R.F. Kuang - Maková válka

    Mulan patrila k mojim obľúbeným rozprávkam. Aj keď som vždy trpela a musela zahryznúť do opierky gauča, keď si amputovala mečom tie krásne dlhé vlasy. Rodičia mi ju potom nejaký čas odmietali púšťať, ktovie prečo. Mulan bola skrátka super a bolo jej čo závidieť. Kto by nechcel hovoriaceho draka, čo sa vojde do vrecka? Kto by nechcel čierneho koňa, čo číta myšlienky a nakopne do riti každého, kto si o to koleduje a aj zopár tých, čo si nekoledovali, len tak preventívne? Kto by nechcel zachraňovať svoju zem pod velením generála, čo sa rád producíruje shirtless, chytá ryby holými rukami a vie čo robiť s tým svojím masívnym drúkom (ten drevený teraz myslím. Naozaj)? A myslím, že každého milovníka Mulan poteší kniha Maková válka od R. F. Kuang.

    Rin je vojnová sirota, no mala to šťastie, že sa jej ujali drogoví pašeráci, takže zatiaľ neskončila v bordeli, iba pobehuje po dedine od jedného feťáka k druhému a počítať sa naučila vďaka záznamom v účtovných knihách o tom, komu by už bolo treba zlámať hnáty, lebo rozdiel medzi dodaným tovarom a prijatou platbou sa neúmerne natiahol. Trojčlenka nepustí. Z nepochopiteľných dôvodov ale chce od života viac, než sa stať manželkou starého úchyla, ktorý by podržal ochrannú ruku nad aktivitami jej pestúnov (radšej pomlčme o tom, čo by Rin musela podržať jemu), a tak sa vďaka svojmu úsiliu, vytrvalosti a nemalej dávke tvrdohlavosti dostane na Sinegard, najznámejšiu vojenskú školu. Ruku hore ten, koho mozog to sarumanskou dyslexiou preložil na Isengard. Byť "máňou z venkova" na škole plnej privilegovaných spratkov síce tiež nie je bohviečo, ale Rin v sebe objaví schopnosť, ktorá sa nedá kúpiť za čajový servis podpísaný krvou čínskeho draka ani za Džingischánovo koleno. A zrejme ju bude potrebovať, pretože, ako všetci vieme, mier je vec veľmi krehká.

    Ďakujem R.F. Kuang, že vytvorila niekoho, ako Rin! Vždy mám obavu zo ženských hrdiniek, lebo hranica medzi sebavedomou, odvážnou ženou a arogantnou bezcitnou mrchou je naozaj tenká. Rin je však osoba, ktorej môžete veriť (dobre, dokáže zaujímavé veci, napríklad usporiadať grilparty bez grilu) - je inteligentná, ale aj tak občas zadrie kardinálnu blbosť, je schopná, ale keď dostane lopatou po lebeni, druhýkrát si vypýtať nepôjde, je vytrvalá, ale máva slabé chvíľky, keď sa túži na všetko a všetkých vysrať, je odolná, ale zároveň si je vedomá svojich limitov. Páčilo sa mi, ako nepristupuje k moci za každých okolností opatrne a zodpovedne, ale s prístupom našej vlády - je mi jedno, že neviem čo robím, robím to, lebo môžem! Skrátka si myslím, že autorka zvládla vykresliť charakter znevýhodnenej tínedžerky, ktorá zistí, že vlastne môže všetkých strčiť do vrecka, na výbornú.

    Koncept nadprirozdenej moci je poňatý zaujímavo - netreba komoliť latinčinu a mávať pritom palicou nafutrovanou chocholom jarabého kohúta, netreba vysloviť zázračné heslo, stačí sa kvalitne sfetovať a ono to pôjde aj samo (ak na to máte predpoklady, samozrejme, inak skončíte na sračky v prenesenom aj priamom význame). Myslela som si, že po Sandersonovom Mistbornovi a strúhaní mincí do proteínových drinkov ma už nič nedokáže prekvapiť, ale toto malo tiež niečo do seba. Dopriala by som viac pozornosti panteónu bohov, lebo na to, koľko ich tam je, sa v knihe stretneme len s nepatrnou hŕstkou, ale šípim že autorka pre nich chystá grande finale v ďalšej časti, takže som trpezlivá. Chvíľu. 

    Tí, čo už majú Makovú válku za sebou, varujú pred drsnými násilnými scénami. Nechápala som prečo, lebo však dobre, na škole pre vojnovú mládež lietalo viac faciek než vo filme s Budom Spencerom, potom keď vytiahli na front to tiež nebolo o kvetoch jazmínu a pití saké, ale nič, čo by vám zničilo sladké sny o Mackovi Uškovi (ehm, Jasonovi Momoovi). A potom prišla tretia časť knihy a nepoviem vám nič konkrétne, iba že Kuang môže povedať Martinovi aby jej podržal pivo, kým mu vysvetlí ako sa mučia ľudia. 

    Maková válka je dynamický, originálny fantasy príbeh, ktorý sa zaobišiel bez drakov, Férov, neférov či vytuningovaných plnokrvníkov a predsa je plný prekvapení. Autorka kládla dôraz na históriu, politiku a náboženstvo sveta, ktorý vytvorila a potom ho nechala ožiť prostredníctvom skvelo vymodelovaných postáv. Výsledok? Že potrebujem pokračovanie a už včera bolo neskoro!

    Prajem príjemné čítanie! :)