tyrkySOVA

      Richard Osman je vo svojom rodisku známa firma. V televízii je doma - nie preto že by chudák nemal kde bývať, no je tvorcom a moderátorom niekoľkých zábavných programov. Lenže kto by bral vážne komika, ktorý nenapísal žiadnu knihu, a tak Richard Osman svet obohatil aj o niekoľko nepostrádateľných kníh zábavno-poučného charakteru, napríklad 100 najnezmyselnejších vecí na svete (zaujímalo by ma ktorú priečku obsadila kniha s takýmto názvom). Jeho románovým debutom je však Štvrtkový klub detektívov, sympatická líštička (hej, je to líška, nie vlk), ktorá tento rok zbúrala pulty kníhkupectiev a vyskratovala portály e-shopov.     Elizabeth, Joyce, Ibrahim a Ron sú obyvateľmi luxusného komplexu Coopers Chase pre seniorov a zároveň členmi Štvrtkového klubu detektívov. Zatiaľ čo ich susedia trávia dni napínavým striedaním hladko-obratko, adrenalínovým pestovaním izbových rastlín alebo nikdy neomrziacim porovnávaním zručností vnúčat a pravnúčat, oni štyria radšej vy...

      Ak sledujete knižné účty na Instagrame (slovami Sheldona Coopera, žmurk žmurk), len ťažko mohla vašej pozornosti uniknúť kniha Slepý život. Napriek názvu sa nejedná o manifest zväzu nevidiacich, ale o rozsiahly a temný fantasy príbeh. Autorkou je Slovenka vystupujúca pod menom H.J. Bornemisza (gratulujem k výberu pseudonymu, konečne niečo, čo neznie ako chorvátska zmrzlina alebo osviežovač do auta) a ide o prvú časť série pod názvom Večná lož.     Ako už názov prezrádza, vo svete, ktorý Bornemisza vytvorila, ľudia nevidia všetko, čo by mohli. To neznamená že sa potácajú s predpaženými rukami a narážajú do stien, ale vidia len ďalších ľudí. A pritom ich sused môže byť pokojne elfský vrah, alebo zdieľajú posteľ a telesné tekutiny s tristo rokov starou čarodejnicou. Môže za to clona, ktorá filtruje ich zrak, takže vidia len to, čo im ostatné rasy vidieť umožnia. Žijú v sladkej nevedomosti, opantaní predstavou, že sú pánmi tvorstva, a pritom sú obklopení škria...

      Séria Fablehaven od Brandona Mulla sa na knižnom trhu dostala do pozície slonieho kla - bežne v obchode sa kúpiť nedala už niekoľko rokov, a na internetových bazároch za ňu pýtali sumu, za ktorú by ste si mohli kúpiť obličku bieleho leoparda alebo letenku do Ameriky (skôr by som odporúčala tú obličku. Načo vám bude v karanténe letenka?). Našťastie boli prosby opäť raz vypočuté a vďaka vydavateľstvu Fortuna Libri sa čitatelia, skladujúci v mrazničke vedľa hrášku a husacej pečene aj leopardiu obličku, dočkali dotlače. Konečne si Čaroles mohli dovoliť aj menej majetní (napríklad ja - musela som sa uspokojiť s obličkou z kuraťa, na leopardiu nemám) a samozrejme som sa pokušeniu ani nepokúšala odolať.     Dejom nás sprevádzajú súrodenci Kendra (14) a Seth (11) - ona zodpovedná, rozumná a zdvorilá, on - malý tŕň v zadku. Ich rodičia musia ísť na výletnú plavbu do Škandinávie (aj mne by mohol niekto nanútiť dovolenku, hoci nie za takých okolností ako im, to radše...

      Ani neviem, ako začať. Teda, viem, samozrejme, ale to, že Stephen King píše úžasne, ste už odo mňa počuli (viackrát), že každá jeho kniha je pre mňa väčším zážitkom ako mraznička plná nanukov pre obyvateľa Sahary tiež (viackrát), rovnako aj to, že každý jeho nový príbeh očakávam s nadšením čivavy, keď ju konečne pustia z LV kabelky (viackrát). Takže načo sa opakovať, poďme rovno na vec.     V novej zbierke s optimistickým a láskavým názvom Když teče krev (no čo, mohol by to byť aj manuál na zabíjačku) nám King ponúka štyri nové poviedky. Viem, tiež by som prijala minimálne štyrikrát toľko, ale raz darmo, kríza je, musíme sa uskromniť. Telefon pana Harrigana nezmění Chuck ův život, protože když teče krev, přijde krysa. Na prvý pohľad táto veta nedáva zmysel (ani na druhý až desiaty), no sú to názvy štyroch príbehov, ktoré nemajú typický hororový ráz, ani nie sú takmer neznesiteľne temné ako tie zo zbierky Mlha, čo im však neuberá na napínavosti a originalit...

      Stále omieľam, že young adult literatúre sa vyhýbam väčším oblúkom ako Igor sebakritike. Už roky som nečítala z tohto subžánra knihu, ktorá by ma aspoň trochu oslovila. Možno to bude tým že ja už veľmi kategóriu YA nespĺňam, skôr sa blížim k OA - old adult, nie obchodná akadémia, hoci aj tú mám za sebou. No raz za čas sa objaví kniha, ktorá má taký zaujímavý námet a zo všetkých strán zbiera toľko ovácií, že moje odhodlanie nečítať YA poľaví sťa tretí gombík zospodu na košeli dlhoročného konzumenta McDonaldu. Takže som podľahla počinu Neala Shustermana s optimistickým názvom Smrtka. Bezvýznamná poznámka: U nás je to Kosec. Slovenský preklad je určite skvelý, ale keď sa povie kosec, mne sa vybaví ten pavúčik s nohami dlhšími než Sklenaříková, takže som radšej siahla po českej verzii - smrtka je proste smrtka, týpek s kosou ktorého málokto rád vidí.      Predstavte si svet, v ktorom sa neumiera, a skúste pritom nemyslieť na prvotinu Zuzany Smatanovej (u ...