Marilyn Yalom - Prsia naprieč dejinami

 

    Žiadny iný tvor nie je natoľko posadnutý svojím vzhľadom, ako práve človek. Niekde som čítala, že to začalo s vynálezom zrkadla, lebo kým sme nemali možnosť dennodenne čumieť na svoj krivý nos alebo bradavicu na čele, až tak nás to netankovalo. A máloktorá časť ľudského tela je natoľko prepieraná, mystifikovaná, využívaná aj zneužívaná ako práve ženské prsia. Prečo je to tak? Tejto záhade sa na zúbok pozrela Marilyn Yalom v knihe Prsia naprieč dejinami. O skvelý preklad sa postarala Alexandra Strelková.

    V tejto prudko čitateľnej, zaujímavej, znepokojujúcej a všeobecne fascinujúcej, na obrázky bohatej knihe sa nedočítate, prečo si musí suseda svoje prednosti nosiť na fúriku, zatiaľ čo vy ich hľadáte pod lupou. Alebo Hubblovým teleskopom ako ja, a aj tak je to pred platné, lebo napriek svojej vyspelosti ľudstvo ešte nevynašlo zobrazovaciu technológiu, schopnú priblížiť absolútne nič. A nezistíte ani to, kedy začne zaberať 100% prírodný a bezpečný objemový zázrak, ktorý ste si kúpili v podchode od tej seriózne pôsobiacej panej. Ale ak vás zaujíma, kedy začali muži čumieť ženám do výstrihu a obviňovať jeho obsah z vlastnej neschopnosti udržať si buľvy na uzde, prečo o dojčení alebo nedojčení rozhoduje zástup ľudí s matkou na úplnom chvoste, alebo ako sa prsia angažovali v ozbrojených konfliktoch, ste na správnej adrese.

    Niekto by mohol namietať, že táto kniha má výrazne feministický tón. No bodaj by nemala, keď si ženy musia vlastnú hruď od nepamäti brániť pred zástupom inštitúcií alebo jednotlivcov, v prevažnej miere v mužskom zastúpení. Ešte aj dnes čelíme tichej diskrimácii, keď si môže chlap vetrať chlpatý chrbát tri metre od detského ihriska, ale na ženu sa budú pozerať skrz prsty, iba keď sa vyprdne na podprdu. A to sme už našťastie prekonali obdobie upaľovania čarodejníc, cyklického odporúčania a neodporúčania, prípadne až legislatívnej úpravy dojčenia novorodencov matkou verzus dojkou, alebo deformovanie tela v tesných korzetoch. 

    V jednotlivých kapitolách sú prsia skúmané z rôznych pohľadov naprieč históriou. Dozviete sa, kedy sa zo symbolu plodnosti a hojnosti stali pohoršujúcim objektom, ako rôzne ich vnímali umelci, a dočítate sa aj o príšerných prvých operáciách nádorov prsníka. Niežeby to dnes bola príjemná skúsenosť, ale aspoň už máme anestéziu. Zistila som, Freud bol posadnutý penismi, že mnohí autori rádoby ľúbostných básní svojou tvorbou odkrývajú, aké sú nadržané sebecké hovadá, ale aj to, že pojem pornografia častokrát chápeme v úplne nesprávnom kontexte. 

    Navyše, popri všetkých tých miestami znepokojujúcich (vážne, dajte hypochondrovi čítať o rakovine, čo sa môže stať), miestami rozčuľujúcich, občas aj úsmevných informáciách si autorka zachováva seriózny, ale pritom odľahčený tón, občas si dovolí pôvabne ironickú poznámku a celkovo sa tak jej kniha číta komfortne. Nesnaží sa do neosvietenej hlavy, zamestnanej predstavovou plného dekoltu, nadupať poučky a frázy, len približuje vývoj spoločenského zmýšľania. 

    Marilyn Yalom si ma ako autorka non-fiction kníh dokázala získať hneď prvým stretnutím. Síce, keď ja čítam o prsiach, je to to isté ako keby čítam o Masserati Gran Cabrio - do vienka som ich nedostala a kupovať si ich nebudem - ale či ich máte alebo nie, či ste muž alebo žena, čaká vás divoká faktografická jazda. A bacha, bude to o prsia!

    Prajem príjemné čítanie! :)