantasy tvorbe pristupujem obozretne ako panna k vibrátoru. Niežeby som pochybovala o tom, že domáca scéna disponuje vysokokvalitnými autormi, ale keď párkrát padnete na hubu, nabudúce si už dáte pozor pod nohy. Zato taký Ďuro Červenák, to je pre mňa absolútna stávka na istotu. A keď príde na Černokňažníka Rogana, ejkejej čiernovlasý figurant mojich absolútne nevinných decentných snov, nie je o čom, jeho dobrodružstiev s extented verziou vlka po boku nebudem mať nikdy dosť.

    Tretie súborné vydanie príbehov o černokňažníkovi Roganovi, potomkovi Černoboha a vytrvalého bojovníka s chamraďou ľudského aj neľudského pôvodu, obsahuje zbierku poviedok Vojna s besmi, román Prízraky na Devíne a zbierku noviel (aspoň myslím, no, je to dlhšie ako poviedka a kratšie ako román, moja kamoška Ivka by vedela, ja strieľam naslepo a tvárim sa múdro) Ostrov bohýň. O tej poslednej menovanej som už rečnila, ak ťuknete tuhľa, nájdete detaily, teraz sa budem s dovolením sústrediť na tie prvé dve. 

    Vo Vojne s besmi bude Rogan viesť...wait for it...vojnu s besmi v najrôznejších podobách. Nikdy ma neprestane baviť, ako Ďuro privádza k životu najrozličnejšie potvory zo slovanskej mytológie, aby ich potom Rogan mohol od života odviesť. Skúsené oko môže v príbehoch šípiť istú repetatívnosť - niečo straší vo veži, Rogan príde, Gorja dostane po papuli, Rogan švihne mečom a problem solved (občas musí mečom švihnúť aj viackrát, aby som bola spravodlivá). Mne to však vôbec neprekáža, pretože je jednak prirodzené, že si Roganove potulky udržujú určitý kolorit - ono by bolo dosť divné, keby zrazu zapichol Krutomor do stohu slamy a dal sa skladať origami - a okrem toho si aj tak každý príbeh zachová zapamätateľnú originalitu. Takže si tu užijete plnokrvný (aj krvi plný) zombie príbeh okorenený jašteričím národom, rande s bludičkou, príbeh o rusalkách s ekologickým nádychom (tá je moja obľúbená. Nikto na nikoho neziape ako sa opovážil, ale aj tak chytí za srdce) no a áno, Rogan si užije tiež, papľuh neverný. Všetky poviedky majú spoločný rýchly spád, veľa akcie, nechutné tekutiny, z ktorých je konvenčná krv ešte tou najmenej znepokojujúcou a v mnohých nie je všetko tak, ako sa na prvý pohľad zdalo.

    Prízraky na Devíne sa začínajú sťa rozprávka. Krásna dedička kňažského stolca (vždy som sa pozastavovala nad tým, ako sa sedí na stolci. Ja by som z neho druzgla trikrát za jedno dopoludnie) si za svojho choťa vyvolí toho, kto zbaví Devín zúrivého strašidla, čo považuje trhanie hláv za olympijskú disciplínu a snaží sa trénovať na kvalifikáciu. Rogan síce nie je z tých, čo by sa hrnul do rozdávania ruží pre nevestu (navyše v tomto príbehu je akurát aj pod chomútom. Hovorím, papľuh), ale keď ho Nitrianske knieža požiada o výpomoc, neváha. Nie preto, že by sa zrazu videl v roli kupliera, lenže kde sa čerti ženia, tam chce ísť za svedka. Musím povedať, že Prízraky na Devíne mali pre mňa taký veľmi príjemný, nepatrný "Hra o tróny fluid". Pri jednej scéne mi dokonca začalo hrať v hlave Rains of Castamere, vďaka Ďurovi za to. Príbeh je plný zvratov, zrady, dýk do chrbta (tých metaforických aj tých skutočných) a samozrejme, nebol by to Červenák, keby črevá nelietali povetrím ako nadopované dážďovky. 

    Červenák doprial Roganovi zakončenie jeho kariéry vo veľkom štýle (a možno aj nie, možno sa s ním ešte stretneme, nič nie je jednoznačné). Žiadny jeho obdivovateľ nebude sklamaný. Rogan je nadprirodzene ľudský sympaťák, s neochvejnými hodnotami, a pritom nepôsobí prehnane pozitívne, žeby mohol zvoniť ľuďom pred dverami aby sa porozprával o Ježišovi (on ako potomok starých bohov má aj na toto vyhranený názor), v boji je neľútostný a neohrozený, ale to neznamená, že si občas nevyváľa svoju mužnú bradu s masívnou sánkou v prachu, a jeho konverzácie s Goryvladom ma prestanú baviť, keď Jason Momoa prestane byť sexi a King zabudne ako písať výborné knihy.

    Prajem príjemné čítanie! :)

P. S. Ahoj Peťo, ďakujem že si čítal ;)