Mark Lipsky - Paradox


     Sci-fi je jedným z tých žánrov, ku ktorým sa nedostávam tak často, ako by si zaslúžili, ale nevyhýbam sa im cieľavedome ako napríklad jedlám z čohokoľvek, čo žilo vo vode (okrem kačice. Kačica môže byť kedykoľvek). Najlepšiu skúsenosť mám zatiaľ s Andym Weirom - on síce píše tak, že potom polhodinu čumím na zemiak a rozjímam nad jeho jedinečnou úžasnosťou, ale zároveň tú vedu kompenzuje perfektným humorom. Takže keď v našich končinách vyšla knižka, ktorá sa prihovárala fanúšikom Marťana, dlho som neváhala. Autorom je Mark Lipsky a útle dielko sa volá Paradox.

    Hrdina, ktorý sa volá ako autor (alebo sa autor volá ako hrdina, nechoďte na mňa prosím s filozofickými úvahami o vajci a kure domácej) sa prebudí vo vesmíre. Už to je riadne na čiernu dieru (sami si vyberte, na ktorú), on sa však prebudí úplne sám a o dosť skôr, ako mal. A aby toho sajrajtu vo vákuu nebolo málo, postupne zisťuje, že má zachrániť iné vesmírne plavidlo, alebo možno aj celý svet, pričom v tom zohráva úlohu teleso, ktorému sa podarilo čosi doposiaľ nevídané - nie priviesť slovenských politikov k sebareflexii, ani upiecť svadobnú tortu z mrazeného polotovaru, ale pohnúť časom.

    Okej, nasledujúce riadky sa budú niesť v duchu výraznej subjektívnosti a môžete ich mať na obežnej dráhe Uránu (sciftípek), ale ja som sa tak nevedela začítať. V tomto žánri je normálne a priam žiaduce, že veľká časť je zameraná na vedecké oné, len tu teda bolo toho sci- na mňa aj trochu veľa. Takže som čítala o tom, že Mark nechápe, potom sa jemu rozsvietilo, ale to som zas nechápala ja a niekedy sme nechápali spolu. Ale zase musím priznať, že keď príde na teóriu relativity a akékoľvek časové posuny, tak som mentálne na úrovni škrečka v zaseknutom koliesku a len sa čudujem prečo sa to nehýbe. Rozprávačov humor to u mňa dosť zachraňoval, tu sa kniha naozaj približovala tvorbe Andyho Weira a keď prinútil AI asistenta aby sa pretransformoval na Emily Blunt a ešte aj tej potom nadával, fakt som sa bavila. 

    Dej napreduje pomaly (teda, relatívne pomaly, podľa toho odkiaľ sa pozeráte), Mark prichádza na to, čo nie je s kostolným, vesmírnym ani všeobecným poriadkom a jeho zistenia ho šokujú, no v podstate väčšinu času sedí na zadku, rozpráva sa s Emily Blunt a ona mu prehráva videá zo Zeme, ktoré dávajú čoraz menší zmysel. Toto na mňa tak celkom nefungovalo, predsa len potrebujem v tej nebeskej ničote trochu viac akcie. Tá sa síce v závere dostaví, ale celkovo rozuzlenie a vysvetlenie bolo pre mňa také že prídete na kačacie hody a dostanete zobák. Niekomu to bude vyhovovať - lebo mnoho klasických sci-fi diel pracuje práve s tým, že nie všetko sme schopní vedecky podložiť, len ja som zostala sedieť a čumieť a rozmýšľať, čo sa teda vlastne stalo, a odpovede nikde. 

    No napriek tomu, že ja tu vyznievam dosť ufrflane, Paradox je určite knihou, ktorá si zaslúži pozornosť. Spája v sebe klasický vedecký podtext overených sci-fi klasík od majstra Clarka a spol. s moderným, svižným a humorným rozprávačským štýlom Andyho Weira (áno, spomenula som ho už asi 10x, ak vám to ide na nervy a jemu sa štikúta, tak sa všetkým ospravedlňujem) a ak nie ste ako ja, že potrebujete vysvetlenie aj k tvaru rolky z toaletného papiera, tak by vám mohol brnknúť na správnu strunu.

    Prajem príjemné čítanie! :)

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Cyklus vlkodlaka - dávno napísaná, dlho očakávaná kingovská jednohubka

Olivovník - každá rodina má svoju vlastnú kadibúdku

Zberateľ očí - morbídna verzie detskej hry