Alfred Hitchcock ponúka príjemné zimomriavky - retrozbierka pre milovníkov napätia

    Meno Alfred Hitchcock je niečo ako Sacherova torta. Aj keď ste ju neochutnali, máte poňatie ako to chutí a ako to vyzerá. Pre veľmi nepravdepodobný prípad že nie, Hitchcock bol taký ten korpulentný ujo s nedostatkom vlasov a trochu znudeným pohľadom, ktorý priviedol na filmové plátna (okrem iných známych trhákov) aj slečnu v sprche, na ktorej šialený maniak testuje ostrosť svojej čepele, alebo fakt nasraté vrany. Mimochodom, pokiaľ ide o tú slečnu v sprche, niekde som čítala, že bodajúca ruka patrila samotnému režisérovi, aby si mohol na 100% naplniť svoju víziu o tom, pod akým uhlom má nôž prevrtávať belostnú pokožku. Každý máme svoje koníčky. Pán Hitchcock však ohľaduplne myslel aj na nás, milovníkov napätia v knižnej forme, a zanechal nám niekoľko zbierok poviedok, ktoré sa stali zdrojom pre výber v knihe Alfred Hitchcock ponúka príjemné zimomriavky.

    Poviedky v tejto knihe sa žánrovo pohybujú od trileru cez detektívky až po niečo, čo zaváňa sci-fi dystópiou a ľahkým hororom. Tematicky sa zameriavajú na naozaj bohaté spektrum, hoci najčastejším motívom je žiarlivosť a konanie ku ktorému dohnala ľudí. Medzi mojich favoritov patria napríklad poviedky Hlava dobrá na vraždu - mexickou púšťou sa šinie auto s manželmi, ktorý každý chvíľu zahliadnu v chudobnom kroví časť ľudského tela a nevedia, či sa o nich pokúša fatamorgána, delírium, alebo idú po stopách akútneho prípadu lepry. Líštičky spia v teple ponúka naozaj netradičný návod, ako sa vysporiadať s chladným počasím v nehostinnom prostredí. Poznámka bez čiary - ak ste túto poviedku čítali, prosím vás povedzte mi, čo tie svine ryšavé žrali? Čo?! Hlasy v prachu sú majstrštykom s pomalším priebehom, ale o to prekvapivejším rozuzlením. Zombique je asi moja absolútna topka - poviedka o nebezpečenstve pomstychtivosti, lebo karma je nielen zdarma, ale ešte aj v akcii s prúserom v darčekovom balení, s priam kingovským finále. Aj Materská kašička z pera takého zvučného autora akým je Roald Dahl vo mne zanechala silný dojem - keď píše pre dospelákov, je to ešte bizarnejšie a nahlavupostavenejšie než keď píše pre deti. A to som si myslela že topenie decka v čokoláde je na hrane. A ešte spomeniem poviedku Ako dym z fajky..., ktorá radí všetečným ženuškám, aby sa príliš nehrabali v partnerových špinavých ponožkách (v doslovnom aj prenesom význame) a Slušný mladík, ktorý v konečnom dôsledku nebol až taký slušný. No táto poctivá kniha toho ponúka omnoho viac.

    Nebudem tvrdiť, že som z každej jednej poviedky čelila syndrómu PPP - prudký pád prdelný, práve naopak, pri mnohých som tušila už v prvej tretine, ako asi skončia. Lenže sa tu bavíme o prácach starých polstoročia, od autorov, ktorí publikovali už v dobe, keď Chris Carter páchal najhoršie trestné činy do plienky a Sebastian Fitzek sa ešte len mal stať plottwistom na tehotenskom teste. Takže týmto poviedkam viac než ochotne odpustím, že som v predstihu odhalila sprisahanie, nahovno naplánovanú vraždu nepohodlnej frajerky či skutočne nedomyslený program zimných prázdnin. Tiež musím podotknúť, že dnes už sci-fi z roku pána 1970 až tak nefunguje, zvlášť keď sa vás snaží presvedčiť že v dvadsiatom storočí došlo k atómovej vojne. No viem si živo predstaviť, že súdobí čitatelia si od nervozity ohrýzli náhrdelník z C-čok aj mončičákove palčeky.

    Ako som už spomínala, často sa opakoval námet nevery, žiarlivosti a vraždy ako jej vyústenia, ale každý z autorov sa tejto témy zhostil originálne a po svojom. A na to, v akej dobe boli písané, veľmi kvitujem, že ženské osadenstvo aspoň v niektorých z nich nedostalo len podradnú úlohu trofeje a/alebo stojana na kuchynské pomôcky. Naopak, našli sa tu poviedky o vypočítavých mrchách, čo zmanipulovali konanie mužov ako prefíkaná babka partiu binga, alebo o dievčine, čo sa nebála využiť príležitosť a vziať život do vlastných rúk. Mužské hrdinstvo, prípadne antihrdinstvo stále prevláda, ale autori poviedok dokázali krásne využiť aj ženské charaktery a vybudovať na nich naozaj obstojnú zápletku.

    Takže ak máte radi napätie, určite neváhajte, ak vám antológia z antológii strýca Alfieho dakde v antikvariáte cvrnkne do nosu. Nejde o výlučne hororové poviedky, prevláda skôr pseudokrimi žáner, ale všetky tieto príbehy sú prudko čitateľné, napínavé, niektoré aj humorné, iné výlučne mrazivé, ale suma sumárum veľmi zábavné. Skrátka, tieto poviedky sú ako sympatie Borisa Kollára, na veku vôbec nezáleží.

    Prajem príjemné čítanie :)