Ken Follett - Na veky vekov

    Pri niektorých knihách má človek pocit, že aj dve strany z nich sú priveľa a svet mohol byť krajším miestom, keby sa ten papier použil napríklad na podanie demisie vlády. No a potom sú tu také knihy, na ktoré potrebujete špeciálne vystuženú policu v knižnici, objemový tréning a nosiča, no užijete si každú jednu stranu z toho bambilióna, ktorým disponuje. Tým druhým prípadom je rozhodne pokračovanie skvelej série Kingsbridge od Kena Folletta, Na veky vekov. Nebojte sa, naveky ju čítať určite nebudete. A snáď ju ani Ján Kamenistý neprekladal veky vekov.

    Na začiatku boli štyri decká a jeden trojnohý pes, čo utekali lesom. Nie všetci ten les aj opustili, a to sme len na začiatku. Jeden z nich bude navyše svedkom udalosti, ktorá sa podpíše na celom jeho ďalšom živote, a nebude to zber skorých dubákov. Merthin túžil byť rytierom, ale dospelí rozhodli, že radšej chce byť tesárom, tak sa musel prispôsobiť. Caris zo všetkého najviac túži po nezávislosti a samostatnosti, ku ktorej sa však bude dopracovávať nekonvenčným spôsobom. Ralph je dôkazom, že k dosiahnutiu úspechu netreba byť výnimočne múdry ani výnimočne schopný, a dokonca nie je potrebné ani rešpektovať Božie desatoro (čo je celkom úlet, keď žijete tri kroky od kresťanskej katedrály a mnísi vám diktujú aj to, ktorým prstom sa špárať v nose). Gwenda si zaumienila, že nebude žiť ako jej matka, čo má za následok, že dlhú dobu žije presne ako jej matka. 

    Už pri čítaní Pilierov zeme (mimochodom, recenzia tu) som sa presvedčila, že Ken Follett je veľký majster. V pokračovaní to nielenže obhájil, on prekonal sám seba, a nielen počtom strán. Od prvej po poslednú stranu sa v tejto výnimočnej knihe stále niečo deje, autor rozohráva jednu napínavú zápletku za druhou, žiadna však nepôsobí, že sa snaží namontovať raketový pohon na fúrik. Všetko dáva zmysel a ako to rozbabral, tak to aj dokončí (Patrick Rothfuss by si mohol vziať príklad).  Opäť rozoberá rozsiahle obdobie, dej sa odohráva v priebehu 40 rokov, čiže v stredoveku za ten čas stihli zvrtnúť aj tri generácie. A tiež to predstavuje viac než dosť času na vytvorenie postáv, s ktorými sa zžijete ako s ergonomicky tvarovaným kreslom. Alebo budete dúfať, že na ďalšej strane už konečne spadnú ksichtom do kotla s kyanidom. 

    Zo svojich dvoch skúseností usudzujem, že Follett je macher na písanie silných ženských hrdiniek. Ženy v jeho knihách sa musia pretĺkať obdobím, keď majú len o kúsok viac práv než dojná krava, napriek tomu sú odhodlané za seba bojovať. Caris je dokonalým príkladom pokrokového myslenia, ktoré predbehlo svoju dobu o svetelné roky. Nechce sa vydať ani len za muža, ktorého miluje,  pretože sa odmieta podriadiť kohokoľvek vôli, chce o svojom živote rozhodovať sama vo všetkých jeho oblastiach. Dnes by ste povedali, že je feministka, v tých dobách sa však používal skôr termín evokujúci mačku na pleci, bradavicu na nose a zapálenú hranicu. 

    Kniha sa odohráva 200 rokov po udalostiach z Pilierov, takže  všetky udalosti a osobnosti z prvej časti sú spomínané v kontexte "kedysi tu žili dinosaury a dnes máme uhlie". Na veky vekov môžete čítať pokojne aj bez predchádzajúcej prípravy a pôjde vám to jedna radosť. Mňa však fascinoval posun nielen celkovej spoločnosti, ale aj kontrast osôb zastávajúcich jednotlivé posty oproti ich predchodcom. Keby opát Phillip videl, čo za zberbu sa rozlieza jeho krvopotne postavenou katedrálou, asi by si to hodil z veže, lebo je s tým menej práce ako obracať sa v hrobe. Kým v Pilieroch zeme ťahali mnísi a sedliaci z Kingsbridgea spolu za jeden povraz proti neprajnému zvyšku sveta, v pokračovaní sa každý stará o vlastné záujmy a snaží sa ich presadiť na úkor ostatných. A kým sa oni handrkujú, svet zachváti morová epidémia a zrazu majú všetci iné starosti. Alebo žiadne, lebo kolektívna imunita v tomto prípade fakt nefungovala a "premorovanie" nabralo úplne iné rozmery než za našich požehnaných čias covidových. 

    Samozrejme, ani v tejto časti nemôže chýbať záporák, z ktorého by sa aj Sauron zgrcal (keby oko dokázalo grcať). S veľkou mocou prichádza veľký kretén, ktorý ani nemusí mať špeciálne nadanie, stačí byť v pravý čas na pravom mieste, prípadne vytiahnuť niekoho z rieky. V niektorých ohľadoch je ešte horší než ten smrad Wiliam z Pilierov - ten bol síce rozmaznaný prospechársky zmrd, ale tento mal predpoklady stať sa dobrým človekom, na ktoré sa však vysral ako Danko na pravidlá cestnej premávky. 

    Jedna jediná vec ma trochu rušila. Preklad je vynikajúci, prirodzený a plynulý, akurát sa v tomto prípade prekladateľ rozhodol nechať priezviská v angličtine, pričom väčšina sedliakov mala meno odvodené od svojej profesie a subjektívne by mi to pasovalo viac v slovenčine, tak ako to bolo v Pilieroch a Jack zdedil priezvisko Staviteľ. Tu bol z neho Jack Builder, čo by bolo okej, lenže napríklad taký Merthin počas svojho kariérneho rastu vystriedal tri priezviská, podľa toho čím sa aktuálne zaoberal, a bez prekladu to tak celkom nedávalo zmysel. 

    Na veky vekov je úžasnou knihou, ktorá by nemala odrádzať svojou hrúbkou, pretože je ťažká váhou, ale ľahká na čítanie. Ken Follett je majstrom slova a opäť ponúka výnimočný príbeh plný zrady, tajnej aj otvorenej, výnimočných a zapamätateľných postáv, realistických dejových kulís, lásky, ktorá má ustlané skôr na makadáme než na ružiach a to všetko na pozadí historických reálií. Myslím, že mám ďalšieho obľúbeného spisovateľa a rozhodne mám ďalšiu obľúbenú sériu.

    Prajem príjemné čítanie! :)