Skandar a zlodej jednorožcov - jednorožce nepatria len do rozprávok a na marcipánovú tortu


     Už starí Gréci prišli s nápadom, že kôň by vyzeral viac cool, keby mal krídla, a nejak tak zrejme vznikol bájny Pegas. Ale človek je tvor vynaliezavý, a prečo by skončil pri okrídlenom koňovi, keď môže lipicanovi šmariť medzi oči narvalí roh a vytvoriť jednorožca. Pre tých, čo náhodou nevedia, narval je dačo ako veľryba s rohom. Áno, na rozdiel od jednorožca to naozaj existuje. Každopádne, jednorožce sa pohodlne zabývali v legendách a rozprávkach ako predstavitelia najčistejšieho dobra, ktorých si nedovolí poškvrniť ani ten najvyhladovanejší ovad, radšej to dá na vegána a napichne nejaké saguaro. A pitie jednorožčej krvi z vás spraví Voldemorta či tak dáko, no kto by to riskoval. Spisovateľka A. F. Steadman sa však na legendy a dúhové rozprávky vyprdla, zmietla z poličky figúrky My little pony a vo svojej knihe Skandar a lovec jednorožcov dala týmto mýtickým bytostiam úplne inú podobu.

    Skandar žije vo svete, kde mladí fagani namiesto koženej bundy a jazdy na motorke snívajú o kovovom brnení a jazde na jednorožcovi. Nemôže za to únik psychotropných látok do ovsenej kaše, v Skandarovom svete jednorožce nielenže existujú, ľudia na nich nielenže jazdia, ale dokonca je to otázka národnej bezpečnosti. Ak sa totiž jednorožec pri vyliahnutí nespojí so svojím jazdcom (toto mi inak pripomína káčatká, čo považujú prvého, koho po vyliahnutí zočia, za mamu), stane sa z neho divá, krvilačná beštia, z ktorej by si aj Gmork osral kožuch. Získať jednorožca však nie je také ľahké ako získať vianočný žreb z DMky, stať sa jazdcom nie je súdené každému a Skandarova cesta za splnením svojho sna je navyše dláždená smrtiacim tajomstvom a sprevádzaná únosom najmocnejšieho jednorožca na svete. 

   Urobiť zo sladučkých dúhových stvorení hororové monštrá je trochu ako robiť svadobnú kyticu z náhrobných chryzantém, ale A. F. Steadman to vyšlo dosť dobre. Jednorožce zapracovala do svetovej histórie tak, že je tomu človek ochotný uveriť (najmä ak má 10 rokov), vytvorila im pôsobivú biológiu (dokážu kopytami zapaľovať vlastné prdy. Majestátne to tvory), logickú hierarchiu a pekne popísala puto, ktoré ich spája s ich jazdcom a nadobúda takmer fyzický charakter. Celé to vyšperkovala mágiou, založenou na štyroch elementoch, a prostredím, ktoré je týmto elementom prispôsobené. Trochu ma mrzí, že úlohu jednorožcov vo fungovaní sveta obmedzila na obmenu monopostov F1 - je to pekné, je to nebezpečné a tí, čo to nevedia šoférovať, doma čumia na to, ako s tým schopnejší jedinci behajú do kolečka - ale v knihe určenej primárne deťom nemusí mať všetko význam pre svetovú politiku, rovnováhu na tokyjskej burze a riešenie hladomoru v Afrike. Jednorožce čitateľovi prináša v mnohých farbách a podobách - teda okrem ružovej. Či sa nám to páči, či nie, ružové jednorožce neexistujú. A aby doplnila ich vznešené zjavy, každému prisúdila poeticky znejúce zvučné meno, hoci niektoré teda zneli ako značka kondómov z pumpy (Rozkoš červenej noci, no čo si pod tým predstavíte?). 

    Dej plynie veľmi rýchlo a neobsahuje žiadne hluché miesta - to si kniha pre túto cieľovku ani nemôže dovoliť, pretože unudiť dieťa je ľahšie ako uspať leňochoda. Okolo Skandara a jeho partie sa stále niečo deje, vynára sa množstvo otázok, pričom na ich zodpovedanie si musí čitateľ pekne počkať do konca. Ak ste staršieho dátumu výroby ako ja, odvalení z toho pravdepodobne nebudete, ale do detskej knihy skrátka autor nemôže vtesnať rozuzlenie hodné Da Vinciho kódu. Mnoho situácií mi prišlo značne zrýchlených a zjednodušených, niektoré postavy sa mi zdali nevyužité až zbytočné (no ide len o prvý diel série, možno si ich autorka šetrí na horšie časy), ale opakujem, moja stará hlava už čo to zažila, takže má zrejme premrštené požiadavky aj na detskú knihu.

    Hoci je Skandar naozaj príjemným čítaním, nedá mi nepodotknúť, že napriek úžasnej jednorožčej populácii autorka v podstate veľmi s ničím novým neprišla. Hrdina je outsider (spokojné obľúbené dieťa nikdy nedostane hlavnú úlohu), ktorý sa nejak prepracuje do spoločenstva vyvolených, no ako sa ukáže, on je ešte vyvolenejší. Dostane sa do exkluzívneho vzdelávacieho ústavu, v ktorom všetci ťahajú za jeden povraz, ale aj tak ich rozdelia do farebne odlíšených skupín, aby tej spolupatričnosti nebolo zas priveľa. Samozrejme sa mu podarí proti sebe poštvať protivné prominentné decko (túto diagnózu by som nazvala "malfoyizmus"), ale zároveň sa obklopí skupinkou rôznorodých, no spravodlivých a lojálnych kamošov. A, samozrejme, mu ide po krku nejaká tajomná temná sila. Ešte aj ten názov majú takéto knihy na kopyto. Skandar a zlodej jednorožcov, Percy Jackson a zlodej blesku, Richard a zlodej teplých rožkov...no, to posledné zatiaľ nikto nevydal, ale potenciál to má. Nevravím že je to zlé - mladší čitateľ možno dokonca ocení, že kniha má všetky aspekty, ktoré obľubuje, no ja mám potom počas čítania nutkanie odškrtávať si spomínané záchytné body. 

    Napriek niekoľkým drobným výhradám (ktoré vyplývajú skôr z mojej prešlej expirácie ) je Skandar a zlodej jednorožcov veľmi peknou knihou, pri ktorej si starší parádne oddýchnu. A mladší? Ooooo, mať tak elixír mládí a čítať Skandara ako 12ročná, pravdepodobne by som obchytávala každé väčšie slepačie vajce a dúfala, že je v ňom ukrytý zakrpatený jednorožec, ktorý čaká iba na mňa. A. F. Steadman skrátka vytvorila ďalší krásny svet, v ktorom nejeden knihomoľ s radosťou strávi napínavé chvíle.

    Prajem príjemné čítanie! :) 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Bol som dlho preč - predtým, než Jack získal Oscara

Prečo čítať Kinga

Na autismus jedině autibiotika – vtipná spoveď unavenej matky