Nita Prose - Záhadný hosť

 

    Vždy som mala slabosť pre nekonvenčných vyšetrovateľov. Oni tí fešáci z komisára Rexa a Kobry 11, čo majú situáciu vždy pevne v svojich mužných rukách, majú tiež niečo do seba, ale časom sa tá ich dokonalá sebaistota človeku omrzí. To taký metrosexuálny úzkostlivý Hercule Poirot, čo nemá problém prezrieť si mŕtvolu s roztrepanou hlavou, ale odstávajúci chlp vo fúzoch bude predýchavať tri dni, je z iného súdka. Alebo skvelá Holly Gibneyová, hypochondrická ultraintrovertka s výnimočne bystrým mozgom. Preto ma hneď zaujala aj Molly, hrdinka knihy Chyžná (tú som nečítala) a Záhadný hosť (tú som čítala) od Nity Prose. Vhodné slovenské slová do prekladu vypátrala Zuzana Močková Lorková.

    Molly si žije svoj diskopříběh. V práci ju povýšili na hlavnú chyžnú, má úzky okruh dobrých priateľov a milovaného muža. Jej pozitívne vibrácie narúša iba smrť drahej starkej, no berie to ako to je  - ľudia nie sú medúzy, aby sa étericky vznášali donekonečna. Smrť prominentného hosťa na otváracej recepcii hotelovej čajovne sa však už tak vecne brať nedá, zvlášť keď sa niektoré pohľady nepríjemne stáčajú Molliným smerom. Molly sa snaží zistiť, kto vylepšil slávnemu spisovateľovi čaj tak, že to s ním šľahlo o zem účinnejšie než súdok frndžalice, a zároveň sa ponára do vlastných spomienok.

    Molly je veľmi sympatická a originálna postava, ktorú nejde nemilovať. Je zároveň rozprávačkou príbehu, všetko vnímame jej optikou - od zločinu cez stále sa rozširujúci počet podozrivých až po uvedomovanie si vlastnej odlišnosti. Molly síce stále nie je šampiónkou spoločenských interakcií a na sarkazmus potrebuje výstražné cedule ako Sheldon, no zároveň si dokáže všimnúť a spojiť okolnosti, ktoré zvyšok sveta prehliadne ako vínnu mušku na čelnom skle. 

    Najviac ma bavili Molline spomienky na detstvo v sídle Grimthorpovcov. Ukazujú ju ako neisté, diskriminované dievčatko, ktoré je penalizované za to, že nie je na mentálnej úrovni svojich rovesníkov - a nie v zmysle, že sedí uprostred pieskoviska so slinkou visiacou až na podkolienky, skôr naopak - nemá s nimi o čom, lebo ju viac baví organizovanie zbierky krištáľových zvieratiek než lozenie po stromoch. Preto bola veľmi zaujímavá jej komunikácia s mrzutým, hulvátskym a zatrpknutým spisovateľom - z ktorého sa však nevykľuje druhý Scrooge, čakajúci len na iskru, čo roztopí jeho ľadové srdce. 

    Záhadný hosť je viac takou ľahkou zábavnou oddychovkou než strhujúcim krimi krvákom - síce sa tu rieši vražda, no zároveň tu figurujú také predimenzované, komické postavičky, že sa budete častejšie uškŕňať než si obžierať vlastný epitel. Do polovice to bolo pre mňa také nenáročné letné čítanie, milé a pohodové. Lenže potom sa začali vysvetľovať veci a to už som taká spokojná nebola. Niektoré rozuzlenia boli predvídateľné, iné zase také banálne a nenápadité, že Poirot by ich rozlúskol po preflámovanej noci s hlavou pod vankúšom za dve minúty. Do toho prišiel v závere ešte darthvaderovský pseudozvrat, ktorý mi osobne prišiel od veci ako kvetinová výzdoba na výstave buldozérov, a moje dojmy zostali na úrovni priemerného spriemerovaného priemeru.

    Vo všeobecnosti ale vravím, že Molly je taká milá postavička, že kvôli nej knihe odpúšťam aj triviálnejší dej. Číta sa ľahučko, je zábavná, je nenáročná, myslím, že na leto naozaj viac netreba.

    Prajem príjemné čítanie! :)