František Kozmon - Hľadanie Adama


         Radi si nahovárame, že žijeme v civilizovanom štáte, no trt makový, vážení. A ešte s posýpkou. V našej krajine sa môže žiť dobre, ak si Igor a si hetero (nezabudni si to napísať na fejsbúk. Nikto nechce kultivovaného premiéra. Iba tá hŕstka voličov s mozgom v hlave), ak sa ničím neodlišuješ od väčšiny, ak máš konexie a ak nemáš maternicu, do ktorej by sa ti mohli srať kostolní pokrytci. Nedávne tragické udalosti dokonca ukázali, že ak patríš k LGBTI, môžeš sa právom báť o vlastný život. Len preto, že ho máš. A aj preto je veľmi dôležité a potrebné, aby vychádzali knihy ako Hľadanie Adama od Františka "Frankieho" Kozmona.

    V knihe sledujeme dvoch mužov a nie, nepadnú si okolo krku hneď na prvej strane. Prvý, Adam, vlastne ešte ani nie je muž, ale mladý chalan zo silne nábožensky orientovanej rodiny. Jeho prebúdzajúca sa orientácia ho frustruje, a nie divu, keď vie, že jeho rodičia v ňom uvidia niečo, čoho by sa nedotkli ani trojmetrovou tyčou v silikónovej rukavici. Druhým hrdinom je Kamil, úspešný PR manažér, ktorý síce v práci dokáže zvládnuť nejednu stresovú situáciu s kávou v jednej ruke a s druhou zastrčenou v nose až po lakeť, no starostlivosť o smrteľne chorú mamu, s ktorou navyše nebol v kontakte celý svoj dospelý život, sa zdá byť nad jeho sily.

    Frankie má výborný rozprávačský štýl, vďaka ktorému sa tematicky nie práve najľahšia kniha číta rýchlo a pohodovo. Príbeh je citlivý a osobný, ale autor nezdržiava trojhodinovými exkurziami v hrdinovej hlave. Napriek tomu, že si postavy nenechávajú svoje myšlienky pre seba, dej napreduje dynamicky a svižne a celé je to výborne vyvážené.

    Adamova dejová linka ma strašne srala. Pretože si nemyslím, že autor niečo preháňal a nasilu dramatizoval - práve naopak, bez príkras ukázal, aké je to byť gejom v spoločnosti, ktorá vás prehliada ako duševne chorého (ak máte "šťastie"), alebo vystrkuje na okraj ako zhýralé monštrum, pre ktoré neexistuje priestor (ak ho nemáte). Nesnaží sa nastavovať nemilosrdné zrkadlo homofóbom (hoci by si zaslúžili uvidieť tie svoje zdeformované bigotné gebule bez skrášľovacích filtrov), no férovo ponúka pohľad z druhej strany. Adam zažíva prchavé chvíľky ukradnutého šťastia a prvé lásky, aby ho svet vzápätí zase presvedčil, že naň nemá nárok. 

    Kamilov príbeh zobrazuje mladého muža (hej, má tridsať, decko jedno), ktorý navonok vyhral nad všetkými predsudkami a dosiahol úspech, no v skutočnosti nežije naplneným životom, aj keď sa snaží sám seba presvedčiť o opaku. Táto dejová linka je tajomnejšia, zameriava sa skôr na naštrbené rodinné vzťahy a na dopad minulosti na prítomnosť. Čitateľ má až do posledných strán dojem, že číta dva oddelené príbehy, no v závere príde k nečakanému prepojeniu. A nie, ani na konci sa spolu nevyspia.

    Obávam sa, že očakávať, že si Hľadanie Adama prečíta práve tá skupina, ktorej by tento príbeh najviac otvoril oči, je ako ponúkať kormoránovi manifest o škodlivosti nadmerného rybolovu, ale to nič nemení na skutočnosti, že čím viac podobných kníh bude vychádzať, tým silnejší bude hlas spravodlivosti a rozumu. Frankie ponúka veľmi silné, miestami náročné a pohlcujúce čítanie, ktoré dokáže zarezonovať v každej otvorenej mysli. Takže počúvajte: LGBTI ľudia nie sú chorí, nie sú ani výstrední a už vôbec nemali na výber. Ak sa dokážete tri hodiny rozprávať s AI chatbotom o jeho názore na vhodný výber farby zbroje pre vášho humanoidného jednorožca v počítačovej hre, skúste si namiesto toho vypočuť hlasy ľudí, ktoré majú rovnaké právo na šťastie a lásku ako my všetci. Ďakujem, Frankie!

    Prajem príjemné čítanie! :)

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Cyklus vlkodlaka - dávno napísaná, dlho očakávaná kingovská jednohubka

Olivovník - každá rodina má svoju vlastnú kadibúdku

Zberateľ očí - morbídna verzie detskej hry