tyrkySOVA

     Strach bežne nepatrí k emóciám, ktoré by človek chcel zažívať na každodennej báze. Ťažko by si niekto išiel večer ľahnúť s túžbou, aby zase počul nevysvetliteľné zvuky z povaly, alebo sa nevedel dočkať návštevy zubára, lebo čo môže byť lepšie ako si obhrýzať nechty zubami, ktoré o chvíľu možno nebudete mať. Napriek tomu sa v určitých situáciách vystavujeme strachu dobrovoľne. Ja sa napríklad najradšej bojím s knihou v ruke - nie keď sa ňou pokúšam zneškodniť enormne vypaseného sršňa, ale keď si užívam strašidelný príbeh na jej stránkach. Najnovšie sa ku mne dostal hororový debut mladého slovenského autora Lukáša Poláka, Kriaky.     Kriaky sú malebnou dedinkou, ktorej dominantou je namiesto pamätníka s hovnom v dlani tajomné jazero so studňou. O tomto jazere kolujú znepokojujúce legendy, niektorí obyvatelia Kriakov ho nepokladajú za nevinnú vodnú plochu ani za útulné miesto na grupáč komárov, ale za živý organizmus s vlastnou, dosť zlomyseľnou vôľou. Keď d...

         Každý z nás mal ako dieťa svojho obľúbeného neživého parťáka. V tých kúzelných časoch to pre nás nebol len kus plyšu s neekologickou výplňou z plastových vlákien a očkami, ktoré sa po týždni zošúchali, čo hračke prepožičalo príťažlivý vzhľad pacienta s pokročilým šedým zákalom. Tieto zábavné parky pre roztoče a prapôvodcovia našej neskoršej alergie na prach boli pre nás dôverníkmi, spolupáchateľmi nevinných nezbedností (aj tých menej nevinných, vďaka ktorým dávala mama zarobiť Schwarzkopfu na pravidelnej báze) a najlepšími kamarátmi. J. K. Rowlingová tentokrát upustila od chlapíka s akútnou potrebou vitamínu D a plochým profilom, čo s kusom konára v ruke terorizuje partiu tínedžerov, a zobrala si na paškál puto medzi dieťaťom a jeho obľúbenou hračkou.     Jack a jeho plyšové prasiatko Mapi to spolu ťahajú od nepamäti. Mapi má už najlepšie časy za sebou a súťaž krásy by nevyhral, ani keby v porote sedia tri slepé myši, ale Jack ho miluje práve ...

      Anglický sympaťák Stuart Turton potešil minulý rok čitateľov originálnou detektívnou lahôdkou Sedem smrtí Evelyn Hardcastlovej. To bola tá kniha so šachovnicovo - morovou obálkou, ktorú sme si všetci chceli kúpiť už len preto, ako úžasne vyzerá. Tí poctiví, ktorí si nekupujú rezne len kvôli peknému prasiatku na balení a knihu kvôli príťažlivej obálke, vedia, že nám autor ponúkol spletitý prípad každý večer sa opakujúcej vraždy vo viktoriánskom sídle (úprimne, netuším v akom slohu bol postavený dom Hardcastlovcov, ale viktoriánsky znie tak atmosféricky. Rozhodne to nebolo rokoko). Tentokrát sa Stuart rozhodol opustiť bezpečie pevniny (niežeby v jeho prvej knihe bola pevnina bezpečná, nikto netúži byť sedemkrát zastrelený) a zaviedol nás na rozbúrené more vo svojej druhej knihe (opäť s veľmi sexi obálkou) Diabol a Temné vody.     Sammy Pipps je svetovo uznávaný riešiteľ záhad a generálny guvernér mu preukáže poctu plaviť sa s ním na obchodnej lodi z východoi...

      Kladní hrdinovia majú v príbehoch vždy protekciu. Samozrejme, dostanú do zubov, prejde ich parný valec, priškripnú si malíček do dverí, naháňa ich besný pitbull alebo sú nútení krájať kilo cibule v nevetranej miestnosti - netvrdím, že majú na holandských tulipánoch ustlané (lepšie ako ruže, nehrozí nebezpečenstvo zabudnutého tŕňa a jeho následnej implementácie do citlivých partií), ale v drvivej väčšine prípadov sa im podarí všetko prekonať a vyslúžiť si vavrínovú gloriolu a šampanské na stupni víťazov. Alebo zomrú hrdinskou smrťou, to dostanú tú gloriolu aspoň im memoriam a nikto sa na ich poslednej ceste škodoradostne neuškŕňa.     Na druhej strane, záporáci sú tí fascinujúci. Môžete ich neznášať, môžete dúfať, že toho tučného holuba postihne záchvat intenzívneho vyprázdňovania práve pri prelete nad ich hlavou, ale úprimne - ich motivácia, dôvod prečo naschvál nespláchnu verejný záchod a pol hodiny si vyberajú menu v mekáči, aby ho vonku vyhodili do koša...