tyrkySOVA

    Už som to tu spomínala v súvislosti s prvou šloserovkou (keby niečo, obkec o nej nájdete tu ), no platí to stále - zrejme sa zhodneme, že Slovensko nie je práve krajinou snov, kde z neba padajú kávy zo Starbucksu, človek dostane adekvátnu lekársku starostlivosť skôr, než mu niečo je, a heslo "Pomáhať a chrániť" je každodennou realitou v uliciach, kde sa občan vlastne nemá čoho obávať, pretože ľudia sú takí zodpovední a uvedomelí, že kriminalita vykazuje záporné hodnoty. Kdeže, ono to nie je ani len tmavomagentové, nie že ružové (a udalosti posledných dní žiaľ poukazujú na smutnú pravdu, že mnoho Slovákov trpí nevysvetliteľnou mentálnou alergiou na akúkoľvek kombináciu farieb, ktorá pripomína dúhu). Ale verte či nie, ono by to mohlo byť ešte horšie. Ako? To nám ukázal Peter Šloser vo svojej druhej knihe    Polícia v rukách mafie. Názov, ktorý hovorí sám za seba, ale predsa si dovolím mu do toho trochu kecať aj ja.     Dej sa odohráva v blízkej budúcnosti...

     Diaľnica. Vynález, ktorý by mal ľuďom umožniť uraziť čo najdlhšiu vzdialenosť v čo najkratšom čase a čo najpohodlnejšie. V našich podmienkach ovšem táto predstava pokulháva ako zle podkutý kôň. Ak si na slovenskej ceste neodrazíte nápravu o výtlk, cez ktorý vidn o zemské jadro, tak máte šancu stať sa šampiónom v sudoku, vypestovať si vlastnú odrodu orchideje alebo sa naučiť naspamäť poznávacie značky všetkých okresov počas čakania v zápche. Odhliadnuc od týchto faktov, ani spoľahlivo plynúca premávka na diaľnici nevyzerá ako niečo, o čom by stálo za to písať knihu. Amor Towles si však myslel niečo iné a tak uzrelo svetlo sveta jeho ďalšie výnimočné dielo, Lincolnova diaľnica.     Emmett sa vracia domov po tom, čo si na pracovnej farme odkrútil trest za to, že mu rupli nervy. To by samo o sebe nebol dôvod na basu, akurát že jemu tie nervy rupli tak nahlas, že to niekto neprežil. A keďže nepatrí k tým, čo sa vyžívajú v tom, že v ňom zvyšok mesta vidí vraha, r...

     Občas stváram čudné veci. Napríklad viem, že neznášam ryby, ale aj tak ochutnám tuniaka v paradajkovej omáčke, lebo paradajky mám rada. Potom si po zvyšok dňa vyplachujem ústa dettolom, aby som si z jazyka zmyla rybaciu pachuť. Alebo sa pokúšam zacúvať s autom do brány, aj keď je úspech, že vôbec dokážem naštartovať a ísť rovno. Auto prežilo. Brána prežila. Kvetinový záhon sa po dlhšej rekonvalescencii a podpore blízkych postupne dáva dokopy. Môj posledný zvrátený experiment zahŕňal knihu, ktorá je označovaná ako historická, vychádzajúca zo skutočných udalostí a...romantická. Môj cynicko-sarkasticko-hovadský protiromantický sonar nezačal jačať ako bláznivý, lebo veď je to predovšetkým kniha o histórii. Čo by sa mohlo pokaziť? Nuž...o akej knihe to vlastne hovorím? Predsa o románe Ženy zo zámku Lafayette od Stephanie Drayovej.     Dejom nás sprevádzajú tri rozprávačky - Adrienne de Lafayette, manželka najznámejšieho francúzskeho revolucionára (aspoň teda pod...

     Myslím, že o fungovaní viacerých oblastí v Slovenskej republike má už málokto zidealizované predstavy. Možno tak deti do 8 rokov, ktorých ešte videoklip Mira Jaroša dokáže presvedčiť, že ujo policajt je tu na to, aby im pomohol v každej situácii, a nie aby musela mama obetovať peniaze odložené na nové Lego Ninjago na pokutu, lebo nožnice v autolekárničke sú dva dni po expirácii a navyše sa treba zbaviť bločkov. Samozrejme, tým sa nechcem nijak navážať do príslušníkov policajného zboru. Každopádne, bývalý správnej polda Peter Šloser to vo svojej prvotine Mafiánska poprava? rozbaľuje na rovinu a svojím bývalým kolegovcom polievočku nie že neprihrieva, on ju rovno strčí do vysokovýkonného mrazáku.      Ospalé ráno vo fiktívnej dedine Híd naruší riadna šupa, keď sa majiteľ prepravnej spoločnosti namiesto do obchodu po teplé rožky odvezie rovno na onen svet. Jeho auto totiž niekto vytuningoval ultravýhrevnými sedadlami - rozumej výbušninou priamo pod zadkom...