Diabol a temné vody - Karibik bez romantiky a Johnyho Deppa


     Anglický sympaťák Stuart Turton potešil minulý rok čitateľov originálnou detektívnou lahôdkou Sedem smrtí Evelyn Hardcastlovej. To bola tá kniha so šachovnicovo - morovou obálkou, ktorú sme si všetci chceli kúpiť už len preto, ako úžasne vyzerá. Tí poctiví, ktorí si nekupujú rezne len kvôli peknému prasiatku na balení a knihu kvôli príťažlivej obálke, vedia, že nám autor ponúkol spletitý prípad každý večer sa opakujúcej vraždy vo viktoriánskom sídle (úprimne, netuším v akom slohu bol postavený dom Hardcastlovcov, ale viktoriánsky znie tak atmosféricky. Rozhodne to nebolo rokoko). Tentokrát sa Stuart rozhodol opustiť bezpečie pevniny (niežeby v jeho prvej knihe bola pevnina bezpečná, nikto netúži byť sedemkrát zastrelený) a zaviedol nás na rozbúrené more vo svojej druhej knihe (opäť s veľmi sexi obálkou) Diabol a Temné vody.

    Sammy Pipps je svetovo uznávaný riešiteľ záhad a generálny guvernér mu preukáže poctu plaviť sa s ním na obchodnej lodi z východoindickej kolónie späť do Amsterdamu. Akurát, že ju strávi zatvorený v smradľavom kamrlíku a v Amsterdame ho nečakajú ovácie a záplava tulipánov, ale súd a tesná škriabajúca kravata, pretože je obvinený z neznámeho zločinu. Plavba na lodi Saardam sa však čoskoro stane utrpením aj pre ostatných cestujúcich - okrem potkanov a námorníkov s nízkym stupňom hygieny a vysokým stupňom alkoholu v krvi sa po palube začne motať tajomný prízrak, predpovedajúci príchod démona, ktorý je ako nákup cez teleshoping - ponúka zdanlivo neodolateľnú odmenu, no žiada vysokú cenu. Tých, ktorí odmietnu, čaká smrť. Aj pôvodne skeptickí pasažieri sa začínajú zmierovať s predstavou, že Saardam je prekliata a nič dobré ju nečaká.

    Už vo svojej prvej knihe preukázal Stuart Turton talent na také zamotávanie zápletky, že aj Alexander Veľký by sa svojim mečom len poškriabal za uchom a povedal že toto nedá. V rovnakom duchu sa nesie aj Diabol a temné vody - jedna záhada strieda druhú, autor občas čitateľovi hodí kosť tým, že niečo objasní, ale je to len taká omrvinka zo štvorposchodovej torty so striptérom vo vnútri a na úplné objasnenie príde až v závere knihy. Osobne nie som zástancom prekomplikovaných dejových liniek, ale Turton sa dokáže držať zlatej strednej cesty medzi triviálnou zápletkou na štýl hádanky z Macka Pusíka a Fitzekovskou megalomániou. 

    Atmosféra na obchodnej lodi je vybudovaná veľmi realisticky a bez romantických predstáv (hoci autor v závere priznáva že si od dobovej reality odbehol taký polmaratón, pretože skutočné historické fakty mu neladili s jeho víziou. No čo, aspoň to prizná). Takže žiadni Piráti z Karibiku, kde sa guvernérova dcéra ocitne sama na lodi plnej lotrov, dostane najesť, pekne ju oblečú a jej poctivosť zostane čistá ako okvětí bílé lilie. Turtonovi pasažieri sú vopred upozornení, že sa nemajú motať posádke pod nohy, ak nechcú skončiť ako nezvestná položka na zozname cestujúcich a prilepšenie jedálnička žralokov. Ak by teda žralokom zostalo niečo viac ako ohlodané kosti, predsa len, jesť niekoľko mesiacov len sucháre nie je bohvieaká vyvážená strava. Keď sa k prirodzene ponurej atmosfére niekoľkomesačnej monotónnej plavby navyše pridá nadprirodzene ponurá atmosféra zákerného démona, ktorý dokáže aj svedomie čestného človeka naštrbiť ako kus šutra modranskú keramiku, príbeh by sa dal považovať za hororový. Obhrýzať si pahýle prstov od strachu možno nebudete, ale Turtonovi sa rozhodne podarilo vykresliť tiesnivé a bezútešné prostredie na míle vzdialené romantickej plavbe na lodi lásky.

    Postavy autor poňal trochu čierno-bielo - ponúka nám niekoľko absolútne čestných a bezúhonných exemplárov a v kontraste k nim potom chamtivých samoľúbych zlosynov (keď sa tak nad tým zamýšľam, zapadli by do nášho parlamentu), no nájde sa aj zopár charakterov, ktoré sa nehodia do žiadnej škatuľky. V Diablovi a temných vodách sa opäť stretne pomerne rozsiahly dav, ale na začiatku knihy nájdete menný zoznam, a zase treba priznať že by bolo divné keby sa na obchodnej lodi plavili traja, aj keď sa z nej postupne vykľuje loď duchov. Niektorých protagonistov však Turton na môj vkus sprovodil zo sveta unáhlene, keď si už dal toľko práce s ich fyzickým a čiastočne aj psychickým vykreslením, mohol ich nechať realizovať sa trochu dlhšie, než z nich urobil kebab. 

    S rozuzlením zamotanej zápletky si autor poradil veľmi dobre. Na to, koľko otázok v deji rozohral a akým smerom sa uberal, sa mu podarilo väčšinu z nich uspokojivo zodpovedať. Niektoré odhalenia sa mi však zdali nedotiahnuté a spomenuté len tak medzi rečou, akoby si Turton zrazu spomenul, že nás už dlho ničím neovalil a je to treba napraviť. Celkový dojem z knihy mi to nepokazilo, no keď už sa chce autor s čitateľom zahrávať, treba to buď doviesť do detailov, alebo sa na to radšej vyprdnúť. Absolútny záver je na môj vkus trochu superhrdinský, to je ale len vec preferencií, a rovnako ako v prípade Evelyn naznačuje možné pokračovanie. Alebo aj nie - je to ten tip konca, keď je samotný príbeh pekne ukončený, ale postavy sa tvária, že by ešte k tomu mali čo povedať. 

    Stuart Turton si knihou Diabol a temné vody rozhodne neurobil hanbu. Ponúka nám strhujúco plynúci, napínavý príbeh s pirátskou atmosférou, jemnou nevtieravou romantickou linkou, plný záhad, utajenej zrady a prepichnutých chrbtov aj hrudníkov. Číta sa veľmi dobre a ľahko, nemá žiadne hluché miesta, a hoci môže niekomu pripadať dej príliš prekombinovaný, ja som si túto plavbu užila naplno a bez morskej choroby. Hoci teda pri opise ogrcanej paluby po búrke som mala na mále.

    Prajem príjemné čítanie! :)

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Bol som dlho preč - predtým, než Jack získal Oscara

Dievča, žena, iné - zbierka príkladov spoločenskej intolerancie

Longeaterra: Prvý skok - na Mars a ešte ďalej