V nesprávnom čase, na nesprávnom mieste - cestovanie časom bez Martyho McFlya

     Cestovanie v čase je takmer taký obľúbený motív ako automatická erekcia. Či už sa bavíme o filme alebo literatúre, výlety po chronologickej osi tam a späť sa budú vždy tešiť popularite. Na rozdiel od radovánok so spomínanou erekciou na diaľkové ovládanie je však cestovanie v čase vec zapeklitá, do ktorej sa môže ako autor, tak čitateľ zamotať ako Boris Kollár do rodostromu svojho klanu. Tak či onak, zrejme každý z nás sa občas zamýšľa nad tým, čo by zmenil, keby dostal možnosť vrátiť sa do minulosti. Osobne viem o minimálne troch prípadoch, kedy by som pre zmenu počúvala ten malý nenápadný tenký hlások rozumu, čo sa mi pokúšal dohovoriť predtým ako som sa dopustila nejakej fatálnej blbosti. Hrdinka knihy V nesprávnom čase, na nesprávnom mieste od Gillian McAllisterovej dostane príležitosť vysekať syna zo spáchania vraždy, ale inak, než by si predstavovala. Knihu preložila Veronika Goldiňáková.

    Jen čaká na svojho pubertálneho syna, aby ho mohla sprdnúť ako Habera superstaristov za nedodržanie večierky. Keď sa milostivý pán konečne objaví pred domom, domáce väzenie sa stane smiešnou malichernosťou. Todd totiž namiesto výhovoriek vytiahne nôž a prešpikuje ním chlapa idúceho okolo. Jen sa snaží vyrovnať s predstavou, že svoje kuchárske schopnosti bude musieť obohatiť o zapekaný pilník, a napriek okolnostiam sa jej podarí zaspať. Keď sa zobudí, syn nesedí v cele predbežného zadržania, ale v bezpečí vlastnej izby,  a jej manžel si ťuká na čelo. Jen sa totiž ocitla v dni pred vraždou. A potom dva dni pred vraždou. Jen sa ponára čoraz hlbšie do minulosti a snaží sa prísť na to, či niečo posrala ako matka, či jej synovi jednoducho zašramotilo v majáku, alebo čo ho viedlo k takému strašnému činu.

    Být stále mlád, to bych si přál...no ako nám prostredníctvom tohto príbehu ukazuje Gillian, zaradiť reverzný chod a namiesto domova dôchodcov sa vydať v ústrety strednej škole nemusí byť vždy taká prča. Veľmi sa mi páči, že autorka sa nevydala cestou "okej, teraz som v minulosti a presne viem, ako s ňou naložím". Po tom, čo Jen strávi nejaký čas spochybňovaním vlastného psychického zdravia, sa síce zmieri s opačným tokom času, ale na to, že zajtra bude včera, si skrátka nezvyknete za jeden deň. Nikto učený do časovej slučky nespadol a tak aj novopečenej cestovateľke časom chvíľu trvá, kým pochopí všetky princípy - napríklad, že očakávať dnes odpoveď na mail poslaný zajtra je ako preventívne pitie preháňadla - môžete sa aj posrať, ale nič tým nedosiahnete. 

    Tiež autorke kvitujem, že si nekomplikuje život duplikovaním postáv a vymýšľaním princípov, podľa ktorých nemôžete stretnúť svoje minulé ja, alebo môžete, ale iba za splnu mesiaca v prestupný rok počas jarnej rovnodennosti a vo fialových legínach. Jen je stále iba jedna, akurát sa na časovej krivke posúva dozadu. Pôvodne som si myslela, že jej cestovanie časom bude taká týždňová dovolenôčka a potom ju to vypľuje naspäť do reality všedných dní, ale autorka sa rozhodla pre hlbší príbeh a tak sú Jenine skoky do minulosti čoraz výraznejšie. Tento prístup oceňujem, pretože to Gillian umožnilo rozbehnúť namiesto vraždy - rýchlokvašky naozaj prepracované sprisahanie, ktoré sa ťahá do dávnych dní a ešte aj rôznymi smermi. 

