Když teče krev - štyri nové lahôdky z pera majstra

 

    Ani neviem, ako začať. Teda, viem, samozrejme, ale to, že Stephen King píše úžasne, ste už odo mňa počuli (viackrát), že každá jeho kniha je pre mňa väčším zážitkom ako mraznička plná nanukov pre obyvateľa Sahary tiež (viackrát), rovnako aj to, že každý jeho nový príbeh očakávam s nadšením čivavy, keď ju konečne pustia z LV kabelky (viackrát). Takže načo sa opakovať, poďme rovno na vec.

    V novej zbierke s optimistickým a láskavým názvom Když teče krev (no čo, mohol by to byť aj manuál na zabíjačku) nám King ponúka štyri nové poviedky. Viem, tiež by som prijala minimálne štyrikrát toľko, ale raz darmo, kríza je, musíme sa uskromniť. Telefon pana Harrigana nezmění Chuckův život, protože když teče krev, přijde krysa. Na prvý pohľad táto veta nedáva zmysel (ani na druhý až desiaty), no sú to názvy štyroch príbehov, ktoré nemajú typický hororový ráz, ani nie sú takmer neznesiteľne temné ako tie zo zbierky Mlha, čo im však neuberá na napínavosti a originalite. Poďme si ich predstaviť bližšie.

    V úvodnom príbehu Telefon pana Harrigana sa stretávame s deväťročným Craigom, chlapcom obdareným talentom na literárny prednes, ktorý ako brigádu namiesto roznášania novín praktizuje predčítanie staršiemu susedovi, pánovi Harriganovi. Dej sa odohráva roku Pána na začiatku tisícročia, v časoch, keď sa z nahryznutých jabĺčok začali nesmelo vykľúvať prvé smartfóny - a dva z nich sa stanú pre Craiga a pana Harrigana komunikačným prostriedkom aj na vzdialenosť, kam nedosiahne žiadny telefón, či už chytrý alebo supergeniálny. 

Pointu tejto poviedky som pôvodne tipovala na obrátenie milého starého pána z milovníka kníh v technologického závisláka s očami večne prilepenými na displeji (prípadne mohol z ošúchaného obleku presedlať na tepláky a tričko JBMNT) ale nakoniec to bolo o niečom úplne inom. Zo všetkých štyroch príbehov má tento asi najbližšie k hororu, no stále to nie je primárne hrôzostrašná báchorka, ktorá vás má obrať o nechty, chuť do jedla a spánok. Naopak, zaoberá sa pocitom zodpovednosti aj za činy, ktoré si niekto iný zapríčinil sám, túžbou po spravodlivosti a ľudskou psychikou, v ktorej sa King dokáže nimrať so zápalom šialeného neurochirurga. 

    Chuckův život bol pre mňa najoriginálnejšou poviedkou. Je členená do troch dejstiev, ale retrospektívne - takže sa začína na konci. Tým myslím koniec všetkého - najskôr padne internet, potom Kalifornia do oceánu a nakoniec všetko ostatné. Tejto apokalypse predchádzali tajuplné bilboardy, reklamy a grafitti oslavujúce Chuckov odchod do dôchodku a poďakovania za skvelých 39 rokov. Hrdinovia príbehu sa už nestihnú dozvedieť ich význam, my ako čitatelia budeme mať viac šťastia (hlavne preto že sa náš svet nechystá zhasnúť ako dvadsaťročná úsporná žiarovka). 

Chuckův život obsahuje mnoho filozofických prvkov, okrem iného sa zaoberá ohromnou kapacitou ľudskej mysle (pri čítaní internetových diskusií má človek sklon o tom silno pochybovať, ale vraj toho v hlave naozaj nosíme veľa), kladie otázku, či nie je lepšie neočakávané utrpenie než čakanie naň a obsahuje ďalšiu zo série Kingových nezabudnuteľných tanečných scén. On sám tanec miluje, a z jeho kníh to je cítiť - zatiaľ čo mnoho iných autorov vám predostrie dve postavy uprostred parketu na nejakú bližšie neudanú pieseň, zato nezabudnú špecifikovať ktoré telesné partie si počas tanca stihli vyšetriť a ako ďaleko od mandlí sa ocitli ich jazyky, Stephen King sa sústredí na zážitok - spomenie skladbu (ktorú si okamžite musím vyjútubovať), opíše kroky, výrazy tvárí, pocity ako tanečníkov, tak aj ich pozorovateľov, skrátka dokáže aj uprostred krvavého masakra (hoci to nebol tento prípad) vytvoriť tak nádherné predstavenie, že sa usmievam ako slniečko na vlečke kravského bio-eko-raw-hnoja a presviedčam tú slzu v kútiku oka, aby pekne zaliezla naspäť do kanála (slzného). 

