Maja Lunde, Lisa Aisato - Vládkyňa vetra

     Niektoré knihy sú potravou dušu, iné pastvou pre oči, a potom sú tu také, čo sú nadupaným vysokokalorickým žrádlom pre celý organizmus. Vládkyňa vetra od Majy Lunde rozhodne patrí medzi takéto klenoty, hoci povedzme si úprimne, ak niečo ilustruje Lisa Aisato, tak to môže byť aj manuál na obsluhu fúrika a bude to absolútny dokonalý skvost. Krásny príbeh rovnako krásne preložila Zuzana Bátorová Vahančíková.

    Tobiasa posielajú rodičia na leto na vidiek, na ostrov Vaerland, aby tam nabral na váhe a hlavne aby sa trochu pozviechal z traumatických spomienok po prežití vojny. To však nie je také ľahké, keď sa vašou dočasnou pestúnkou stane mrzutá rybárka, žijúca v ústraní, ktorá si úsmev musí objednať z Aliexpresu a tak na nej potom aj vyzerá. Tobias pociťuje zatrpknutosť a smútok, no neskôr objaví v dome rybárky Lotte ateliér s maľbami fantastických postavičiek. Tajomná Vládkyňa vetra vzbudí jeho zvedavosť, no ešte viac autorka obrazov a hlavne to, akým spôsobom je prepojená s ďalšími obyvateľmi ostrova.

    Toto bola tak nádherná kniha! Väčšinou mám plné ústa rečí (a ešte kadečoho, lebo som pažravá), ale táto úžasnosť ma nechala úplne bez slov. Očakávala som milé, detské, miestami možno trochu melancholické fantasy (lebo však kto by čítal anotáciu keď je v názve Vládkyňa vetra), ale jediná fantázia v knihe je tá Tobiasova - utiahnutá, zranená, zabudnutá fantázia, pochovaná pod nánosom prachu z domova zničeného bombami. Vládkyňa vetra ponúka citlivý príbeh malého chlapca, ktorý sa postupne učí opäť si otvoriť srdce novým zážitkom a priateľstvám, a pritom pomôže urobiť to isté ľuďom vo svojom okolí. Má to aj nádych tajomna, lebo rybárka Lotte toho očividne skrýva viac, než len bezhlavé mŕtvoly rýb po celkom pozemku, takže čitateľ, malý či veľký, túži zistiť, čo sa to na malom ostrovčeku pred rokmi odohralo, že to malo taký veľký dosah na viacero osôb. 

    Tobias je rozkošný rozprávač. On síce je taký malý frfloš a často koná unáhlene ako odbrzdená lokomotíva na strmom svahu, ale nad všetkým prevláda jeho dobrosrdečnosť a ohromná vnútorná sila. Keby nebol odhodlaný a tvrdohlavý, nemuselo by to dopadnúť tak, ako sa na správny letný príbeh patrí. Záver milujem najviac, to, ako sa autorka a ilustrátorka vzdali svojich úloh, nastavuje knihu v úplne inom svetle.

    A keď už sme pri ilustrátorke - darmo, Lisa Aisato je kúzelná. Inak to opísať neviem. To nie, že sa čitateľ pozerá na jej maľby, práveže mám pocit že tie ilustrácie sa pozerajú na vás. Viem, že konštatovanie, že kniha na vás hľadí, znie prinajlepšom mierne schyzofrenicky, ale každý, kto kedy videl aspoň jednu knihu ilustrovanú touto nevšednou umelkyňou, mi zrejme dá za pravdu. Postavy majú neskutočne živé oči, ktoré verne odzrkadľujú ich emócie, a celé strany nepôsobia staticky, ale dojmom zastaveného pohybu. 

    Vládkyňa vetra je skrátka umeleckým dielom po každej stránke. Prudko čitateľný, napínavý a pritom láskavý príbeh je doplnený tými najdokonalejšími ilustráciami, aké si človek dokáže predstaviť, a výsledok je taký že...choďte už prosím vás do najbližšieho kníhkupectva!

    Prajem príjemné čítanie! :)