Vianočné prasiatko - adventné dobrodružstvo plné stratených vecí

    

    Každý z nás mal ako dieťa svojho obľúbeného neživého parťáka. V tých kúzelných časoch to pre nás nebol len kus plyšu s neekologickou výplňou z plastových vlákien a očkami, ktoré sa po týždni zošúchali, čo hračke prepožičalo príťažlivý vzhľad pacienta s pokročilým šedým zákalom. Tieto zábavné parky pre roztoče a prapôvodcovia našej neskoršej alergie na prach boli pre nás dôverníkmi, spolupáchateľmi nevinných nezbedností (aj tých menej nevinných, vďaka ktorým dávala mama zarobiť Schwarzkopfu na pravidelnej báze) a najlepšími kamarátmi. J. K. Rowlingová tentokrát upustila od chlapíka s akútnou potrebou vitamínu D a plochým profilom, čo s kusom konára v ruke terorizuje partiu tínedžerov, a zobrala si na paškál puto medzi dieťaťom a jeho obľúbenou hračkou.

    Jack a jeho plyšové prasiatko Mapi to spolu ťahajú od nepamäti. Mapi má už najlepšie časy za sebou a súťaž krásy by nevyhral, ani keby v porote sedia tri slepé myši, ale Jack ho miluje práve preto - je to pre neho úschovňa najkrajších spomienok a známych vôní, ktoré ho upokoja aj vo chvíľach, keď sa jeho svet mení spôsobom, ktorý sa mu vôbec nepozdáva. To sa zmení akurát na Štedrý deň, keď Jackova nevlastná sestra v záchvate pubertálneho vzdoru Mapiho vyšmarí z okna auta na diaľnicu, čo nie je práve priateľské miesto pre malé textilné veci. Jackovo zúfalstvo má zmierniť nová hračka, Vianočné prasiatko - pre Jacka je to však len kus handry bez duše. O to väčšie je jeho prekvapenie, keď v noci Vianočné prasiatko ožije a ponúkne Jackovi možnosť vydať sa do Krajiny stratených, kde môže nájsť svojho milovaného Mapiho.

   J.K. Rowlingová prejavila svoj talent a neskutočnú fantáziu už v sérii Harry Potter. Vianočné prasiatko za ním v ničom nezaostáva, teda až na krutého šialeného Voldemorta, bandu jeho pätolizačov, mučenie a smrť - to sa do vianočnej rozprávky pre deti hodí asi ako Domestos do vareného vína. Rozprávačský štýl vo Vianočnom prasiatku je jednoduchý a láskavý. Skôr ako Rowlingová popustí uzdu fantázii a zoberie čitateľa do neobyčajnej krajiny plnej oživených predmetov, predostrie mu absolútne reálne starosti, akým môže dieťa čeliť - rozvod rodičov, strach z neželanej zmeny, stres či žiarlivosť. Zároveň absolútne nedospelácky priznáva, že my, skôr narodení, máme občas vedenie dlhé ako zoznam neposlušných v base a aj keď si radi nahovárame opak, nie vždy všetkému rozumieme, pretože áno, strata obľúbenej hračky je koniec sveta a nemusí mu ani predchádzať koniec mayského kalendára. 

    S postavou Jacka sa určite dokáže stotožniť každé dieťa a aj pre staršieho čitateľa je ľahké s ním sympatizovať. Je to dobrý a rozumný chalan, ale aj jemu rupnú nervy keď príde o svoju milovanú hračku a okolie sa tvári že je to niečo, čo vyrieši pekné slovo a totálne nešarmantná náhrada. Ja mám tiež v živej pamäti svojho medveďa, ktorý vyzeral, že prežil štyri armagedony a stret s obrneným transportérom, a obsahoval viac mojej DNA než ja, no keby mi niekto navrhne, že ho vymení za nový kus, pošlem ho do prdele. Teda, nepošlem, to by znamenalo ísť spať bez rozprávky, ale chápete ako to myslím - Rowlingová skrátka prostredníctvom Jacka skvelo vykreslila to nepochopiteľne silné puto, ktoré si dokáže dieťa vytvoriť k hračkám. Vianočné prasiatko zo začiatku na rozdiel od Mapiho nie je milé ani sympatické - vlastne je to taký malý otravný egomaniak. Jeho charakter však prejde vývojom do takej miery, akej toho len môže byť oživené textilné hospodárske zviera schopné, a čitateľa zvládne neskôr prekvapiť - toho cieľového určite a staršieho možno tiež.