    Poviedka, po ktorej je pomenovaná celá kniha - Když teče krev - je voľným pokračovaním knihy Outsider, takže sa opäť stretávame s Holly Gibneyovou, ktorá prvýkrát podniká pátranie vo vlastnej réžii. Príbeh je ucelený a pekne vysvetlený, zorientujete sa v ňom aj bez predchádzajúceho čítania Hodgesovskej trilógie (Pán Mercedes a tie ďalšie) a už spomínaného Outsidera, ale ak sa na tieto knihy chystáte, s poviedkou Když teče krev by som odporúčala počkať. Nakoľko v nej vystupujú rovnaké postavy, nemôžeme očakávať, že sa ani raz neobzrú za minulosťou a o udalostiach z kníh sa budú striktne vyjadrovať ako o Téme zakázanej a nikdy nespomínanej - takže sa Stephen King nedokázal vyhnúť niekoľkým spoilerom z Pána Mercedesa a Outsidera. 

Ak sa však do tejto lahôdky pustíte, čaká vás neznesiteľne napínavý, na taký krátky rozsah krásne prepracovaný mysteriózny príbeh. Vravela som si, že by si to zaslúžilo aj celú knihu, no chápem Kingove pohnútky - poviedku s podobným námetom ako mal Outsider som si vychutnala ako labužnícku jednohubku, no dve knihy na takmer rovnakú tému by sa mohli stretnúť s rozpačitým potleskom namiesto standing ovation. Každopádne bolo veľmi osviežujúce a príjemné vychutnať si Holly v ďalšom príbehu. Mnoho čitateľov ju považuje za takú triesku pod nechtom - chvíľu ju strpíte, ale ste radi, keď je preč - no ja som si ju obľúbila. Nie je to klasická ostrieľaná hrdinka, ktorá sa s ťažkým detstvom vyrovná tak, že vyrastie v sebavedomú a neohrozenú ženu - práve naopak, a preto pôsobí veľmi realisticky a "smrteľne". Hoci je teda pravda že v Kingových knihách vykazuje známky nesmrteľnosti málokto.

    Záverečná poviedka, Krysa, pojednáva o spisovateľovi (už som sa bála, že žiadny nepríde), ktorý po niekoľkých neúspešných pokusoch konečne dostane nápad na román. Aby ho nič nerozptyľovalo, zbalí si svoje saky-paky a odporúča sa do zrubu po otcovi vo veľmi riedko obývanej lesnej oblasti. Keď jeho spočiatku dobre rozbehnuté písanie začne pokrivkávať ako Joffrey de Peyrac, dostane zvláštnu ponuku od veľmi neočakávaného spoločníka.

    Krysa vykazuje najviac typicky Kingovských prvkov. Spočiatku všetko vyzerá skvelo ako dobre nasvietený pomaranč v Kauflande, no postupne sa na spisovateľa Drewa sype jedna ťažkosť za druhou. Ich zdanlivo ideálne riešenie sa ukáže byť ideálnym asi ako oprava predlžovačky lepiacou páskou - chvíľu to funguje, až kým nepríde rana. 

    Tak, zarytým Kingovým fandom na záver ani nič vravieť nemusím (nemusela som ani začínať, viem že ju už máte dávno na poličke). Tí, ktorí Števovi až tak neholdujú - po prvé, nechápem vás (len vtip, nemračte sa hneď). Po druhé, ak nemáte radi horory alebo príbehy, ktoré sa končia zle, horšie až beznádejne, zbierka Když teče krev vám vrásky na čele robiť nemusí. Poviedky z nej síce nie sú z kategórie "Milá letná nostalgia so zvučkou Family Frost", obsahujú veľa ľudského trápenia a zloby, ale aj napriek mysterióznym prvkom ponúkajú kus reality. Raz darmo, Stephen King sa v ľuďoch vyzná, či už bojujú s príšerou živiacou sa ľudským mäsom, alebo so susedom alkoholikom.

    Prajem príjemné čítanie! :)