tyrkySOVA

       Vždy som mala slabosť pre nekonvenčných vyšetrovateľov. Oni tí fešáci z komisára Rexa a Kobry 11, čo majú situáciu vždy pevne v svojich mužných rukách, majú tiež niečo do seba, ale časom sa tá ich dokonalá sebaistota človeku omrzí. To taký metrosexuálny úzkostlivý Hercule Poirot, čo nemá problém prezrieť si mŕtvolu s roztrepanou hlavou, ale odstávajúci chlp vo fúzoch bude predýchavať tri dni, je z iného súdka. Alebo skvelá Holly Gibneyová, hypochondrická ultraintrovertka s výnimočne bystrým mozgom. Preto ma hneď zaujala aj Molly, hrdinka knihy Chyžná (tú som nečítala) a Záhadný hosť (tú som čítala) od Nity Prose. Vhodné slovenské slová do prekladu vypátrala Zuzana Močková Lorková.     Molly si žije svoj diskopříběh. V práci ju povýšili na hlavnú chyžnú, má úzky okruh dobrých priateľov a milovaného muža. Jej pozitívne vibrácie narúša iba smrť drahej starkej, no berie to ako to je  - ľudia nie sú medúzy, aby sa étericky vznášali donekonečna. Smrť ...

     Vždy som obdivovala chirurgov. Nie v zmysle, že by som si trúfala stať sa jednou z nich – pohľad na primerané množstvo krvi síce zvládnem, ale ja nie som schopná bez návodu zložiť ani hračku z kindervajca, tak ako by som asi dala dokopy človeka, čo sa intímne stretol s chladičom Escalade? Ťažko dokážem pochopiť, že v niektorých kruhoch boli (možno stále sú) chirurgovia považovaní za lepší druh mäsiarov – taký, ktorého výsledný produkt by mal byť súci aj na niečo iné než opekanie na miernom ohni za občasného otáčania. Hoci mi teda nedá nespomenúť jednu moju nie práve pozitívnu skúsenosť, ale to bol chirurg skôr švadlenkou – vyčistil, zašil kolom dokola, pochválil sa a skončil. Dodnes na neho spomínam s láskou a s vidinou prebdenej noci, keď som pološialená od bolesti uvažovala, či ten prst fakt potrebujem. Každopádne, hoci dnes sa už (našťastie) nikto nepozastavuje nad tým, že si žena zvolí kariéru chirurgičky, v minul...