    Krajina stratených, po ktorej putuje Jack s prasiatkom v snahe nájsť Mapiho, ma neskutočne bavila. Rowlingová vytvorila trochu depresívne, ale rozhodne očarujúce miesto plné rôznych predmetov, o ktorých pohodlí rozhoduje snaha ich majiteľov o ich nájdenie. Môžete sa tešiť na westernové mestečko s okuliarmi v úlohe šerifa, pôvabnú dedinku s adresárom trpiacim matovičovským komplexom vlastnej dôležitosti alebo Benátky pre predmety, ktorých strata najviac bolela. Okrem tejto hierarchie autorka vypracovala systém triedenia a presúvania medzi jednotlivými kategóriami, o ktorého efektívnosti môže náš očkovací portál snívať so slzou v oku a definovala aj možnosť návratu späť do sveta živých. Rôznorodosť Krajiny stratených je zvýraznená tým, že do nej okrem kľúčov, snubného prsteňa a ortopedickej vložky do topánky môžu zablúdiť aj emócie, bolesti alebo zlozvyky. Som si istá, že po nej dodnes blúdi aj môj rozum. Neboj sa, kamoš, raz ťa snáď nájdem. 

    A samozrejme, čo by to bolo za rozprávku bez desivého záporaka? Vo Vianočnom prasiatku si úlohu antagonistu s pôvabom sebe vlastným a elegantnou gráciou strihol Stratožrút - despotický, desivý a pažravý samozvaný vládca a dozorca nad poriadkom. Na rozdiel od Harryho Pottera však tentokrát Rowlingová vytvorila záporáka, ktorý nedoženie dieťa k nočným morám a pomoci psychoterapeuta. Stratožrút je strašidelná a nepríjemná postava, ale v takej akurátnej miere - vzbudzuje znepokojenie, ale nie smrteľnú hrôzu. Aspoň teda u čitateľa, postavy v knihe sú na tom horšie, keď majú za zadkom niečo, čo si chce z ich tela vytvoriť doplnok svojho plechového outfitu. 

    Kniha je rozdelená na krátke kapitolky, čo z nej robí ideálneho adepta na adventné čítanie na dobrú noc - hoci musím spomenúť, že niektoré kapitoly sa končia takým štýlom, že vám dieťa sľúbi aj čertovo ľavé kopyto a zlaté rolexky, len aby sa dozvedelo, čo bolo ďalej. Prostredníctvom stratených nešťastných hračiek sa Rowlingová snaží do príbehu prepašovať aj nejaké to poučenie, ale nemala som pocit že by na do mnou stála s rákoskou v ruke a hrozila výpraskom, ak si okamžite neupracem izbu. 

    Vianočné prasiatko je krásnou rozprávkou, ktorá poteší nielen v období, keď sme už 14x videli Tři oříšky a medovníky nám trčia aj z uší. Je to príbeh prestúpený sviatočnou atmosférou, ale jeho čaro si dokážete vychutnať v máji rovnako ako v decembri. Nájdete v ňom v podstate jednoduchý, ale čarovný svet, dobrodružstvo, humor, ale aj poučenie a záver dojme nejednu láskavú dušu. Ak si potrebujete oddýchnuť a nostalgicky si zaspomínať na časy, keď predstavoval výber medzi hojdačkou a preliezačkou najväčšiu životnú dilemu, Vianočné prasiatko je správnou voľbou.

    Prajem príjemné čítanie! :)
 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Prečo sú Hry o život najlepším YA svojej doby

Pohádka - Temná veža light version

Cyklus vlkodlaka - dávno napísaná, dlho očakávaná kingovská jednohubka