    Napriek tomu, že sa tu bavíme o vražde a jej vyšetrovaní so zaradenou spiatočkou, Gillian McAllister nemá potrebu meniť históriu a tváriť sa, že za uplynulé desaťročia v Británii na každom rohu vybuchovali bomby, psychiatria udeľovala amnestiu a kriminálnikov bolo v uliciach viac než zelene. Nečakajte teda akciou nabitú variáciu na Laru Croft alebo Fitziho patentovaný guláš zvratov. Jen v podstate prežíva štandardné dni (nášho žitia), akurát s výhodami staršieho mozgu v mladšom tele. Všíma si podstatnejšie veci než kečup na novom koberci a manželov holý zadok (aj keď na ten je vraj výnimočne pekný pohľad) a postupne, pomaly jej začína svitať. Mne svitalo ako pokazenej žiarovke, asi desaťkrát som mala dojem, že už mi je jasné, kam smerujeme, ale trt makový, autorka ma dokázala prekvapiť aj pár strán pred koncom. Jenino pátranie sa strieda s pohľadom policajta Ryana, ktorý vyšetruje súvisiaci zločin. Nedozvieme sa, v akom časovom období, ani kto je vlastne Ryan - pekne si musíte počkať do finále, aby ste sa dozvedeli, ako a či vôbec Ryanovo a Jenine úsilie súvisí. Len tak na okraj, motivovaný policajt Ryan s túžbou urobiť svet lepším by sa hodil do policajného zboru Zootropolis. 

    Som fakt rada, že Gillina McAllister zvládla boj s časom s minimom strát na logike. Keby veľmi chcem, zrejme by sa mi podarilo vyhrabať nejakú podradnú vedľajšiu dejovú linku, ktorá tak celkom nezapadá do kontextu, ale komu tím prospěju? Jediné, čo si dovolím vytknúť, sú drobné nezrovnalosti, ktoré ma nútili listovať dozadu (takže sa posúvať v čase dopredu. Knižky s opačnou chronológiou sú sranda) a overovať si fakty. Napríklad, keď sa v októbri spomína presun na letný čas. Ako, podľa mňa by sa tiež mal volať jarný a jesenný a v ideálnom prípade by sa na to už všetci mohli vysrať, ale darmo, zimný čas je zimný čas. Alebo keď boli dve postavy najskôr spomínané ako otec a dcéra a neskôr sa z nich stali strýko a neter. Alebo fotka muža s vyholenou hlavou, ktorý bol neskôr spomínaný ako svetlovlasý. Naozaj netuším, či to hovno strkať pred prah autorke, alebo prekladu, takže preventívne nejdem otvorene pindať ani jedným smerom, len podotýkam že keď sa to takto nabalilo, začalo mi to už kaziť pôžitok. Viete, ak si lovíte z piva už tretiu osu, pravdepodobne vám blesne mysľou, že ho vylejete a dáte si minerálku.

    V nesprávnom čase, na nesprávnom mieste je nevšedne spracovanou kriminálkou. Autorka sa snaží aspoň okrajovo objasniť fungovanie časovej slučky, necháva hrdinku sa s ním oboznámiť metódou pokus - omyl a rovnako aj reakcie okolia opisuje realisticky a logicky, takže žiadne "ooo jasné, ty si prišla z budúcnosti, naučíme sa s tým žiť". Som spokojná aj so záverom a rozuzlením, najmä so spôsobom, akým sa Gillian nesnažila napraviť každú krivdu, čo sa kedy udiala. Toto je kniha, ktorá vás udrží v napätí, ale zároveň vám pripomenie, aby ste sa snažili užívať si každý okamih, pretože je dosť nepravdepodobné, že dostanete možnosť prežiť ho znova. 

    Prajem príjemné čítanie! :)